Obsah: Hlavným hrdinom poviedky je Pablo Ibieta, ktorý sedí vo väzení, je podozrivý z ukrývania revolucionára Ramona Grisa. Pabla odsúdia na smrť, autor dopodrobna zachytáva Pablove pocity po oznámení rozsudku, pocity človeka – väzňa, ktorý má byť na druhý deň popravený, tiež pocity spoluväzňov, ale najmä hlavného hrdinu. Pablo dostane príležitosť zachrániť sa, ak prezradí miesto, kde sa práve nachádza hľadaný Ramon Gris. Pablo, zo začiatku zúfalý zo svojej blízkej smrti, neskôr však už zmierený a stotožnený s rozsudkom, je pripravený zomrieť a nemá chuť ďalej žiť, a preto sa rozhodne vystreliť si zo svojich väzniteľov. Vymyslí si, že Ramon sa skrýva na cintoríne, pričom je presvedčený o tom, že je u svojho bratanca. Záver poviedky vyznieva absurdne – Pablo sa dozvedá, že Ramon sa skutočne skrýval na cintoríne, kde ho aj chytili a pri prestrelke na mieste zabili.

Hlavná myšlienka: Človek ochotný položiť vlastný život za správnu vec sa stáva zradcom
Záver: autor zobrazením človeka v hraničnej situácii poukázal nato, že život jedného človeka nemá vyššiu cenu ako život iného človeka
- typické existencialistické dielo, sústreďuje sa na osamelosť človeka medzi ľudmi
- autor kritizuje dehumanizáciu


Albert Camus: Cudzinec

Hlavné postavy:
Meursaul- hlavná postava, drobný úradník, človek žijúci zo dňa na deň, odsúdený vonkajším okolím, považovaným za zločinca, ľahostajný voči vonkajším okolnostiam
Raymond Sintés- pasák
Masson- priateľ Raymonda
Salaman- starý pán, Meursaulov sused z chodby
Mária Chardonová-
Célest- hostinský
Téma: úplná absurdnosť ľudskej existencie, protirečenie úsilia človeka, zbytočnosť človeka
Žáner: román
Štýl: dielo existencializmu

Kompozícia: román je rozdelený na dve hlavné dejové časti, ktoré sú delené na očíslované kapitoly
Hlavná myšlienka: odcudzenie sa svojej ľudskej podstate, cudzinec vo vlastnom bytí, nezmyselnosť žitia
Dej: sa odohráva v medzivojnovom Paríži, v Alžíri a starobinci v Marengu. Je ohraničený smrťou Meursaultovej matky a blížiacou sa Meursaultovou popravou. Je jednoduchý, priamy, s minimálnymi odbočeniami.

Po tom, čo Meursault dostane správu o úmrtí matky, odchádza do starobinca na pohreb. Zvláštnymi zhodami náhod sa spozná s Raymondom a zabije úplnou náhodou jeho nepriateľa. Ona to síce pred „očami“ spoločnosti až taká náhoda nie je, ale to vie len Meursault. Dostáva sa do väzenia a na nekonečný súd. Spoznáva, koľko ľudí má zrazu oňho záujem, resp. záujem si na ňom očistiť vlastné svedomie. Je odsúdený na smrť.
Čitateľ s Meursaultom súcití, nehodnotí ho ako zápornú postavu, chápe jeho logické vysvetlenia. Má veľmi živý pocit nezvratnosti súkolia ľudského, iba zdanlivo spravodlivého súdu.

Samuel Beckett : Čakanie na Godota

- Lit. druh : dráma
- Lit. forma : dráma
- Žáner : divadelná hra, dve dejstvá

- Téma : bludný kruh života ľudí (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí nie sú aktívni vôbec v ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie
- Hl. postavy:
Tuláci a verní kamaráti, sú na sebe závislí:
Estragon – je zábudlivý a nikdy si nepamätá čo robil predošlý deň
Vladimír – všetko Estragonovi pripomína
Dej: - na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica - pán (Pozzo) vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorí oznamuje, že Godot príde až zajtra.
- druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza.

Friedrich Dúrrenmatt : Návšteva starej dámy

Lit. Druh : - dráma
-má 3 dejstvá, obsahuje niektoré znaky antickej drámy ( Epilóg )
Dej:Do mesta sa vracia stará dáma, multimilionárka Claire. Mesto sa v tom čase ocitá vo finančnom krachu. Claire prichádza kvôli Illovi, ktorý sa v minulosti nepriznal, že je otcom jej dieťaťa a bola vyhnaná z mesta. Claire sľúbi mestu peniaze za potrestanie bývalého milenca a Illa zabijú, polícia nehľadá vinníka a tvrdia, že umrel prirodzenou smrťou. Claire spokojná odchádza z mesta a berie si milencovu mŕtvolu.
charakteristika diela:
- dielo poukazuje na neľudskosť ľudského konania a na zločiny, ktoré sa dopúšťajú civilizovaní ľudia.