Môžu pritúliť, zachrániť a zohriať. Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stysnúť.“ - Válek si v básni spomína na obdobie 2SV, keď mal 13 rokov, rozpráva okrem iného o sv.prvej láske, spolužiačke Helene Daňkovej, kt. bola spolu s ďaľšími židmi vyhostená z krajiny a neskôr zahynula v koncentračnom tábore. - Báseň je učinným prostetom proti Hitlerovskému fašizmu, proti svetu vojny a utrpenia. - básnická zbierka – ZÁPALKY - báseň – JESENNÁ LÁSKA - básnická zbierka – SLOVO - v ktorej rieši vtedajšie problémy spoločnosti

MILAN RÚFUS 1928 - ...

Narodil sa na Liptove v rodine murára - po maturite študoval na fylozofickej fakulte na univerzite Komenského, Slov.jazyk a dejepis - po skončení zostal na fakulte ako pedagóg a pôsobil tu až do odchovu na dôchodok - prežil osobnú tragédiu ma 2 dcéry a 1 z nich je mentálne retardovaná, telesne postihnutá, táto jeho osobná tragédia sa odzrkadľuje v jeho tvorbe - básnická skladba – AŽ DOZRIEME - báseň – ĽUDSTVO - jeho poézia je tichá skromná podobná Kraskovej, v básni je opísaný strach čo sa stane z ľudstvom pretože ešte nie je zrelý dospelý - hovorí že stávať sa dospelím je bolestné, bolesť je našom skúškou a umenie má byť spravodlivé

Básnická zbierka – ZVONY - báseň – ABECEDA - krátka báseň je v nej iba to najnevyhnutnejšie zneju ako všeobecné výroky, sentecie (skutočná hlboká myšlienka vyjadrujúca životnú skúsenosť, pravdu, poučenie), príslovia - v živote nebudete mať všetko pripravené - autor hovorí „ Choď, ži, je pestrelé: Choď, neváhaj, vieš abecedu píš.“ - báseň – ZVONY DETSTVA - smutná báseň, hovorí v nej o rozlúčke z detstvom „ Vždy príde deň, keď deti zjedie kľúče od dverí tajomstva. Už ho nevrátia.“

básnická zbierka – STO CHUDOBNÝCH - autor sa vrátil k svojim predkom, boli to obyčajný ľudia, kt. trvale hodnoty nachádzali v pôde, v prírode - vydzvihuje pracovitosť, huževnatosť a životnú múdrosť, jednoduchého človeka - V svojej tvorbe sa zameral aj na deti, tu je jeho tvorba inšpirovaná detstvom a ľudovou slovesnosťou. Hľadá odpoveď na otázku, čo spája detstva a dospelosť a aké hodnoty sa v detstve obracajú.

Prerozprával slovenské ľudové rozprávky P. Dobšinského do básni a vyšli - Zbierka – KNIHA ROZPRÁVOK - Zbierka – SOBOTNÉ VEČERY - Báseň – O TROCH GROŠOCH - Báseň – PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA LAVIČKA - Báseň – ZLATÁ MUZIKA - zbierka básní – NOVÉ MODLIDBIČKY - zbierka básní, ktorú venoval deťom - báseň – MODLIDBA ZA RODIČOV.

Vnútorné členenie slovenského národného jazyka a nárečí

Nárečia sú obmedzené na isté oblasti, nemajú celonárodnú platnosť. Niektoré prvky môžu byť pre príslušníkov iných nárečí až nezrozumiteľné. Pri verejných jazykových prejavoch, v úradnom styku, pri vyučovaní sa používa spisovná slovenčina. Tá má celonárodnú platnosť. V dnešnom období sa utvára osobitná forma národného jazyka = štandardná forma, kde sa uplatňujú rozličné slangové slová.

Najvypracovanejšia je spisovná forma slovenčiny. Člení sa na jazykové alebo objektívne štýly.

Do nárečí prenikajú výrazy a väzby zo spisovnej formy slovenčiny, najmä odborné termíny.
Do jazyka umeleckej literatúry, do prózy, do poézie, prenikajú odborné termíny i hovorové, slangové a nárečové slová.

Členenie slovenského národného jazyka
1. celonárodné
- spisovná
- štandardná – používajú sa najmä slangové slová
- subštandardná – obsahuje nárečové slová
2. nárečia
Západoslovenské: severné, južné, záhorské
Stredoslovenské: severozápadné, juhovýchodné, gemerské
Východoslovenské: spišské, šarišské, zemplínske, sotácke