Téma č. 26 Próza po roku 1945

spoločensko – historické pomery
-obdobie prudkého rozvoja v oblasti vedy a techniky
-nástup ideológie k moci. Európa sa rozdelila tzv. železnou oponou na východnú a západnú
-ČSR je izolované od ostatných krajín na západ od našich hraníc, je pod absolutným vplyvom Sovietskeho zväzu
-k nástrojom vlády komunistic. totality patria perzekúcia politický nepohodlných osôb, ich väznenie, mučenia a pod.

Prehľad autorov:
František Hečko – Červené víno, Drevená dedina (román)
Rudolf Jašík – Námestie svätej Alžbety (román)
Alfonz Bednár – Sklený vrch (román)
Dominik Tatarka – Démon súhlasu (novela)
Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen (autobiograf. román)
Ladislav Ťažký – Amenmária. Samí dobrí vojaci (román)
Vincent Šikula – Majstri (román)
Peter Jaroš – Tisícročná včela (román)
Ladislav Ballek – Južná pošta (zb. krátkych próz)
Ján Johanides – Nepriznané vrany (novela)
Rudolf Sloboda – Krv (román)
Peter Vilikovský – Večne je zelený (novela)
Dušan Dušek – Strecha domu (kniha krátkych próz)
Dušan Mitana – Psie dni (zb. poviedok)
Jana Juráňová – Iba baba (novela)
Vladimír Mináč – Generácia (román. trilógia)

ALFONZ BEDNÁR – SKLENÝ VRCH

- denník úradníčky Emy Klasovej
- 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
- Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z BA do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, a ostáva neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú.
- v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Balom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky. Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa poháda a rozchádzajú sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob).
- Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára – Solona odchádza. Eva nešťastne zahynie, Solana v závere diela dočítavá jej denník
- autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP

VLADIMÍR MINÁČ – GENERÁCIA

- zobrazuje v nej život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a v prvých rokoch po vojen, keď sa pod tlakom udalostí odhaľovali a kryštalizovali ľudské charaktery až po hraničnú čiaru života a smrti
- prvá časť trilógie Dlhý čas čakania je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, obrazom fašizmu, vojny, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci
Román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu.
Jedna skupina sa od neho dištancuje a žije v očakávaní zmien (Marek Uhrín, kapitán Labuda, medička Ema)
Ďalšia skupina je rozličnými spôsobmi s fašizmom spojená (architekt Ferkodič, starý Uhrín)
A napokon tretia skupina zmýšľaním i konaním otvorene proti fašizmu vystupuje (Janko Krap, robotníci).
- román sa končí vypuknutím SNP
- v druhej časti trilógie Živí a mŕtvi sa po „dlhom čase čakania“ dej dáva do pohybu, v pomerne rýchlom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov.
- kladie sa tu dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní (továrnik Krempašský)
- kladnými postavami sú – v súlade so zámerom autora – Janko Krap a komisár Bende.
- problematickou postavou je naďalej Marek Uhrín: váhavý, nerozhodný, večne uvažujúci. - jeho protipólom je povstalecký