Téma č. 26 Próza po roku 1945

Téma č. 26 Próza po roku 1945

spoločensko – historické pomery
-obdobie prudkého rozvoja v oblasti vedy a techniky
-nástup ideológie k moci. Európa sa rozdelila tzv. železnou oponou na východnú a západnú
-ČSR je izolované od ostatných krajín na západ od našich hraníc, je pod absolutným vplyvom Sovietskeho zväzu
-k nástrojom vlády komunistic. totality patria perzekúcia politický nepohodlných osôb, ich väznenie, mučenia a pod.

Prehľad autorov:
František Hečko – Červené víno, Drevená dedina (román)
Rudolf Jašík – Námestie svätej Alžbety (román)
Alfonz Bednár – Sklený vrch (román)
Dominik Tatarka – Démon súhlasu (novela)
Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen (autobiograf. román)
Ladislav Ťažký – Amenmária. Samí dobrí vojaci (román)
Vincent Šikula – Majstri (román)
Peter Jaroš – Tisícročná včela (román)
Ladislav Ballek – Južná pošta (zb. krátkych próz)
Ján Johanides – Nepriznané vrany (novela)
Rudolf Sloboda – Krv (román)
Peter Vilikovský – Večne je zelený (novela)
Dušan Dušek – Strecha domu (kniha krátkych próz)
Dušan Mitana – Psie dni (zb. poviedok)
Jana Juráňová – Iba baba (novela)
Vladimír Mináč – Generácia (román. trilógia)

ALFONZ BEDNÁR – SKLENÝ VRCH

- denník úradníčky Emy Klasovej
- 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
- Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z BA do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, a ostáva neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú.
- v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Balom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky. Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa poháda a rozchádzajú sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob).
- Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára – Solona odchádza. Eva nešťastne zahynie, Solana v závere diela dočítavá jej denník
- autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP

VLADIMÍR MINÁČ – GENERÁCIA

- zobrazuje v nej život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a v prvých rokoch po vojen, keď sa pod tlakom udalostí odhaľovali a kryštalizovali ľudské charaktery až po hraničnú čiaru života a smrti
- prvá časť trilógie Dlhý čas čakania je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, obrazom fašizmu, vojny, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci
Román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu.
Jedna skupina sa od neho dištancuje a žije v očakávaní zmien (Marek Uhrín, kapitán Labuda, medička Ema)
Ďalšia skupina je rozličnými spôsobmi s fašizmom spojená (architekt Ferkodič, starý Uhrín)
A napokon tretia skupina zmýšľaním i konaním otvorene proti fašizmu vystupuje (Janko Krap, robotníci).
- román sa končí vypuknutím SNP
- v druhej časti trilógie Živí a mŕtvi sa po „dlhom čase čakania“ dej dáva do pohybu, v pomerne rýchlom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov.
- kladie sa tu dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní (továrnik Krempašský)
- kladnými postavami sú – v súlade so zámerom autora – Janko Krap a komisár Bende.
- problematickou postavou je naďalej Marek Uhrín: váhavý, nerozhodný, večne uvažujúci. - jeho protipólom je povstaleckýkapitán Labuda – človek myšlienky a činu
- záverčná časť trilógie Zvony zvonia na deň zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948.
- niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti (kapitán Labuda) a rezignácie
- románová trilógia má expresionistický podklad, spočívajúci v úsilí autora stvárniť alebo vyjadriť vnútorné zážitky a predstavy aj za cenu istého skreslenia skutočnosti, no s tendenciou zvýrazniť samotnú umeleckú výpoveď
- je tu aj typické opovrhovanie „tela“ duchovným princípom: Labudovo ironičné správanie voči Markovi, jeho prirodzený živočíšny egoizmus.

RUDOLF JAŠÍK – NÁMESTIE SVATEJ ALŽBETY

Základnú dejovú líniu tvorí problematika vnútorného zápasu u jedincov s prvými prejavmi neľudského fašizmu.
- Igor Hamar, hl. postava diela, je mladý človek plný lásky k židovskému dievčaťu
- jeho konanie predstavuje individuálnu vzburu (býva porazená) a vyvíja sa od proletára, ktorý sa politicky uvedomuje, cez osobnú tragédiu, až k vražde nenávideného Flórika
- autor v diele zachytáva arizáciu (odoberanie majetku) židovského obyvateľstva, vraždy, povzbudzovanie udavačstva za úplatu
- autor posúva dej, komentuje ho, kritizuje fašizmus, prihovára sa svojej postave a radí jej
- v diele je biblická symbolika (v názvoch kapitol – Posledná večera a pod.) a symbolika lásky, ktorú autor zbožňuje
-dej je zasadený do „mesta pod viničným vrchom“ v r. 1941
-témou je tragická láska Igora a Evy

- stretávali sa na lavičke na námestí alebo vo veži Do ich lásky zrazu vtrhla vojna a fašisti. Igor je veľmi nešťastný z toho, že židia musia byť označení. Pomáhal holičovi Flórikovi, ktorý bol falošný a lakomil sa na židovský majetok. Chodil aj na stanicu ako nosič. Pri tej príležitosti sa zoznámil s pani Ernou, ktorá ho zviedla. A pomáhal aj Evinmu otcovi, Samkovi, vo firme. Jeho spoločník Maxi sa vzdáva a začína piť. Budúcnosť židov vidí beznádejne. Igor sa so svojim prehreškom Eve nepriznal. Keď mu aj matka povedala, že je Eva dobré dievča, rozhodol sa, že ju pozve k nim. Obchodník Maguš Igorovi radí, aby dol Evu pokrstiť, zobral si ju za ženu a tak ju zachráni. Tajomník HSĽS podplatí žltého Doda, aby mu spísal zoznamy židov, ktorí nenosia hviezdy. Ide mu hlavne o bohatých, lebo chce ich majetky. Dodo si za bohatú odmenu niektorých do zoznamu aj povymýšľa. Eva súhlasí s krstom, plány mu prekazil Flórik so svojimi chlapmi a Nemcami. O desiatej začalo veľké zatýkanie židov. Medzi nimi je aj Eva. Židov priviedli na námestie a pribúdali k nim celé rodiny. Eva sa už vzdala nádeje. Vedú ich ulicami mesta. Ľudia sa prišli rozlúčiť, pískajú na Nemcov. Židov zaviedli na lúku za stanicou. Igor tam prišiel. Major len tak kázal sluhovi zabiť malé židovské chlapča. Eva a ešte dvaja žid. chlapci ho chceli odniesť. Nemci na nich kričali, aby zostali, a keď zobrali chlapca na ruky, tak spustili paľbu. Eva padla nabok. Naposledy zazrela Igora a zomrela. Igor stratil zmysel života. Z pomsty zabil železnou tyčou Flórika. Potom šiel k rieke. Najprv do nej hodil tyč a potom chcel aj on skočiť. Našťastie šiel okolo Maguš, ktorý ho odviedol preč.

Svetové lit. dielo, v ktorom sa opisuje láska počas vojny: Romain Rolland - Peter a Lucia

Slovenský pravopis – ortografia

Písanie veľkých písmen

S veľkými začiatočnými písmenami píšeme:

1, vlastné mená:
a, osôb (rodné i priezviská) – Anna, Štúr, ..
b, zvierat – Dunčo, ..
c, rozprávkových bytostí – Popoluška, Zlatovláska
d, vesmírnych objektov – Mars, Zem, Váhy, ..

2, zemepisné názvy – Slovensko, Dunaj, Južná Amerika, Demäňovská jaskyňa

3, názvy sviatkov, podnikov, kníh, časopisov, diel apod. – Kamarát, Vianoce, Neprebudený (M. Kukučín), Potraviny, ..

4, názvy krajov, miest, obci, námestí apod. – Východoslovenský kraj, Gemer, Žilina, Nezábudková ulica

5, oslovenia v listoch – Ty, Tvoj, Vy, Váš

-vlastné mená môžui byť aj jednoslovné (Trnava, Váh) aj viacslovné (Spišská Nová Ves, Vysoké Tatry)
-veľkými písmenami píšeme aj: a, akademické tituly a vedecké hodnosti – PhDr., Dr.Sc.
b, skratky a značky – ČSAD, SR, ..