Rámy, vloženie objektu do textu

Rám je objekt, do ktorého móžeme vkladat‘ obrázky, text, tabul‘ky, grafy. Rozlišujeme rámy:
-obtekajúci — text obteká okolo rámu
-neobtekajúci — text bude zobrazený v riadkoch pred a za rámom

Vložiť môžeme prázdny rám, alebo orámujeme existujúci objekt. Prázdny rám vložíme vol‘bami Vložit‘ Rám. Ukazovatel‘ myši sa zmení na tenký kríž a pri stlačenom l‘avom tlačidle myši vytvoríme rám. Ak chceme orámovat‘ existujúci objekt, musíme objekt najskôr označit‘ do bloku. Vol‘bami Vložit‘!Rám označený objekt orámujeme. Objektom môže byt‘ obrázok, tabul‘ka, graf, text Word Artu, ale i obyčajný text v ráme . TE umožňuje text vytvárať , upravovať , vkladať bloky textu, kopírovať , formátovať vzhľad dokumentu -je to funkcia textového editoru , môžme meniť výzor a úpravu textového súboru. Napríklad zväčšovať, zmenšovať písmo , meniť typ (font) ,vytvárať odseky , zoznamy, odrážky , tabuľky, stĺpce, meniť nastavenia okrajov strany , veľkosť medzier medzi riadkami, zarovnanie textu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


9B)

Vymenujte druhy počítačových grafických kariet, popíšte rozlíšenia a farebnú hĺbku grafickej karty


Grafická karta – slúži na spracovanie obrazu v počítači a jeho zobrazenie na výstupnom zariadení (monitor, TV, video). Grafická karta má vlastný špecializovaný grafický čip, v súčasnosti sú tieto čipy zložitejšie ako procesory. Tiež sa na karte nachádza vlastná pamäť (G-DDR2 alebo G-DDR3), ku ktorej má grafický čip omnoho rýchlejší prístup ako do bežnej RAM, jej veľkosť sa dnes pohybuje od 64 MB do 512 MB).

Komunikuje s procesorom po samostatnej zbernici označovanej AGP. Rozlišujú sa podľa rýchlosti akou dokážu prenášať údaje. V súčasnosti je najvýkonnejšia AGP PRO. Graf. karty sa vyberajú hlavne podľa typu grafického čipu a veľkosti pamäte, ktorou sú osadené. Z veľkosti pamäte potom vyplýva rozlišovacia schopnosť a veľkosť obnovovacej frekvencie. Dôležitá je hlavne obnovovacia frekvencia, ktorá by mala byť menšia ako 72 Hz, pretože pod touto hranicou začína oko vnímať blikanie obrazovky monitora. Súčasným štandardom sú 64 a 128 MB graf. karty. Na grafickej karte môže byť viac konektorov:

 Štandardný 9 pinový konektor na pripojenie štandardného monitora.
DVI konektor slúži na pripojenie LCD monitorov s digitálnym vstupom.
TV výstup – konektor na ktorý sa dá pripojiť TV prímač a obraz z počítača sledovať na televízore.
SVHS konektor na pripojenia videa alebo televízora.

Pri nákupe grafickej karty sa môže obchodník zmieniť, že ide o 32-, 64-, 128 alebo 256bitovú kartu. Toto číslo vypovedá o tom, aké množstvo grafických dát vie procesor na kart zpracovať, čiže o výkone. Čím väčší počet bitov, tým dokonalejší obraz je karta schopná vytvorit. V osobnom počítači sa najčastejšie stretáme so štyrmi typmi zberníc: ISA, PCI, VL-Bus, AGP

MDA (Monochrome Display Adapter) prvá karta, ktorá bola dodávaná k počítačom rady PC. (Od firmy IBM v roku 1981). Táto karta pracovala iba v textovom režime (80 znakov krát 25 riadkov na obrazovke). Jeden znak bol definovaný v matici 9 x 14 bodov. Pracovala iba v monochromatickom (čiernobielom) režime.

CGA (Color Graphics Adapter) nástupca karty MDA opäť vo firme IBM. Karta už dokáže pracovať v textovom i grafickom režime a dovoľuje prácu v monochromatickom aj farebnom režime. Nevýhodou oproti MDA sú jej parametre v textovom režime. Je možné zobraziť 80x25 alebo 40x 25 znakov v 16 alebo 2 farbách, ale matica sa skladá z 8 x 8 bodov, čo znamená horšiu čitateľnosť znakov. V grafickom režime dovoľuje zobraziť maximálne:640 x 200 bodov čiernobielo a 320 x 200 bodov v 4 farbách zo 16-tich.

Hercules (HGC - Hercules Graphics Card) vznikla z MDA pridaním možnosti práce aj v grafickom režime. V textovom režime má Hercules rovnaké parametre ako MDA. V grafickom režime je možné dosiahnuť rozlíšenie 720 x 348 bodov v 2 farbách. Hercules pracuje v monochromatickom režime. Neskôr vznikla aj farebná verzia.

EGA (Enhanced Graphics Adapter) vyrobená v roku 1984 a jednalo sa o prvú všestranne využiteľnú kartu firmy IBM. V textovom režime zobrazovala 80 x 25 znakov (8 x 14 bodov na znak). V grafickom režime umožňovala maximálne rozlíšenie 640 x 350 bodov v 16 farbách zo 64 možných.

VGA (Video Graphics Array) od firmy IBM z roku 1987. V textovom režime zobrazovala 80 x 25 znakov (9 x 14 bodov na znak) v 16 farbách. V grafickom režime zobrazuje maximálne 640 x 480 bodov v 16 farbách. Tento typ karty vyžaduje oproti predchádzajúcim kartám nový typ monitorov, ktoré neprijímali digitálny signál, ale analógový.