Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Maturita z informatiky

1B)

Algoritmus a jeho základné vlastnosti

(- vysvetlite pojem algoritmus a uveďte jeho vlastnosti
- popíšte etapy riešenia problému - rozbor problému, algoritmus, vývojový diagram a ladenie na konkrétnom príklade, ktorým je určenie počtu koreňov kvadratickej rovnice
- vysvetlite spôsob overovania správnosti algoritmu)

Algoritmus – je postup, pomocou ktorého môžeme vyriešiť zadaný problém.

Algoritmus na riešenie úlohy je postup, ktorý vedie k jej riešeniu (napríklad recept v kuchárskej knihe, návod na zloženie skrinky ap.) Predtým ako si povieme čo by mal spĺňať algoritmus, uvedieme si, aké požiadavky sú kladené na zadaný problém:
1. Presnosť - problém by mal byt definovaný dostatočne presne
2. Nemennosť - zadanie problému sa počas riešenia nesmie meniť
3. Rozhodnuteľnosť - musíme byt schopní zistiť, či už máme riešenie

Keď už máme správne zadefinovaný problém, môžeme na jeho riešenie vyvinúť nejaký postup, ktorý nazývame algoritmom ak spĺňa nasledovné:
1.Determinovanosť (jednoznačnosť) - to znamená, že postup je zadaný formou konečného počtu jednoznačných pravidiel
2.Hromadnosť - možnosť riešiť jedným algoritmom viacero úloh toho istého typu
3.Efektívnosť alebo konečnosť (rezultatívnosť) - znamená, že je zaručené vyriešenie úlohy v konečnom počte krokov

Etapy riešenia problému:

1.rozbor problému – začneme tým, že presne odpovieme na otázku, čo treba riešiť. Pozorne sformulujeme zadanie problému a požiadavky na vznikajúci program.
2.návrh riešenia – potom preskúmame ako sa dá zadaný problém riešiť. Pri hľadaní riešenia vychádzame z toho, čo o danej oblasti vieme, aké máme k dispozícií prostriedky na riešenie úlohy. Výsledkom tejto práce bude algoritmus, čiže postupnosť krokov vedúcich k splneniu úlohy.
3.realizácia – ďalej nasleduje prepis navrhnutého algoritmu do niektorého programovacieho jazyka, ktorému počítač rozumie.
4.údržba, ladenie programu – rozumieme odhaľovanie a opravu skrytých chýb, prispôsobovanie programu meniacim sa požiadavkám užívateľov.

Budú nás predovšetkým zaujímať také úlohy, ktorých riešením získame nové informácie. Keďže sú produktom riešenia, hovoríme im výstupné informácie alebo výstupné údaje. Informácie, z ktorých pri riešení úlohy vychádzame, nazývame vstupné informácie alebo vstupné údaje. Pretože na riešenie takejto úlohy chceme utvoriť algoritmus, budeme ju nazývať algoritmická úloha.

Príklad :

Z – začiatok

AK:
+ - Platí
- Neplatí
potom....

3 možnosti riešenia - výstup


-----------------------------------------------

2B )

Údaje v počítači, informácie, číselné sústavy

(Údaje v počítači, informácie, číselné sústavy
- vysvetlite pojmy : údaj, informácia
- uveďte jednotky kapacity informácií
- charakterizujte číselné sústavy, uveďte ich význam a použitie, uveďte výhody dvojkovej sústavy
- ukážte prevod čísla medzi dvojkovou a desiatkovou sústavou)

Informácie sú fakty, ktoré si vymieňajú priamo ľudia. Keď ich ale uložíme do počítača, stávajú sa údajmi. Zväčša sú to pre nás na pohľad nič nehovoriace reťazce núl a jednotiek. V takom tvare však s nimi výborne pracujú počítače, spracúvajú ich, vymieňajú si ich a pod. Pre nás sa stávajú zrozumiteľnými až vtedy, keď ich opäť zobrazí (napr. na obrazovke) niektorý program.
Základnou jednotkou informácie je jeden bit (z angl. binary digit=dvojková číslica), ktorý môže obsahovať hodnotu nula alebo jedna.
Nadradenou jednotkou informácie, je jeden bajt (angl. byte). Je to vlastne skupina ôsmich bitov. Zvyčajne je to najmenšia jednotka pamäte počítača používaná na zakódovanie jedného písmena, číslice alebo iného znaku.

Číselné sústavy
Dvojková0, 1
Trojková0, 1, 2
Štvorková0, 1, 2, 3
Päťková0, 1, 2, 3, 4
Šestková0, ...., 5
8 – čková0, ....., 7
9 – ková0, ....., 8
10 – ková0, ......, 9
16 – ková0, ....., 9, A, B, C, D, E, F



Dvojková sústava
-dvojková sústava používa len dve číslice (0, 1). Spôsob zápisu čísla v dvojkovej sústave spočíva v mocninách čísla 2.
Príklad prevodu dvojkového čísla do desiatkového
napr.: číslo a)110
b)1011

a) 110
1.22+1.21+0.20 = 1.4 + 1.2 + 0.1= 6
b)1011
1.23 + 0.22 + 1.21 + 1.20 = 8+0+2+1 = 11

zvyšok

3926 : 20
1963 : 21
981 : 21
490 : 20
245 : 21
122 : 20
61 : 21
30 : 20
15 : 21
7 : 21
3 : 21
1 : 2 1
Príklad prevodu čísla z 10 –sústavy
do 2 – kovej.
Napr.: číslo 3926 = 111101010110.



-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

3 B)

História počítačov

(Popíšte vývoj výpočtovej techniky, históriu počítačov, rozdelenie na generácie)

Z histórie

Spolu s tým, ako sa vyvíjajú nové technológie a uskutočňujú sa ďalšie objavy, počítače sú rýchlejšie, majú viac pamäte a zmenšujú sa. Výkon počítačov sa každé dva roky približne zdvojnásobuje. Vyvíjali sa postupne od najväčších, ktoré zaberali celé miestnosti , až po tie, ktoré poznáme v súčasnosti.
V posledných storočiach podstatne vzrástla schopnosť a potreba ľudstva získavať, uchovávať, spracúvat‘ a šíriť informácie — zlomom bol objav knihtlače okolo roku 1450, potom objav fotografie, telegrafu a telefónu. Dnes sa ľudstvo nachádza na prahu druhej informačnej revolúcie. Jej symbolom je počítač,vyroba vel‘keho počtu osobných počítačov, ich intenzívne používanie a vplyv, ktorý majú informačné technológie na ľudskú spoločnosť.

Sú to pokusy skôr zábavné, než užitočné. Objem informácií, ktoré potrebuje ľudstvo uchovávať a šírit, rastie rýchlejšie,. než by kto kedy očakával. Potrehujeme médiá, ktoré dovolia uchovávať tisíc a miliónkrát viac informácii, než najväčšie knihy na Zemi.
Dnes pojem informácie skúma najmä informatika, ale aj d‘alšie vedné odbory ako filozofia alebo knihoveda. Informácie sa dokonca stali aj predmetom obchodu — vzniklo odvetvie nazývané informačný priemysel. Naša spoločnost sa stáva informačnou spoločnosťou, v ktorej má každý niečo dočinenia s informáciou. Ako surovina je nevyčerpateľná, používaním jej neubúda, skôr naopak. Informácia nie je o nič menej dôležitá než prirodné suroviny a iné zdroje energie.

Generácie počítačov :

Prvá počítačová generácia

Vstup počítačov do sveta komercie je jednou z charakteristík prvej generácie počítačov. Prvý počítač, ktorý našiel uplatnenie v obchode a priemysle bol univerzálny, automatický počítač UNIVAC. Vyvinuli ho J. Presper Eckert a J. Mauchly, tvorcovia ENIACU, rýchle našli komerčné využitie počítača.

Počítač nebol limitovaný na jeden účel. Môže počítať inventár, kalkulovať mzdovú listinu, monitorovať príjmové účty a kontrolovať hlavnú účtovnú knihu. Niekoľko tuctov ľudí obsluhovalo počítač, UNIVAC. Počítače prvej generácie používali elektrónky. Elektrónky sú elektrické spínače, mali klimatizované vnútro. Vnútorné priestory mali veľmi veľké, pretože sa v nich nachádzalo viacero elektrónok rôznych veľkostí. Typický počítač mal veľkosť obývacej izby,ako pamäťové zariadenie používali magnetickú bubnovú pamäť.

Software :
Na začiatku boli všetky programy v binárnom kóde. Programy, ktoré používali príkazy nuly a jednotky sa nazývali "počítačové jazyky". Písanie programov v počítačových jazykoch bolo extrémne náročné, veľa času sa strávilo drobnou prácou a programy často obsahovali chyby. Dr. Hopper vyvinul program nazývaný compiler (prekladajúci program), ktorý prekladal symbolický jazyk do binárneho jazyka počítača. Pomocou tohto objavu sa počítač mohol programovať oveľa ľahšie. Napriek tomu písacie programy pre počítače prvej generácie zostali všeobecným problémom.


Druhá generácia:

Druhá generácia, ktorá začala okolo roku 1959, až do polovice 1960, bola charakterizovaná používaním tranzistorov namiesto elektrónok. Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale boli menšie a rýchlejšie, potrebovali menšiu elektrickú energiu, boli viac hodnovernejšie a poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie. Počítače druhej generácie mohli vykonávať viac ako 230 000 operácii za sekundu. Oproti tomu počítače prvej generácie iba 3500 až 1700.

Druhá generácia počítačov bola menej nákladná na obsluhu ako jej predchodcovia. V tejto generácii počítačov boli v obchode najpoužívanejšie hlavne účtovnícke programy. Vo väčšom obchode a v priemysle boli to práce v dávkach - veľké skupiny dát sa spracovávali počas jednej doby. Tento typ spracovania dát sa nazýva dávkové spracovanie. Používalo sa na spracovanie mzdového listu, inventáru, splatnej faktúry atď. Dôležité bolo používanie externej pamäti na ukladanie dát. Pamäťové bunky boli oveľa rýchlejšie (malom magnete okrúhleho tvaru- ferit) -Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia. Zaviedli off-line zariadenia. Dáta mohli byť poslané do nezávislej tlačiarne. Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj magnetického disku. Spracovanie magnetickej pásky bolo pomalšie, pretože na obnovenie informácií magnetickej pásky počítač musel čítať pásku postupne (sekvenčne). Počítače mohli posielať informácie na pásky, na ktorých sa informácie ukladali a neskôr sa mohli vložiť z pásky späť do počítača. Vloženie bolo oveľa rýchlejšie s magnetickými páskami ako so štítkami. Informácie vkladané cez dierne štítky mohli byť vkladané 130 znakov za sekundu, počítač používajúci magnetickú pásku mohol čítať viac ako 6500 znakov za sekundu.


Tretia generácia

Vývoj a používanie integrovaných obvodov znakom tretej generácie výpočtovej techniky. Táto generácia trvala od roku 1964 až do roku 1970. Integrovaný obvod pozostáva z tisícok obvodov vytlačených na malú silikónovú kartu nazývanú čip (chip). Výhoda čipov je tá, že jednoduchý čip môže nahradiť tisíce tranzistorov. Používaním integrovaných obvodov počítače mohli vykonať viac ako 2.500.000 operácií za sekundu. Dôležitým krokom vo vývoji tretej generácie počítačov bolo predstavenie rodín počítačov (family computers). Najdôležitejší detail je, že rodiny používajú rovnaké čipy a podieľajú sa na rovnakom operačnom systéme alebo metóde kontrolovania počítača. IBM vyvinulo novšiu sériu rodín počítačov 370. Tieto série 20 počítačov s doplnkovým hardwarom a softwarom boli tiež vzájomne kompatibilné.
Ďalší vývoj tretej generácie diaľkových počítačových terminálov umožňoval týmto firmám spájať sa do jednoduchých veľkých centrálnych počítačov. Malé firmy mohli napríklad používať diaľkový terminál na robenie svojich faktúr, alebo malý školský obvod mohol používať diaľkový terminál na zoznam miestností alebo študentov. Počítače umožňovali firmám zachovať presné kópie záznamov. Ďalšia dôležitá vlastnosť počítačov tretej generácie bolo zvýšené používanie magnetických diskových zariadení na ukladanie dát. Magnetický disk je vynikajúci pretože umožňuje priamy prístup k dátam a nie, ako to bolo predtým sekvenčne. Priamy prístup k dátam podstatne zvýšil rýchosť výpočtu.

software - boli vyvinuté nové programovacie jazyky ako BASIC, PASCAL. Pretože tieto programovacie jazyky sa dali ľahko naučiť a používať, veľa počítačových užívateľov si mohli vytvoriť taký program, ktorý potrebovali, nastalo skvalitnenie operačných systémov spracovali dáta novým spôsobom – viac naraz (multitasking) ; tiež mali on-line prístup, nižšia cena. Každá úloha sa nachádzala v malom segmente. Ak je ukončená jedna úloha, výsledok pošle na disk, terminál, tlačiareň alebo nejaké ďalšie zariadenie.


Štvrtá generácia :

Miniaturizácia integrovaných obvodov je charakteristická pre švtrtú generáciu. (od 1970 podnes). Mikročíp alebo mikroprocesor vykonáva milióny operácii za sekundu. Firma Intel Corporation vyvinula prvý mikroprocesor, ktorý nazvala 4004, neskôr to bol o rok neskôr 8008. Éru mikropočítačov zahájil mikroprocesor Intel 8080. Vážil iba niekoľko gramov a zaberal niekoľko štvorcových centimetrov.

Ďalšia dôležitá vlastnosť je ich neobyčajne rozsiahle využitie. Počítače môžeme nájsť v každej malej firme, v každej škole a v miliónoch domácnostiach, pretože sú pomerne lacné, dáva na výber aplikácie podľa účelov, nie len obmedzené aplikácie. Čo sa týka podstaty pamäte, moderné mikropočítače používajú pre vnútornú pamäť polovodiče. Je to špeciálny číp, ktorý zásobuje veľké množstvo informácií na veľmi malé miesto. Všetky rozvojové stupne technológií sprevádza pokrok v používaní externej pamäte a uskladnenie dát na disk. Mikropočítače používajú okrem disku malý "floppy disk" ako formu prídavnej pamäť pre uskladnenie dát. S mikropočítačmi, počítačovými programami muselo existovať aj pravidelné ukladanie do pamäte (v určitých intervaloch), pretože pamäť môže dosiaľ neuložené dáta stratiť a to vtedy, ak sa predčasne sám vypne. Dáta teda môžu byť uskladnené na disku pre neskoršie použitie.

software-dôležitým softvérovým rozvojom štvrtej generácie počítačov sú databázové systémy. Fakulty a univerzity, napríklad, používajú databázové programy na zásobovanie informácií o študentoch a usmerniť dáta podľa rôznych ciest (napr. podľa mena, bezpečnostného čísla atď.)BASIC a Pascal, rozvinuté v priebehu tretej generácie, sú ideálne pre domáceho mikropočítačového programátora a používanie týchto programovacích jazykov je prospešné pre rozvoj mikropočítačov. Ďalej -hard disky, rozšírenie operačných systémov, rozličné programové aplikácie


Piata generácia :

Pri nej si treba položiť otázku : Čo je príznačné pre rozvoj piatej generácie počítačov? Sme v piatej generácii? Bude mať každá domácnosť počas piatej generácie počítač? Bude snáď mikropočítač tejto generácie dôverný vo všetkom? Jedno tvrdenie je, že počítače piatej generácie budú mať dôležitú funkciu v domácnostiach. Iné tvrdenie je, že počítač piatej generácie nebude dostupný ľuďom až kým nebude vedieť vyvodzovať, usudzovať a učiť, teda kým nebude mať inteligenciu. Nech sa v ďalšej generácii stane hocičo, bude to pre ďalší rozvoj vzrušujúce. Nové technológie budú riešiť mnoho dnešných každodenných problémov. Ale predsa, s celým pokrokom technológie prídu aj nové obmedzenia a problémy



4 B)

Zvuková, grafická a textová informácia

(- definujte pojmy zvuková a grafická informácia
- uveďte princípy kódovania zvuku (v súboroch typu wave, midi, mp3,...)
- vysvetlite pojem digitalizácia zvuku a jeho ďaľšie úpravy
- uveďte programy na nahrávanie, spracovanie, konverziu, prehrávanie zvuku
- uveďte výhody a nevýhody niektorých najbežnejších grafických formátov (bmp, jpg, gif,...)
- naskenujte obrázok (obrazok.bmp), uložte ho na disk C: do svojho adresára, následne ho prekonvertujte (pomocou ľubovoľného grafického editora) do formátu jpg a gif. Zdôvodnite rozdiel medzi veľkosťami súborov pred a po konvertovaní
- definujte pojem digitalizácia textu a uveďte výhody a nevýhody
- popíšte zobrazenie znakov v počítači, druhy kódovania, tabuľky znakových kódov
- zakódujte text “Maturita” pomocou kódovacej tabuľky )


Grafická informácia:

Obrázok je dátový súbor určitého typu. Na rozdiel napr. od textových súborov je väčšina typov obrázkových súborov štandardizovaná, môžeme ich vytvárať a upravovať rôznymi programami.

Výhody Nevýhody

JPEG- Joint Photographic Experts Group ( koncovka je JPEG,JPG,JPE ...). Vhodný na ukladanie dig. fotiek, dobrá kvalita až 24 bitová farebná hĺbka (kvalita High, True color). Má stratovú komprimáciu- strácajú sa niektoré farebné odtiene a pri dekompersii sa už nedá dosiahnuť predchádzajúca kvalita.

BMP – nekomprimované obrázkové súbory
Dobrá kvalita, nastaviteľná velkosť : čiernobiely, 16-farebný... až po 24-bitový (využíva tzv. množinu farebných bodiek). Zaberajú oveľa viac miesta ako JPEGy, GIFy

GIF – Graphics Intechange Format
Jeden zo základných stavebných kameňov grafiky internetu. Bezstratová komprimácia, zaberá málo miesta, časté sú pohyblivé gify. Obmedzenie na 256 farieb, nehodí sa na ukladanie fotiek


Zvuková informácia

Použitie zvuku v titule aktivizuje ďalší zmysel a otvára nové možnosti interakcie s počítačom. Aby sme zvuky mohli uložiť ako údaje v počítačových súboroch, musíme zvuky najprv previesť do digitálneho tvaru. Digitalizovaný zvuk je opäť radom čísel. Tomuto postupu sa hovorí analógovo digitálny prevod. Jeho výsledkom sú údaje – zvukové vzorky. Pri prehrávaní zvukov z počítača sa používa opačný proces – prenos digitálnej informácie na analógovú. Program pripraví digitálne informácie a zvuková karta ich prevedie na analógový elektrický signál. Tomuto procesu hovoríme digitálne analógový prevod. Reproduktory potom podľa intenzity elektrického signálu vytvárajú tlakové vlny, ktoré počuje ľudské ucho. Zvukové súbory sú súbory, ktorých obsah bol získaný digitalizáciou prirodzených zvukov, t.j. ich prevedením do číslicového tvaru, ktorý je prehrávateľný na počítači


Typ . WAW - Z fyziky vieme, že každý zvuk sa šíri vzduchom v tvare vĺn, ktoré určujú jeho výšku a hlasitosť. Ak chceme túto analógovú vlnu digitalizovať a neskôr spracúvať a prehrávať na počítači, musí byť tento počítač vybavený zvukovou kartou. Podľa zmeny tlaku vytvára mikrofón elektrický signál. Ten sa v počítači zmení na digitálny.

Namerané údaje zapíše program na prácu so zvukom do súboru typu WAV. Proces digitalizácie zvukovej vlny pomocou zvukovej karty sa nazýva samplovanie.

Typ MIDI - Zápis zvuku pomocou digitalizovanej vlny je vhodný pre rôzne hluky, signály či ľudský hlas. WAV súbory však bývajú veľmi veľké. Na zápis hudby niekedy postačí aj formát MIDI. MIDI súbory dokážu uchovávať hudbu, ale nie sú vhodné pre ľudský hlas. Pri zápise hudby má trojminútová skladba uložená vo formáte MIDI iba 10kB, kým zápis tej istej skladby v tvare WAV má viac než 10MB.

Typ MP3 - Čoraz častejšie sa stretávame s hudobnými súbormi vo formáte MP3. Najmä kvôli prenosu zvukov na Internete je veľmi dôležitá veľkosť súborov. Formát MP3 kompresuje, čiže zhusťuje súbory typu WAV približne na jednu jedenástinu. Robí to tak, že niektoré zložky hudby jednoducho vynechá. Hudobníkov to asi nepoteší, ale bežné ľudské ucho takúto stratu ani nepostrehne.

Uveďte programy na nahrávanie, spracovanie, konverziu, prehrávanie zvuku :
- priamo program Nahrávanie zvuku z prostredia Windows , Winamp, Windows Media Player, Nero Wawe Editor ,


Digitalizácia textu - Znamená zapísanie textu v číselnom tvare.
- „Rozdeliť a očíslovať“
- Kódovanie informácie je ľubovoľná, vopred dohodnutá a všeobecne známa množina pravidiel, ktorá dovoľuje informáciu vyjadriť tak, aby sa dala uchovať, alebo šíriť.
S počítačom sa dohovárame pomocou klávesnice. Každý jednotlivý stisk klávesy na klávesnici znamená predanie určitého alfanumerického znaku (vrátane zátvoriek, uvodzoviek, hviezdičiek atď.), prípadne riadiaceho znaku v prípade funkčných kláves. Počítač musí byť schopný zobraziť tieto znaky na štandardnom výstupe, teda na monitore. Ako má tieto znaky počítač zobraziť, tzn. ako tieto znaky vyzerajú, má počítač uložené (zakódované) vo svojej pamäti vo forme tzv. kódovej stránky.

V počítačoch sa využíva tzv. osembitová logika. Keďže jeden bajt sa skladá z ôsmich bitov, môže teda nadobudnúť 28 rôznych stavov (matematicky sa jedná o variáciu s opakovaním ôsmej triedy z dvoch prvkov).

Prvým stavom je osem núl ( 00000000 ), posledným stavom je osem jedničiek ( 11111111 ). 28 je práve 256. To znamená, že každý znak tabuľky ASCII sa dá vyjadriť pomocou jemu prideleného kódu a tento kód je vyjadriteľný len jediným bajtom. Číslo 256 je teda pre počítač číslom okrúhlym, pretože jeho vyjadrenie v hexadecimálnej (šestnástkovej) podobe má tvar: 100H.

Obsadenie kódov 33 až 127: text – MATURA (červeným písmom )
33!57981Q105i
34"58:82R106j
35#59;83S107k
36$6086V110n
39'63?87W111o
40([email protected]
41)65A89Y113q
42*66B90Z114r
43+67C91[115s
44,68D92116t
45-69E93]117u
46.70F94^118v
47/71G95_119w
48072H96`120x
49173I97a121y
50274J98b122z
51375K99c123{
52476L100d124|
53577M101e125}
54678N102f126~
55779O103g127
56880P104h


ASCII
Skôr existovala jedna najrozšírenejšia norma kódovej stránky, ktorú používali prakticky všetky osembitové počítače dostupné širokej verejnosti. Bola to kódová tabuľka ASCII. ASCII znamená American Standart Code for Information Interchange a slovo STANDART hrá v názve významnú úlohu. Ide vlastne o súbor 256 znakov, ktoré musia byť pre všetky počítače rovnaké z dôvodu kompatibility pri prenose dát. Okrem ASCII sa používala ešte kódová tabuľka EBCDIC (Extended Binary Decimal Interchange Code).


----------------------------------------------------------------------------------------------------------------


5B )

Pamäte počítača

(- definujte pojem pamäť počítača
- charakterizujte pamäte počítača - vnútorné, vonkajšie – kapacita, vybavovacia doba, výhody, nevýhody jednotlivých typov počítačov, princíp práce, cena... )

Pamäť – slúži na uchovávanie rôznych druhov údajov

vnútorná - RAM (Random Acces Memory) - slúži na uchovávanie údajov a programov počas činnosti počítača. Z RAM pamäti je možné informácie nielen čítať, ale aj zapisovať ich do nej. Je závislá na dodávke elektrického prúdu, po vypnutí počítača sa údaje z nej strácajú. Nazýva sa aj operačná pamäť. V súčasnosti sa za minimum považuje 256 MB, odporúča sa 1 GB a viac.
-
ROM (Read Only Memory) – slúži na uchovanie rôznych obslužných programov, ktoré nie sú určené na prepisovanie, napr. BIOS na základnej doske či grafickej karte apod. Dá sa prepísať iba pomocou špeciálnych programov. Kapacita týchto pamätí býva malá, najviac niekoľko MB.
vonkajšia - pevný disk – pamäťové médium, zložené z magnetických kotúčov uložených v hermetickom obale spolu s hlavičkami, ktoré sa používajú na zápis a čítanie. Medzi najdôležitejšie parametre patrí prenosová rýchlosť disku, t.j. koľko MB dát prenesie za sekundu, a prístupová doba, t.j. za akú dobu nájde údaje, ktoré sú v ňom zapísané. Kapacita dnešných diskov sa pohybuje na úrovni 100 – 500 GB.
- disketa – zastarané médium, využíva sa magnetický spôsob zápisu údajov, bežná kapacita je 1,44 MB

- CD (Compact Disc) - optický digitálny dátový nosič, slúži na uloženie zvuku, videa aj dát. CD-ROM – lisovaný disk, CD-R disk na jeden zápis, CD-RW – disk na opakovaný zápis, prepis a mazanie údajov. Kapacita býva rôzna – 180 MB (8 cm CD), 650 MB (74 minút audia), 700 MB (80 minút), 800 MB (90 minút), 870 MB (99 minút)

- DVD (Digital Versatile Disc) – podobne ako CD je to optický dátový nosič. Rozmery disku sú rovnaké ako pri CD – 12 cm. Existuje však viac formátov – DVD-ROM, DVD-R, DVD-RW, DVD+R, DVD+RW, DVD-RAM. Základná kapacita je 4,7 GB. DVD však umožňuje používať dvojvrstvový zápis, vtedy je kapacita 7,96 GB. A tiež umožňuje ukladať dáta na obe strany média, takže celková kapacita DVD média je 7,96 + 7,98 = 16 GB.

- USB kľúč – elektronické médium, dáta sú uložené v čipe, ktorý však na ich udržanie nevyžaduje elektrinu ako napr. pamäť RAM. Výhodou je malá veľkosť a tiež pomerne vysoká odolnosť. Kapacita sa v súčasnosti pohybuje od 128 MB až do 8 GB.


Typy počítačov :

* Osobný počítač
-Stolný osobný počítač - na 1 mieste, samostatná pohodlná klávesnica, myš, monitor,
+ Modularita- keď chcem nový monitor , tak vymením, myš tiež vymením , zväčším
pamäť, pridám grafickú kartu ....
- Neprenosný , nemá batériu
- Prenosný počítač –pri cestovaní, práci v teréne , + dobrý výkon, rýchlosť , prenosnosť,
- obmedzená modularita, drahé
* Iný počítač - nájdeme ich vo fabrikách, riadiacich strediskách , elektrárňach , banky...
* Hracie konzoly – slúžia na zábavu , hlavne graficky a výpočtovo zložité hry
* Pocket PC – vreckový počítač


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

6 B)

Vstupné, výstupné a vstupno-výstupné zariadenia počítača

(- charakterizujte vstupné, výstupné a vstupno-výstupné zariadenia počítača )

Prídavné zariadenia – rozdeľujeme ich na vstupné a výstupné zariadenia a vstupno-výstupné zar.


Vstupné zariadenia

Zariadenia, ktoré spracúvajú informácie z reálneho sveta, menia ich na digitálne signály a prenášajú ich do počítača

klávesnica– zariadenie slúžiace na písanie textu a taktiež na ovládanie počítača. Typická klávesnica má 102 kláves, ale mnoho klávesníc býva doplnených o ďalšie klávesy (napr. na ovládanie multimédií a internetu) alebo iné zariadenie (kalkulačka, snímač odtlačkov prstov)

myš– polohovacie zariadenie na ovládanie počítača. Rozoznávame 2 druhy – mechanické a optické. Mechanické fungujú tak, že majú v sebe guľôčku a 2 valčeky, ktoré zaznamenávajú pohyb guľôčky v horizontálnom a vertikálnom smere. Optické myši sa delia na 2 druhy podľa typu optického zariadenia – LED (Light Emitting Diode) alebo laserová LED, pričom laserová býva kvalitnejšia. Optické myši majú v sebe čip, ktorý sníva osvietený povrch (niekoľko desiatok až stoviek snímok za sekundu) a vyhodnocuje rozdiely.

tablet - polohovacie zariadenie, skladá sa z podložky a pera, simuluje prácu s písacím perom alebo maliarskym štetcom

skener– sníma obrazovú predlohu do digitálnej formy

mikrofón– slúži na prenos zvuku do počítača

ďalšie zariadenia–trackball (obrátená myš), dotyková obrazovka, kamera, fotoaparát


Výstupné zariadenia

– prenášajú digitálne údaje z počítača do reálneho sveta

monitor– zariadenie na zobrazenie obrazu generovaného počítačom a spracovaného grafickou kartou na obrazovku. V súčasnosti sa používajú CRT (Cathode ray tube), LCD (Liquid crystal display) a plazmové monitory. Dôležitý parameter predstavuje rozlíšenie, teda počet bodov, ktorý je monitor schopný zobraziť. V súčasnosti je to 640x480 až 2048×1536. Pri monitoroch je tiež dôležitá obnovovacia frekvencia, rozmer obrazovky (udávaný v palcoch) či spotreba elektriny.
tlačiareň– umožňuje výstup z počítača na papier (prípadne CD, látku apod.). Používajú sa 3 druhy tlačiarní – ihličková, atramentová a laserová.

Ihličková – zastaraná, princíp tlače je podobný písaciemu stroju – nad papierom je páska a zo zadnej strany na ňu narážajú ihličky a tým otláčajú farbu z pásky na papier. Takáto tlač je pomalá, hlučná, jednofarebná, ale zato lacnejšia ako u ostatných typov. Využíva sa napr. v pokladniciach či rôznych automatoch.

Atramentová – farba sa na papier nanáša vystrekovaním drobných kvapôčiek (obyčajne niekoľko pikolitrov – 10-12 litrov). Farebná tlačiareň používa tzv. CMYK farebný model (C – cyan, azúrová, M – magenta, purpurová, Y – yellow, žltá, K – key, čierna). Pre tlač fotografií sa pridávajú ešte ďalšie špeciálne farby. Atramentová tlač je dostatočne rýchla a kvalitná, umožňuje farebnú tlač ako aj tlač fotografií. Náklady sú vyššie ako pri ihličkovej tlačiarni, hlavne pre farebnú tlač a fotky.

Laserová – laserový lúč vykresľuje obraz na svetelnom valci, tým sa zmení polarita osvetlených miest. Potom sa na valec nanáša toner (farbivo), ktoré sa zachytí iba na osvetlených miestach. Z valca sa farbivo otlačí na papier a na koniec sa toner tepelne zapečie do papiera. Laserová tlač je vysoko kvalitná a rýchla, ale aj dosť nákladná (hlavne farebná tlač).

reproduktory– elektro-akustické meniče, teda zariadenie, ktoré mení elektrický prúd na zvuk. Umožňujú nám produkovať zvukový výstup z počítača. Počet reproduktorov môže byť rôzny: 2 (stereo sústava), 2.1 (stereo + basový reproduktor), 5.1 (priestorový zvuk) či až 9.1. Špeciálnym typom reproduktorov sú slúchadlá. Tie takisto môžu mať rôzny počet reproduktorov – 2 až 5.1 (v skutočnosti sú v každom slúchadle 3 reproduktory + 1 basový).


ďalšie zariadenia
– plotter, projektor

Vstupnovýstupné : modem

(HDD, USB, Floppy….). Zabezpečuje prevod analógového signálu na digitálny a naopak (modulácia demodulácia). Modemy sa používajú na prenos digitálnych dát po analógových linkách. Existujú aj rádiové modemy.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


7B )

Operačné systémy – rozdelenie, charakteristika

(- stručne charakterizujte operačný systém
- vysvetlite základné pojmy operačného systému – adresáre(priečinky), súbory, hierarchická štruktúra adresárov
- uveďte druhy op. systémov, ktoré poznáte a porovnajte ich
- vysvetlite pojem multitasking )


Operačný systém

Operačný systém je špeciálny soflvér, ktorý v určitom zmysle riadi celý počítač. Dovoľuje a ul‘ahčuje používateľom spúšťať aplikácie, vhodným spôsobom pracovať so súbormi, komunikovať s počítačmi pripojenými na sieť atď. Môžeme si ho predstaviť ako skupinu programov a mnohých súborov, ktoré umožnujú beh ďalších aplikácií. Existuje veľa operačných systémov, spomeňme operačné systémy známych finem MS Windows alebo Linux, Mac OS a iné. Pri používani počítača si možno vôbec neuvedomujeme, akým spôsobom operačný systém uľahčuje ovládanie počitača a prácu s aplikáciami.

Prostredie Microsoft Windows zjednocuje vzhľad a ovládanie aplikácií. Ak napr. chceme nejaky dokument uložiť na disk alebo na disketu alebo do iného počítača v sieti, použijeme v aplikácii vo všetkých troch prípadoch rovnaký postup. Takto ľahko a jednotne môžeme postupovať iba vďaka tomu, že operačný systém sa snaží pred používateľom zakryť rozdiely medzi odlišnými druhmi hardvéru. Samozrejme, že operačný systém musí používať rozdielne metódy pri ovládaní disku, diskety alebo pri posielaní údajov po sieti. Pre používateľov sú však tieto rozdlely nezaujímavé — dóležité je, že sa nám s aplikáciami pohodlne pracuje.

adresáre (priečinky)- Každý má názov podľa obsahujúcich súborov kt. s ním logicky súvisí( Hry.. ) = hierarchická štruktúra adresárov, (sú usporiadané prehľadne )
súbory- sú ich tisícky, musí mať meno, oper. systém ich umožňuje organizovať

Multitasking- Operačný systém je schopný spracovať niekoľko úloh súčasne (Paralelne- hrá hudba , píšeme text, sťahujeme )

MS Windows- rovnako ako väčšina súčasných operačných systémov, umožňuje na jedinom počítači spúšťanie a beh viacerých aplikácií súčasne. Je to veľmi döležitá vlastnost‘ operačných systémov, ktorá výrazne ul‘ahčuje prácu a zefektívňuje čas strávený pri počítači. Predstavme si napríklad, že chceme vytvoriť ilustrovanú slohovú prácu o našich hradoch. Spustíme teda aplikácie Word, Skicár a Internet Explorer. Pokým sa budú z Internetu nahrávat‘ stránky a sťahovať obrázky, stihneme v programe MS Word napísať niekol‘ko riadkov textu, prípadne v programe Skicár upravit‘ niektoré obrázky.
Linux – podobný ako windows, používa sa v súčasnosti aj na školách...

Mac OS

MS DOS – zastaralý operačný systém. Človek zadával príkazy a počítač mu na ne odpovedal alebo ich vykonával

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


8B)

Popíšte stručne textový editor. Zamerajte sa na možnosti a spôsob formátovania textu a odstavca

(- formát stránky, hlavička, päta, koniec strany )

Hlavička – Záhlavie, čiže text na hornom okraji strany
Päta - čiže text na dolnom okraji strany
Ak sa neskôr rozhodneme obsah hlavičky, alebo päty zmeniť, stačí urobiť jednu zmenu a tá bude platiť pre všetky strany dokumentu
Koniec strany - Tvrdý, mäkký dá sa priamo nastaviť na paneli úloh


Charakteristika MS WORD

Je textový editor pracujúci v prostredí Windows. Umožňuje vytvárat‘ textové dokumenty na vysokej grafickej úrovni s veľmi jednoduchým intuitívnym ovládaním. Najpoužívanejšie úpravy textu, vkladanie tabuliek a objektov môžeme robiť priamo pomocou myši. Špeciálne panely nástrojov nám uľahčujú a urýchl‘ujú prácu.

Popis okna (Wordu)

Po spustení programu na obrazovke sa zobrazí pracovná plocha, kde píšeme text, vkladáme obrázky, grafy, tabuľky. Pod pracovnou plochou a na pravej strane sa nachádza - rolovacia lišta, ktorá umožňuje posúvanie sa po strane. Na ľavej strane sú ikony z ktorých je 1 vždy zapnutá podl‘a toho, v akom režime je zobrazovaný dokument. Posledný riadok je stavový — informuje nás o tom, na ktorej strane dokumentu sa nachádzame, kol‘ko strán má dokument, kde sa momentálne nachádza kurzor, o zapnutí niektorých volieb. Ak ukážeme ne niektorú ikonu, alebo vol‘bu hlavného menu, zobrazí sa podrobnejšia nápoveda k aktivovanej vol‘be. Tvorba dokumentu, základné zásady, základné pojmy:
--- kurzor, riadok, mäkký koniec riadku, tvrdý koniec riadku, odstavec, blok.

Základné zásady pre tvorbu dokumentu:

1.text píšeme v nekonečnom riadku. Enter stlačíme len na konci odstavca alebo ked‘ chceme vynechat‘ prázdny riadok
2.na zvýraznenie textu na začiatku riadku využívame odrážky a číslovanie z form. panelu, alebo z hlavného menu Formát!Odrážky/Císlovanie
3.ak chceme usporiadat‘ text do stlpcov, nepoužívame na oddelenie textu medzerník, ale tabulátor
4.ak omylom urobíme nejakú chybnú činnosť, využijeme príkaz krok spät‘
5.po napísaní textu použijeme kontrolu pravopisu
6.text upravíme pomocou panelov nástrojov Formát
7.pred tlačou textu si pozrieme ako bude vyzerat‘ pomocou ikony Lupa (náhl‘ad)

Nastavenie stránky, formátovanie odstavca

Nastavenie vzhl‘adu stránky môžeme urobit‘ pomocou volieb: Súbor, Vzhl‘ad stránky. Zobrazí sa dialógové okno, v ktorom nastavíme vzhl‘ad podl‘a našich potrieb:

-okraje
-vel‘kost‘ papiera
-zdroj papiera
-rozmiestnenia.........

Pre vonkajšiu úpravu textu slúži nastavenie parametrov odstavca zadaním príkazov Formát/Odstavec, tiež i pomocou panelu nástrojov Formát. Pre zarovnanie textu v stlpcoch používame tabulátory. Ľavý a pravý okraj, prvý riadok odstavca nastavujeme na pravítku umiestnením značiek: L
Rámy, vloženie objektu do textu

Rám je objekt, do ktorého móžeme vkladat‘ obrázky, text, tabul‘ky, grafy. Rozlišujeme rámy:
-obtekajúci — text obteká okolo rámu
-neobtekajúci — text bude zobrazený v riadkoch pred a za rámom

Vložiť môžeme prázdny rám, alebo orámujeme existujúci objekt. Prázdny rám vložíme vol‘bami Vložit‘ Rám. Ukazovatel‘ myši sa zmení na tenký kríž a pri stlačenom l‘avom tlačidle myši vytvoríme rám. Ak chceme orámovat‘ existujúci objekt, musíme objekt najskôr označit‘ do bloku. Vol‘bami Vložit‘!Rám označený objekt orámujeme. Objektom môže byt‘ obrázok, tabul‘ka, graf, text Word Artu, ale i obyčajný text v ráme . TE umožňuje text vytvárať , upravovať , vkladať bloky textu, kopírovať , formátovať vzhľad dokumentu -je to funkcia textového editoru , môžme meniť výzor a úpravu textového súboru. Napríklad zväčšovať, zmenšovať písmo , meniť typ (font) ,vytvárať odseky , zoznamy, odrážky , tabuľky, stĺpce, meniť nastavenia okrajov strany , veľkosť medzier medzi riadkami, zarovnanie textu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


9B)

Vymenujte druhy počítačových grafických kariet, popíšte rozlíšenia a farebnú hĺbku grafickej karty


Grafická karta – slúži na spracovanie obrazu v počítači a jeho zobrazenie na výstupnom zariadení (monitor, TV, video). Grafická karta má vlastný špecializovaný grafický čip, v súčasnosti sú tieto čipy zložitejšie ako procesory. Tiež sa na karte nachádza vlastná pamäť (G-DDR2 alebo G-DDR3), ku ktorej má grafický čip omnoho rýchlejší prístup ako do bežnej RAM, jej veľkosť sa dnes pohybuje od 64 MB do 512 MB).

Komunikuje s procesorom po samostatnej zbernici označovanej AGP. Rozlišujú sa podľa rýchlosti akou dokážu prenášať údaje. V súčasnosti je najvýkonnejšia AGP PRO. Graf. karty sa vyberajú hlavne podľa typu grafického čipu a veľkosti pamäte, ktorou sú osadené. Z veľkosti pamäte potom vyplýva rozlišovacia schopnosť a veľkosť obnovovacej frekvencie. Dôležitá je hlavne obnovovacia frekvencia, ktorá by mala byť menšia ako 72 Hz, pretože pod touto hranicou začína oko vnímať blikanie obrazovky monitora. Súčasným štandardom sú 64 a 128 MB graf. karty. Na grafickej karte môže byť viac konektorov:

 Štandardný 9 pinový konektor na pripojenie štandardného monitora.
DVI konektor slúži na pripojenie LCD monitorov s digitálnym vstupom.
TV výstup – konektor na ktorý sa dá pripojiť TV prímač a obraz z počítača sledovať na televízore.
SVHS konektor na pripojenia videa alebo televízora.

Pri nákupe grafickej karty sa môže obchodník zmieniť, že ide o 32-, 64-, 128 alebo 256bitovú kartu. Toto číslo vypovedá o tom, aké množstvo grafických dát vie procesor na kart zpracovať, čiže o výkone. Čím väčší počet bitov, tým dokonalejší obraz je karta schopná vytvorit. V osobnom počítači sa najčastejšie stretáme so štyrmi typmi zberníc: ISA, PCI, VL-Bus, AGP

MDA (Monochrome Display Adapter) prvá karta, ktorá bola dodávaná k počítačom rady PC. (Od firmy IBM v roku 1981). Táto karta pracovala iba v textovom režime (80 znakov krát 25 riadkov na obrazovke). Jeden znak bol definovaný v matici 9 x 14 bodov. Pracovala iba v monochromatickom (čiernobielom) režime.

CGA (Color Graphics Adapter) nástupca karty MDA opäť vo firme IBM. Karta už dokáže pracovať v textovom i grafickom režime a dovoľuje prácu v monochromatickom aj farebnom režime. Nevýhodou oproti MDA sú jej parametre v textovom režime. Je možné zobraziť 80x25 alebo 40x 25 znakov v 16 alebo 2 farbách, ale matica sa skladá z 8 x 8 bodov, čo znamená horšiu čitateľnosť znakov. V grafickom režime dovoľuje zobraziť maximálne:640 x 200 bodov čiernobielo a 320 x 200 bodov v 4 farbách zo 16-tich.

Hercules (HGC - Hercules Graphics Card) vznikla z MDA pridaním možnosti práce aj v grafickom režime. V textovom režime má Hercules rovnaké parametre ako MDA. V grafickom režime je možné dosiahnuť rozlíšenie 720 x 348 bodov v 2 farbách. Hercules pracuje v monochromatickom režime. Neskôr vznikla aj farebná verzia.

EGA (Enhanced Graphics Adapter) vyrobená v roku 1984 a jednalo sa o prvú všestranne využiteľnú kartu firmy IBM. V textovom režime zobrazovala 80 x 25 znakov (8 x 14 bodov na znak). V grafickom režime umožňovala maximálne rozlíšenie 640 x 350 bodov v 16 farbách zo 64 možných.

VGA (Video Graphics Array) od firmy IBM z roku 1987. V textovom režime zobrazovala 80 x 25 znakov (9 x 14 bodov na znak) v 16 farbách. V grafickom režime zobrazuje maximálne 640 x 480 bodov v 16 farbách. Tento typ karty vyžaduje oproti predchádzajúcim kartám nový typ monitorov, ktoré neprijímali digitálny signál, ale analógový.
SVGA (Super Video Graphics Array) je dnes najpoužívanejší typ grafickej karty od veľkého množstva výrobcov (Diamond, Matrox, ATI a ďalší). Jej najdôležitejším prvkom je procesor, ktorý do značnej miery vplýva jej výkon. U modernejších typov videokariet je tento procesor schopný realizovať niektoré často používané grafické operácie. Takáto karta býva nazývaná ako akcelerátor a umožňuje podstatne vyšší výkon, pretože nie je nutné, aby každý pixel, ktorý sa má zobraziť na obrazovke, bol vypočítaný procesorom počítača. Je možné, aby procesor karty vykonával aj zložitejšie operácie používané pri práci s 3D grafikou alebo operácie spojené s prehrávaním videosekvencií. Grafické karty tohoto typu sa nazývajú 3D akcelerátory a multimediálne akcelerátory.



10B)

Nakreslite a popíšte Von Neumannovu schému počítačov a uveďte základné znaky počítačových generácií


Zbernice – používajú sa na prenos dát v rámci počítača, ako aj medzi počítačom a ostatnými zariadeniami.
- northbridge (NB) a southbridge (SB) – slúžia na prepojenie ostatných zberníc a zariadení s procesorom. NB je rýchlejšia zbernica, preto sa na ňu pripája pamäť, grafická karta a tiež SB. Na SB sa potom pripájajú ostatné zbernice a zariadenia.


Zjednodušene :

Vstupné zariadenia- zariadenia, ktoré spracúvajú informácie z reálneho sveta, menia ich na digitálne signály a prenášajú ich do počítača

Výstupné zariadenia -prenášajú digitálne údaje z počítača do reálneho sveta

Operačná pamäť – Uchováva informácie a výpočty

Aritmeticko-logická jednotka – vykonáva všetky matematické a logické operácie

Riadiaca jednotka – riadi činnosť celého počítača = „ MOZOG“ je ním
Procesor – vykonáva inštrukcie programu uložené v operačnej pamäti a riadi činnosť ostatných častí počítača. Vykonávané inštrukcie musia byť zapísané v strojovom kóde. Inštrukcie sú vlastne príkazy pre procesor.

Typickou inštrukciou implementovanou vo väčšine procesorov je "skopíruj obsah pamäťovej bunky 5 do pamäťovej bunky 10", "pripočítaj obsah bunky 7 k obsahu bunky 13 a ulož výsledok do bunky 20", "ak obsah bunky 999 je 0, ďalšiu inštrukciu nájdeš v bunke 30".
-skladá sa z miliónov tranzistorovna procesore sa nachádza vyrovnávacia pamäť cache – malá, ale rýchla vyrovnávacia pamäť, ktorá slúži na prechodné ukladanie dát alebo sekvencií programu


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


11 B)

Internet – počítačové siete

(- stručne charakterizujte druhy počítačových sietí (LAN, MAN, WAN, Internet)
- definujte pojem prenosová rýchlosť siete a uveďte, od čoho závisí ,- charakterizujte architektúru počítačových sietí (peer to peer, sieť so servrom) - funkcia počítačov v sieti)

Druhy sietí
1. LAN - lokálna sieť – najrýchlejšie sieťam na jednom podlaží budovy alebo v jednej malej firme. Zariadenia, ktoré chcú komunikovať so všetkými ostatnými v sieti, musí používať rovnaký komunikačný protokol. Aj keď sú jednotlivé siete LAN priestorovo obmedzené (napr. oddelenie alebo budova úradu) môžu byť prepojené do väčších sietí.
2. MAN - metropolitná sieť – (v meste spája lokálne časti ) Verejná sieť pracujúca vysokou rýchlosťou a schopná prenášať dáta na vzdialenosť až 80 km. Väčšinou podporuje dáta i hlas.
3. WAN - rozľahlá sieť - S rastom geografického dosahu sietí pripojovaním užívateľov v rôznych mestách alebo štátoch prerastá sieť LAN a MAN do siete WAN (Wide Area Network). Počet užívateľov v takejto sieti môže byť od desiatich do niekoľko tisíc užívateľov.
4. Internet - celosvetová sieť - má zastúpenie nad všetkými spája všetky WAN štruktúry medzi sebou .

Prenosová rýchlosť siete - je to dôležitý parameter siete, určuje koľko dát sa prenesie za sekundu .
Značí sa v bps - bits per second ( 7bps , 30 bps ...)
Ak je počítačová sieť v priemernej kvalite tak by mala byť pren. rýchlosť 64 kbps .
Ak je malá fotografia 9 x 13 uložená v dobrej kvalite , zaberá pribl. 1 MB . Pri prenos. rýchlosti 64 kbps by po sieti za ideálnych podmienok putovala asi 128 sekúnd .

Závisí od : typu prepojenia siete
- káblom – pomalšia ( ak je kábel dlhší je ešte pomalšia , odporúča sa medený (až 10-100Mbps) )
-kábel optický - rýchlosť vyššia, vysoká spoľahlivosť a takmer nulové straty
-mikrovlnné, rádiové, vysielačky – rýchle
: vzdialenosti
- Anténové je obmedzené na určitú vzdialenosť ( niekoľko km)
- Satelitné - je na pevnej dráhe
: pravidiel komunikácie (sieťového protokolu )


Architektúra počítačových sietí : peer to peer - rovnocenné postavenie ,

sieť so serverom - 1 ( al. viacero ) PC má nadradenú funkciu, určuje privilégiá ostatným PC, určuje čo môžu zdieľať ( text. Editor, hudbu ), server sa nevypína , má záložný zdroj , nepracuje sa na ňom, sú na ňom spustené programy, zapojené tlačiarne... Zabezpečuje napr aj pripojenie celej siete k internetu


------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

12 B)

Internet

(– história, druhy pripojenia, základné pojmy, netiketa
- stručne popíšte históriu Internetu
- popíšte jednotlivé druhy pripojenia k Internetu (dial-up, pevná linka, ISDN, bezdrôtové spojenie,...)
- vysvetlite základné pojmy : TCP/IP, modem, IP adresa, doménová adresa, sieťový protokol
- vysvetlite význam slova netiketa a uveďte niekoľko zásad netikety)

História spomína dve hlavné príčiny vzniku Internetu. Prvou bola snaha používateľov zdieľať navzájom svoje počítače. Druhá sa stala legendou. Po vypustení prvej vesmírnej družice Zeme — Sputniku, vtedajším Sovietskym zväzom v roku 1956, zavládlo v armáde Spojených štátov zdesenie. Sovietom sa podaril husársky kúsok a zdalo sa, že vo vedecko-tecbnickom výskume a vývoji napredujú omnoho rýchlejšie ako Američania. V snahe dohnať tento náskok vznikla roku 1957 špeciálna vládna agentúra nazvaná ARPA (Úrad pre pokročilé výskumné projekty — Advanced Research Projects Agency), zameraná na podporu najmodernejšieho vývoja a výskumu. Jedným z problémov, ktoré mali byť vyriešené v rámci jej projektov bol problém komunikácie medzi jednotlivými velitel‘skými stanovišťami armády a civilnej správy v prípade sovietskeho jadrového útoku. V takom prípade by celkom zlyhal dovtedajší spósob komunikácie. Telefónne vedenia by boli zničené a nebolo by možné vzájomne koordinovať činnosť. Preto vznikol projekt počítačovej siete, prostredníctvom ktorej by sa dalo komunikovať, aj keby niektoré jej časti boli zničené a ktorá by nemala jeden hlavný bod, lebo taký bod by sa stal zákonite hlavným terčom prípadného útoku. O takejto sieti hovoríme, že je decentralizovaná — nemá hlavný bod. Riešením Celého problému sa zdala komunikácia pomocou počítačov spojených do takejto siete. Priamym potomkom tohto projektu je aj dnešný Internet.

S myšlienkou, na základe ktorej vznikla sieť Internet, prišiel roku 1966 Bob Taylor. Podľa nej sa začala budovať sieť ARPANET pomenovaná po agentúre, ktorá ju financovala. Do konca roku 1969 ju tvorili 4 počítače a v roku 1972 ich už bolo 23. O dvanásť rokov neskôr, roku 1984, prekročil ich počet 1 000 a toto číslo sa prudko zvyšovalo —rok 1987 priniesol 10 000 pripojených počítačov a rok 1989 viac ako 100 000. Dnes sa hovorí o miliardách počítačov a ich počet sa takmer nedá odhadnúť

Druhy pripojenia k Internetu :

a) dial – up - Pripojenie komutovanou linkou
Tento spôsob pripojenia je asi najčastejší. V prípade pripojenia komutovanou (vytáčanou) linkou — cez telefón — prebieha spojenie rovnako ako pri telefonovaní. Počítač vytočí telefónne číslo poskytovatel‘a pripojenia, s ktorým sa chceme spojit‘. Ak sa mu podarí „dovolat“, teda číslo nieje obsadené, nadviaže sa spojenie a počítače začnú medzi sebou komunikovat‘. Ak chceme pripojit‘ svoj počítač týmto spôsobom, musíme mať samozrejme zavedený telefón. Pripojenie komutovanou linkou je najjednoduchšie na realizáciu, ale aj najpomalšie. Najväčšia rýchlost‘, ktorú týmto typom pripojenia môžeme dosiahnuť, sa blíži k 56 kbps. Prenos fotografie 9 x 13, ktorá zaberá v počítači 1 MB, pri rýchlosti spojenia 56 kbps, trvá asi 150 sekúnd.
b )pevnou linkou - (Pripojenie prenajatým digitálnym alebo analógovým okruhom)
V prípade prenajatia digitálneho alebo analógového okruhu, si používateľ prenajme od majiteľa kábla uloženého v zemi jednu linku (týmto majitel‘om sú u nás Slovenské telekomunikácie), po ktorej už potom nemôže komunikovať nikto iný. Realizácia takého pripojenia je už komplikovanejšia a nie je možná na celom území Slovenska. Rýchlosť takéhoto pripojenia môže dosahovať niekoľko desiatok Mbps.

c) Pripojenie komutovanou linkou - prebieha po tom istom kábli v zemi ako pevná linka, ale na rozdiel od nej, treba vždy pri pripájaní sa vytáčať telefónne číslo a znovu nadväzovať spojenie.

d) bezdrôtové pripojenie -1. mikrovlnným spojením — v takom prípade prebieha komunikácia medzi počítačmi rovnakým spôsobom ako pri komunikácii cez vysielačky; také pripojenie sa môže realizovať až na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov a zvyčajne dosahuje rýchlosť do 2Mbps.
- 2. Satelitným spojením — komunikácia
medzi počítačmi prebieha cez satelit , umiestnený na obežnej dráhe


TCP/IP- Je to najpoužívanejší Internetový protokol a tiež základom internetu. V sieti Internet sa používa skupina protokolov s názvom TCP/IP‘4. Pod ich vznik sa významne podpísali odborníci pracujúci pod vedením pána Vintona G. Cerfa. Na Internete sa začali oficiálne používať od l.januára 1983.

TCP/IP je označením viacerých protokolov, ktoré sa používajú pri komunikácii prostredníctvom Internetu.Dôvodom pre potrebu viacerých protokolov je komplikovanosť problémov, ktoré treba pri komunikácii prostredníctvom Internetu riešiť a z toho vyplývajúca potreba deľby práce. Riešenie problémov prebieha na niekol‘kých úrovniach (vrstvách) a na každej z nich sa používa iný druh protokolov. Hovoríme o týchto úrovniach — vrstvách: — aplikačná vrstva — transportná vrstva — slieťová vrstva — linková vrstva— fyzická vrstva

Modem - Na komunikáciu po pevnej alebo komutovanej linke potrebujeme k počítaču pripojit‘ modem. Jeho úlohou je premieňat‘ digitálne (číselné) údaje z počítača na analógové (zvukové) údaje, ktoré putujú cez linku a naopak (modulácia demodulácia). Modem je aj vstupným aj výstupným zariadením. Modemy sa používajú na prenos digitálnych dát po analógových linkách. Existujú aj rádiové modemy.

IP adresa - Aby naše dáta nezablúdili v sjeti, do ktorej sú zapojené milióny počítačov, musí mať každý z nich pridelenú jednoznačnú adresu — IP adresu. Sú to vlastne štyri čísla (každé v rozsahu od O po 255) oddelené bodkami (napr. 164.0 . 15.255). Na Internete neexistujú dva počítače s rovnakou IP adresou.

doménová adresa- Pamätať si IP adresy počítačov na Internete je pre človeka takmer nemožné, preto sa používajú doménové IP adresy. Každa doménová adresa sa sklada z niekol‘kých reťazcov znakov vzájomne oddelených bodkou. Najvyššou v systéme domen je domena najvyššej urovne (top-level domain). Delí sa na všeobecné domény (genericke domeny nie su viazane na žiadne teritorium) edu, com, net, org, mi1, int a arpa. (domeny edu, mil, gov su vyhradene pre štatnu spravu USA ostatne sa používaju aj inde) a ďalej na dvojznakove domeny podl‘a štatov. Pre Slovensku republiku je vyhradena doména sk

sieťový protokol- informácie, cestujúce po sieti sa delia na pakety. Aby sa pakety dostali na miesto určenia, musia zariadenia zapojené do siete dodržiavať pri komunikácii dohovorené pravidlá -~ sieťový protokol.

Netiketa – etiketa , zásady slušného chovania sa na internete

Zbytočne neoberajme ostatných o čas a peniaze. Veľa používateľov Internetu, ktorí majú veľmi dobré a rýchle pripojenie, zabúda na tých, čo sa pripájajú pomalým modemom. Ak chceme niekomu posielaľ rozsiahlejší súbor, najprv si od neho vypýtajme povolenie.

Nech si o nás nemyslia, že sme hulváti. I keď väčšina komunikácie na Internete stále prebieha v „slovenčine“ (teda bez mäkčeňov a dÍžňov), netreba zabúdat‘ ani na pravopis a gramatiku. Ani zverejniť informácie, ktoré sa ukážu byt‘ nepravdivé, nieje najlepší spôsob ako na seba upozorniť.

Podel‘me sa s ostatnými o svoje vedomosti. Internet je veľkou pomocou všetkým, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky. Medzi miliónmi l‘udí z celého sveta je zväčša niekto, kto pozná odpoveď. Ale nemusia to byt‘ len samí experti. Môžu pomôct‘ aj žiaci strednej či základnej školy.

Nenarúšajme súkromie ostatných. Občas sa môže niekoho chybou vyskytnút‘ v schránke každého používateľa Internetu e-pošta, ktorá mu nepatrí. V takej chvíli by sa mal správať tak, ako chce, aby sa druhí správali, keby našli jeho poštu.
Nezneužívajme svoju moc a vedomosti. Na Internete sú používatelia, ktorí majú špeciálne privilégiá. Často sú to správcovia rôznych systémov, ktorí vedia napríklad čítať poštu všetkých, ktorých kontá spravujú. Alebo takí, ktorí vedia veľa o tom, ako Internet funguje a vedia sa napríklad dostať k všetkým správam, ktoré idú siet‘ou. Aby mohol Internet fungovať v takej slobode ako doposiaľ, je veľmi dôležité, aby mohli bežní používatelia dôverovať tým, čo majú túto moc, že ju nezneužijú.

Odpúšťajme druhým ich chyby. Každý bol chvíľu na Internete v úlohe nováčika, preto netreba hned‘ na každú chybu reagovať e-poštovou správou plnou výsmechu a hnevu.


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

13 B)

Internet – interaktívna a neinteraktívna komunikácia

(- vysvetlite pojem neinteraktívna komunikácia a charakterizujte základné pojmy : e-pošta (e-mail), adresa, e-poštový klient
- uveďte príklady, výhody a nevýhody používania elektronickej pošty
- predveďte posielanie elektronickej pošty (text + príloha)
-charakterizujte interaktívne služby Internetu (chat, diskusné skupiny, videokonferencie, ...))


Interaktívna komunikácia –priamo dokážeme odpovedať

Neinteraktívna komunikácia sa uskutočňuje medzi ľuďmi vtedy, keď nemôžu okamžite jeden na druhého reagovať. To znamená, že vypovedané alebo vyslané informácie jednou osobou sa dostanú k poslucháčovi, či adresátovi až po istom čase (napr. listová komunikácia, telefónne odkazovače, e-mail ...).

Elekronická pošta skrátene e-pošta (e-mail) je nástroj na neinteraktívnu komunikáciu používateľov Internetu. Komunikácia prostredníctvom e-pošty prebieha v podobe správ, ktoré si používatelia posielajú. E-poštová správa sa veľmi podobá klasickej poštovej správe, čiže listu. Každý list, ktorý posielame poštou sa skladá z obálky a samotného obsahu listu. E-poštová správa má podobnú štruktúru. Skladá sa z hlavičky a tela listu.

e-poštová adresa je janko . [email protected] sk (takúto adresu čítame ako _Janko bodka hrasko zavináč gymko bodka sk“). Znak @ oddeľuje meno používateľa od mena počítača a nazýva sa „zavináč“. V angličtine tiež znamená slovko „at“ — v/pri. Adresa teda znamená meno_adresáta meno @počítača

E-poštový klient -na komunikáciu pomocou e-poštových správ musíme mať v počítači nainštalovaný softvér e-poštový klient. Pri elektronickej korešpondencii sú programy, pomocou ktorých píšeme, čítame, spravujeme naše elektronické správy — klienti e-pošty a sú programy, ktoré sa starajú o doručovanie správ na „pošt úrady“ najbližšie k prijímateľovi — e-poštové servery. Nás, ako obyčajných používateľov, zaujíma hlavne klientské aplikácie (Pegasus Mail, Eudora, MS Outlook Expres, Netscape Messenger, Elm, Pi Calypso atď.).
e-poštového k. môžeme poslať správu ľubovoľnému používateľovi Internetu (samozrejme musíme poznat‘ jeho e-poštovú adresu). Okrem jednotlivcov je možné správu posielať viacerým používateľom.

Výhody- rýchlosť , možnosť pripojiť fotky, obr, video...
Nevýhody – nepríjemné vírusy kt. nám môže niekto poslať , niekt. osoby ich dokážu prečítať

Interaktívne služby internetu- Chat – zaregistrovanie sa , prezývka , možnosť zoznámenia sa , zábavy, nezáväznosť ...
diskusné skupiny – napr. pokec na skle rozhovor mrdzi celou skupinou účastníkov
videokonferencie – je to vzdialená interaktívna komunikácia medzi 2 a viac účastníkmi , pričom dochádza k prenosu obrazovej a
zvukovej informácie.


-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

14 B)

Internet – získavanie a vyhľadávanie informácií

(vysvetlite skratku www a pojmy : www stránka, prehliadač www stránok, URL, hypertext a hypermédiá charakterizujte architektúru klient-server
diskutujte o možnostiach využitia internetu (príklady), charakterizujte prehliadače
predveďte vyhľadávanie, prezeranie a ukladanie informácií získaných z Internetu)

www – Najdôležitejšou službou pomocou ktorej ziskavame , vyhl‘adávame, ale aj prezentujeme informácie na Internete, je Www (World Wide Web) — celosvetová sieť multimediálnych dokumentov. Dátové súbory (obrázky, skladby, videosekvencie) a programy môžeme získať z anonymných FTP archívov pomocou služby FTP.
www stránka – Základným stavebným kameňom sveta www je Www stránka. Môžeme si ju predstavit‘ ako obyčajnú stránku v knihe. Súčasťou www stránky môže byt‘ všetko, čo dokáže počítač spracovat‘ — texty, statické obrázky, zvuky, animácie, video.

prehliadače www stránok – Na prezeranie WWW stránok potrebujeme mat‘ v našom počítači nainštalovaný prehliadač WWW stránok (WWW browser).
Prehliadače slúžia na: 1. komunikáciu so zdrojom WWW stránky — WWW serverom (starajú sa napríklad o presunutie WWW stránky z Internetu na používatel‘ov počítač),
2. zobrazenie WWW stránky
3. prácu s WWW stránkou (uloženie, vytlačenie, založenie do záložkového zoznamu, vyhl‘adanie textu na nej).
Najznámejšie prehliadače sú Netscape Navigator (NN) a Microsoft Internet Explorer (MSIE).


URL – Na nájdenie WWW stránky na Internete potrebuje prehliadač poznat‘ jej adresu nazývanú URL (UniformResource Locator — jednotné označenie zdroja). Pomocou URI sú všetky stránky na Internete jednoznačne určené. Typické URL vyzerá napríklad takto http: J/www. spn. sk/knihkupectvo/knihy . html.
Ak zadáme takéto URL v prehliadači, hovoríme mu tým: „Chceme, aby si zobrazil WWW stránku
knihy. html, ktorú nájdeš na počítači s adresou www. spn. sk v jeho adresári knihkupectvo.“ URI sa
skladá zo štyroch častí.

•http: / / označuje protokol (pozn kap. 5) umožňujúci prehliadaču komunikáciu s počítačom, na ktorom je hľadaná stránka. Služba~ WWW umožňuje sprístupnit‘ aj zdroje mých služieb7.
•www. spn. sk je adresa počítača na Internete, na ktorom sa nachádza stránka. Skladá sa z častí oddelených bodkou. Týmto častiam sa hovorí domény (pozn kap. 5).
•/knihkupectvo/ je názov adresára, v ktorom má počítač hľadať požadovanú stránku.
•knihy. html je meno súboru so zdrojovým textom požadovanej stránky.


hypertext - keď chceme v knihe prejsť na ďalšiu stránku, jednoducho obrátime list. Zadávať zakaždým URL novej stránky by bolo vel’mi nepohodlné, a preto sú jednotlivé WWW stránky vzájomne pospájané pomocou odkazov — vytvárajú hypertextový dokument. V hypertexte môže byť odkaz umiestnený na vybranej časti textu alebo obrázka. Pri prechode kurzora myšky nad odkazom sa tvar kurzora zmení zo šípky na ukazujúcu ruku a v stavovom riadku sa zobrazí URL odkazu. Po kliknutí myškou na odkaz sa dostaneme na stránku s uvedeným URL. V niektorých prehliadačoch sa dá prechádzať po odkazoch aj pomocou klávesu Tabulátor. Sledovaním odkazov sa môžeme vnárať hlbšie do hypertextu. Ak sa chceme vynárať z hypertextu — vrátiť sa na stránku, z ktorej sme sa po aktivovaní odkazu dostali na aktuálnu stránku, stlačíme na paneli nástrojov tlačidlo Späť


hypermédiá- Keďže na Www stránkach móžeme nájsť nielen text, ale aj obrázky, zvuky alebo video (rôzne multimediálne dáta), takéto hypertexty označujeme ako hypermédiá. Niektoré multimediálne súbory sú priamo podporované prehliadačmi, na zobrazenie iných potrebujeme ďalšie programy alebo tzv. zásuvné moduly (plug-ins).

architektúra klient- server – Svet Www pracuje na princípe klient — server. WWW server je program, bežiaci na počítači, na ktorom sú umiestnené WWW stránky. WWW klientom je prehliadač na našom lokálnom počítači. Klient sa obracia na server so žiadosťou o zaslanie stránky cez Internet. Server nájde na pevnom disku počítača (na ktorom beží) požadovanú stránku a pošle ju prehliadaču, prípadne ho informuje, že takú stránku nenašiel, alebo že nemáme na ňu prístupové práva. Pomocou WWW klienta möžeme prezerať WWW stránky umiestnené na rôznych WWW serveroch. Daný WWW server je schopný komunikovať s viacerými WWW klientmi. WWW stránky sú popísané v jazyku HTML (Hypertext MarkUp Language — hypertextový značkovací
jazyk). Príkazy tohto jazyka informujú prehliadač o tom, ako má stránku zobraziť (aké obrázky, programy a aké objekty sú jej súčasťou).

Využitie internetu ( príklady)
•Vzdelávanie
•Zábava
•Výmena informácií rôzneho druhu
•Obchodovanie
•Reklama
•Možnosť zamestnania , sebarealizácie
15B )

Aplikačný softvér – textové editory, úprava textu, vkladanie objektov, obrázkov

(- charakterizujte textové editory (využitie)
- vysvetlite spôsob použitia a význam týchto položiek : štýl, veľkosť, farba písma, vkladanie netextových objektov (tabuľka, obrázok)
- uloženie, tlač textového dokumentu
- upravte text v súbore dokumen t.doc, ktorý je uložený na disku C:maturita, upravte ho podľa pokynov na predlohe)

Textový editor

je to progtram , využíva sa pri práci s textom. Umožňuje text vytvárať , upravovať , vkladať bloky textu, kopírovať ,formátovať vzhľad dokumentu -je to funkcia textového editoru , môžme meniť výzor a úpravu textového súboru . Napríklad zväčšovať, zmenšovať písmo , meniť typ (font) ,vytvárať odseky , zoznamy, odrážky , tabuľky, stĺpce, meniť nastavenia okrajov strany , veľkosť medzier medzi riadkami, zarovnanie textu .Môžme sa tiež stretnúť s Profesionálnym TE .Od jednoduchého sa odlišuje tým, že nám ponúka mnoho d‘alších funkcií a pomôcok na kvalitnejšiu a pohodlnejšiu tvorbu textových dokumentov.


S formátovaním textu úzko súvisia aj štýly v dokumente. Pomocou štýlov môže autor určiť, ako sa má v dokumente formátovať určitý prvok, napr. odstavec alebo nadpis. Predstavme si, že chceme mať nadpisy v našom dokumente umiestnené do stredu riadka a zvýraznené tučným písmom. Vytvoríme preto takýto štýl a priradíme ho všetkým nadpisom. Ked‘ sa potom neskôr rozhodneme, že nadpisy v našom dokumente majú byť napr. modré, zmeníme len nastavenie štýlu (pridáme do jeho definície farbu písma) a editor sám upraví vzhľad všetkých nadpisov.

Profesionálny textový editor čísluje strany automaticky. Dá sa v ňom podl‘a potreby vytvoriť hlavička alebo päta . Profesionálny textový editor (býva často súčasťou balíkov kancelárskych aplikácií –Word )ponúka široku paletu nástrojov, s ktorými sa pohodlne vytvárajú tabul‘ky rôznych typov. Kvalitný textový editor funguje aj ako pomôcka na kontrolu pravopisu. Upozorní nás na preklepy, chybný pravopis, nevhodnú stavbu vety alebo inú gramatickú chybu. Ak napr. nechceme tesne za sebou použiť niektoré slovo viackrát, môžeme pomocou slovníka synoným (nazýva sa aj tezaurus) nájsť jeho synonymum a niektorý výskyt slova zameniť iným s rovnakým významom.

Využitie položiek ako : štýl, veľkosť, farba písma, vkladanie netextových objektov (tabuľka, obrázok) nám umožnuje tvoriť zaujímavé dokumenty, listy, kalendáre, obohacuje ich o grafické vysvetlivky, farbu písma využívame v nadpisoch a na pripútanie pozornosti. Po vytvorení je možnosť textový dokument vytlačiť, textový editor nám umožňuje náhľad pred tlačou, úpravy .

Netextové objekty ako tabuľka, obrazok, graf , vkladáme pomocou ponuky ----VLOŽIŤ---- Tiež môžeme potom tieto objekty formátovať a to nastavením – Orámovania, výplne, farby čiar, podfarbením textu , alebo môžeme použiť už existujúce šablóny a to tabuľky , grafy ,alebo obrázky z klipartov. Dokument môžme potom uložiť, či už na HDD alebo prenosné médium , vytlačiť ...


-------------------------------------------------------------------------------------------------------

16 B)

Hardvér a softvér počítača

(- charakterizujte pojem hardvér a softvér počítača
- stručne popíšte druhy softvéru podľa oblasti využitia
- charakterizujte súčasti vnútorného hardvéru počítača (základná doska, zbernica, procesor, BIOS, CACHE, karty, operačná pamäť,...)
- stručne charakterizujte vonkajší hardvér počítača a uveďte po 2 príklady)

Hardvér - súhrnný názov pre technické vybavenie počítača a počítačových komponentov
Softvér - súhrnné označenie pre programové vybavenie počítača

Software je jednoducho povedané všetko to, čo na počítači nemožno vidieť. Teda je to programové vybavenie počítača: patrí tu teda ľubovoľný program a jeho časť. Môžme to prirovnať napríklad k magnetofónovej páske či kompaktnému disku. Taktiež sa skladajú z hardwaru (páska,CD) a softwaru (hudba). Rovnako ako u týchto predmetov platí aj u počítača, že hardware nemôže existovať bez softwaru a naopak. U počítača je tu ale rozdiel, tu dokážu pesničky skladať iné pesničky.

Kategórie softvéru:
•operačné systémy,
•programovacie prostredia,
•aplikácie,
•nástroje,
•informačné systémy.
Operačný systém

Operačný systém je špeciálny soflvér, ktorý v určitom zmysle riadi celý počítač. Dovoľuje a uľahčuje používateľom spúšťať aplikácie, vhodným spôsobom pracovať so súbormi, komunikovať s počítačmi pripojenými na sieť atď

Programovacie prostredia
Keď sme vytvárali vlastné programy, písali sme ich v nejakom špeciálnom programe - v programovacom prostredí. Je to softvér, ktorý umožňuje zapisovať,spúšťať a ladiť naše programy. Programovacími prostrediami sú napríklad Borland , Delphi. C++ Builder alebo Comenius Logo.

Aplikácie
Na to, aby sme počítač rozumne používali, nemusíme vždy písať vlastné programy, ale môžeme využívať už naprogramované aplikácie. Takými aplikáciami sú textový editor, tabuľkový procesor, grafický editor, aplikácie na spracovanie videa,
hry a ďalšie. Tieto aplikácie za nás naprogramovali vo veľkých firmách, ktoré majú s vývojom a programovaním aplikácii bohaté skúsenosti. Takéto aplikácie sú určené pre jedného používateľa, ktorý s nimi pracuje na jednom počítači.

Nástroj
(utility) je program, ktorý uľahčuje prácu s počítačom, prípadne slúži odborníkom pri nastavovaní rozličných vlastností počítača, operačného systému ale aj ďalších aplikácií. Príkladom nástrojov sú rôzne programy na prácu s diskom, programy, ktoré prezradia o počítači, koľko má pamäte alebo dokážu nájsť a odstrániť počítačový vírus.

Informačné systémy
Na rozdiel od predchádzajúcich aplikácií existujú aj ovefa rozsiahlejšie systémy,ktoré bežia na mnohých počítačoch a pracuje s nimi súčasne veľa ľudí. V tomto prípade je slovo aplikácia nevhodné, pretože je to vlastne niekoľko aplikácií, ktoré navzájom spolupracujú.
Informačné systémy musia spracúvat~ triediť a uchovávať veľké množstvo údajov. Srdcom informačného systému je databáza, v ktorej sa údaje uchovávajú. Databáza potom umožňuje jednotlivým častiam systému s údajmi manipulovať— meniť ich, vymazá vať alebo zobrazovať

Procesor – vykonáva inštrukcie programu uložené v operačnej pamäti a riadi činnosť ostatných častí počítača. Vykonávané inštrukcie musia byť zapísané v strojovom kóde. Inštrukcie sú vlastne príkazy pre procesor. Typickou inštrukciou implementovanou vo väčšine procesorov je "skopíruj obsah pamäťovej bunky 5 do pamäťovej bunky 10", "pripočítaj obsah bunky 7 k obsahu bunky 13 a ulož výsledok do bunky 20", "ak obsah bunky 999 je 0, ďalšiu inštrukciu nájdeš v bunke 30".
-skladá sa z miliónov tranzistorov
-na procesore sa nachádza vyrovnávacia pamäť>>> cache – malá, ale rýchla vyrovnávacia pamäť, ktorá slúži na prechodné ukladanie dát alebo sekvencií programu. Všetky požiadavky načítané z tejto pamäte prechádzajú cez CACHE radič a ten rozhoduje či bude daný údaj k dispozícii alebo nie (Potom sa musí načítať z operač. pamäte RAM)

Pamäť – slúži na uchovávanie rôznych druhov údajov
vnútorná - RAM (Random Acces Memory) - slúži na uchovávanie údajov a programov počas činnosti počítača. Z RAM pamäti je možné informácie nielen čítať, ale aj zapisovať ich do nej. Je závislá na dodávke elektrického prúdu, po vypnutí počítača sa údaje z nej strácajú. Nazýva sa aj operačná pamäť. V súčasnosti sa za minimum považuje 256 MB, odporúča sa 1 GB a viac.
- ROM (Read Only Memory) – slúži na uchovanie rôznych obslužných programov, ktoré nie sú určené na prepisovanie, napr. BIOS na základnej doske či grafickej karte apod. Dá sa prepísať iba pomocou špeciálnych programov. Kapacita týchto pamätí býva malá, najviac niekoľko MB.

Základná doska
Procesor, pamáť a rozširujúce karty vstupno-výstupných zariadení sa umiestňujú na základnú dosku. Nielenže ich základná doska drží spolu prehľadne usporiadané,ale ich aj navzájom prepája, rozvádza napájacie napätie a obsahuje niekol‘ko konektorov na pripojenie ďalších zariadení..
Okrem toho sa na doske nachádzajú d‘alšie elektronické obvody, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi jednotlivými časťami počítača. Elektrické signály sa tak dostanú vždy k správnym súčiastkam.

Zbernice – používajú sa na prenos dát v rámci počítača, ako aj medzi počítačom a ostatnými zariadeniami.
northbridge (NB) a southbridge (SB) – slúžia na prepojenie ostatných zberníc a zariadení s procesorom.
NB je rýchlejšia zbernica, preto sa na ňu pripája pamäť, grafická karta a tiež SB. Na SB sa potom pripájajú ostatné zbernice a zariadenia.

ATA a Serial ATA – zbernice pre pripojenie pevných diskov, optických, disketových a ďalších mechaník. ATA je starší typ, pomaly ho vytláča Serial ATA.

PCI – môže byť vo forme slotov alebo môže byť priamo integrovaná na základnej doske. Slúži na pripájanie doplnkových kariet – zvuková, sieťová atď. Základná prenosová rýchlosť je 133 MB/s, PCI 2.2 zvládne 533 MB/s.
AGP - vysoko rýchlostný kanál pre pripojenie jedného zariadenia (zvyčajne grafickej karty) ku základnej doske, slúži primárne k podpore pri akcelerácii počítačovej 3D grafiky. AGP 1x (jednorýchlostná) má prenosovú rýchlosť 266 MB/s, AGP 8x má teda 2133 MB/s. Postupne ju nahradzuje PCI-Express.

PCI-Express - nová implementácia PCI zbernice, ktorá používa už existujúce programovacie koncepty a komunikačné štandardy, ale zakladá sa na oveľa rýchlejšom sériovom komunikačnom systéme. Používa sa na pripojenie ako grafických kariet, tak aj ostatných zariadení (sieťové, zvukové karty). Základná prenosová rýchlosť je 250 MB/s v každom smere, 16x zbernica teda môže naraz prijímať aj odosielať dáta rýchlosťou 4 GB/s. V praxi sa využívajú rýchlosti 1x, 4x, 8x, 16x (najrýchlejšia, využívajú grafické karty), každá z nich má slot inej veľkosti.

USB – zbernica na pripájanie externých zariadení k počítaču. Umožňuje pripojiť klávesnicu, myš, tlačiareň, kameru, lampu atď. Zariadenie sa môžu pripájať v stromovej štruktúre (na jeden radič – slot môže byť pripojených až 127 zariadení). USB 1.1 ponúka prenosovú rýchlosť 12 Mbit/s, USB 2.0 zvládne už 480 Mbit/s.

Firewire – rozhranie pre vysokorýchlostný dátový prenos, využíva sa predovšetkým pre digitálne kamery či externé mechaniky. Podobne ako USB ponúka stromové zapojenie (63 zariadení na 1 slot). Maximálna prenosová rýchlosť je 400 Mbit/s (ale je rýchlejšia ako USB!)

Karty – rozširujú možnosti počítača, umožňujú ľahkú výmenu starých či poškodených častí za nové. V súčasnosti sa namiesto kompletných kariet zvyknú používať integrované riešenia – teda miesto kompletnej karty sú priamo do základnej dosky zabudované grafický/zvukový/sieťový čip. Takéto riešenie je síce menej výkonné, ale lacnejšie.

grafická karta – slúži na spracovanie obrazu v počítači a jeho zobrazenie na výstupnom zariadení (monitor, TV, video). Grafická karta má vlastný špecializovaný grafický čip, v súčasnosti sú tieto čipy zložitejšie ako procesory. Tiež sa na karte nachádza vlastná pamäť (G-DDR2 alebo G-DDR3), ku ktorej má grafický čip omnoho rýchlejší prístup ako do bežnej RAM, jej veľkosť sa dnes pohybuje od 64 MB do 512 MB).

zvuková karta – slúži na spracovanie zvukového vstupu aj výstupu v počítači. Jej výkon ovplyvňuje zvukový čip, ktorý obsahuje. Ten má za úlohu čistiť zvukový signál od šumu, urýchľovanie kompresiu/dekompresiu zvuku, prevod z analógovej na digitálnu formu a opačne. Od čipu tiež závisí s koľkými reproduktormi vie karta pracovať.
sieťová karta – umožňuje sieťovú komunikáciu s inými počítačmi. Dôležitým parametrom je prenosová rýchlosť – 10/100/1000 Mbit/s.
ďalšie karty – existujú aj ďalšie karty, napr. TV či rádio karta, modem, karty pridávajúce ďalšie zbernice atď.

Vonkajší hardware - reproduktory – elektro-akustické meniče, teda zariadenie, ktoré mení elektrický prúd na zvuk. Umožňujú nám produkovať zvukový výstup z počítača. Počet reproduktorov môže byť rôzny: 2 (stereo sústava), 2.1 (stereo + basový reproduktor), 5.1 (priestorový zvuk) či až 9.1. Špeciálnym typom reproduktorov sú slúchadlá. Tie takisto môžu mať rôzny počet reproduktorov – 2 až 5.1 (v skutočnosti sú v každom slúchadle 3 reproduktory + 1 basový).

ďalšie zariadenia – plotter, projektor

modem – je aj vstupným aj výstupným zariadením. Zabezpečuje prevod analógového signálu na digitálny a naopak (modulácia demodulácia). Modemy sa používajú na prenos digitálnych dát po analógových linkách. Existujú aj rádiové modemy.
klávesnica – zariadenie slúžiace na písanie textu a taktiež na ovládanie počítača. Typická klávesnica má 102 kláves, ale mnoho klávesníc býva doplnených o ďalšie klávesy (napr. na ovládanie multimédií a internetu) alebo iné zariadenie (kalkulačka, snímač odtlačkov prstov)

myš – polohovacie zariadenie na ovládanie počítača. Rozoznávame 2 druhy – mechanické a optické. Mechanické fungujú tak, že majú v sebe guľôčku a 2 valčeky, ktoré zaznamenávajú pohyb guľôčky v horizontálnom a vertikálnom smere. Optické myši sa delia na 2 druhy podľa typu optického zariadenia – LED (Light Emitting Diode) alebo laserová LED, pričom laserová býva kvalitnejšia. Optické myši majú v sebe čip, ktorý sníva osvietený povrch (niekoľko desiatok až stoviek snímok za sekundu) a vyhodnocuje rozdiely.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

17 B)

Aplikačný softvér – tabuľkové procesory, nástroje na prácu s tabuľkami

- vysvetlite základné prostriedky tabuľkového procesora a uveďte jeho využitie
- vysvetlite pojmy : bunka, adresa, formát bunky
- objasnite princíp práce (vypĺňaie, úprava, kopírovanie, presúvanie,…), uloženie, tlač
- graf k tabuľke
- zostavte tabuľku v tab.procesore podľa prílohy, doplňte ju o potrebné informácie a vzorce uvedené na prílohe, predveďte triedenie (podľa vlastného výberu) a zostavte “koláčový graf” so zodpovedajúcou legendou.

Nástroj na prácu s tabuľkami + využitie

-špecializovaný počitačový nástroj — v tabuľkovom procesore sú informácie usporiadané do riadkov a stÍpcov.
Bunky a vzorce
Základným prvkom tabuľkového kalkulátora je bunka (poličko) tabuľky. V bunkách sa uchovávajú informácie, zväčša čísla alebo text. Každá bunka má svoju adresu, ktorá určuje jej polohu v tabuľke. Stĺpce sa v tabuľke zvyčajne označujú písmenami A. B, C, ... riadky zasa číslami 1, 2, 3 .Adresy jednotlivých buniek sú potom napr. Al Bi C6 a pod.

Na rozdiel od tabuliek vytvorených v textovom editore, bunky tabuliek v tabuľkovom kalkulátore môžu obsahovať aj vzorce, pomocou ktorých robíme výpočty s hodnotami v ostatných bunkách tabuľky. Na prvý pohľad sa takáto bunka nelíši od ostatných, pretože tiež obsahuje konkrétnu hodnotu. Nanapísali sme ju však do bunky my, ale tabuľkový kalkulátor, ktorý ju vypočítal podľa nami zadaného vzorca z hodnôt iných buniek.

Napríklad napíšeme do nej vzorec =SUM(B2:J21, ktorý hovorí, že obsahom tejto bunky má byť súčet hodnôt buniek od B2 po J2. Hodnotu 98,4 vypočítal tabuľkový kalkulátor za nás. Podobne, do bunky K3 sme napíšeme vzorec, ktorým sa vypočíta súčet hodnôt buniek od B3 po J3 atd

Tabuľku môžeme usporiadať podľa rozličných kritérií, napr. abecedne podľa mien súťažiacich alebo podľa celkového počtu získaných bodov. Takéto usporiadanie určí napr. v prípade súťaže poradie, v akom sa krasokorčuliarky umiestnili. Využívame ho v kanceláriách, účtovníctve, rozvrhoch, bankách .

Tabul‘kový kalkulátor je užitočným nástrojom aj v oblasti analýzy údajov. Analýzou údajov rozumieme snahu pochopiť, čo vyjadrujú dané údaje, čo sa dá očakávať od vývoja v budúcnosti, aké nedostatky a chyby sme urobili v minulosti apod.
Pri analýze údajov sú dobrou pomôckou grafy.

GRAFY

Pomáhajú zobraziť a skúmať nejaký súbor hodnôt v tabul‘ke. Pri vytváraní grafu v tabul‘kovom kalkulátore najskôr označíme bunky s údajmi, ktoré chceme zobraziť v grafe. Potom zvolíme typ grafu a jeho vlastnosti (napr. farby jednotlivých stÍpcov, textový popis a pod.). Vytváranie grafov- Tabul‘ky umožňujú presne zachytiť sledovanie hodnoty a urobiť z nich potrebné výpočty.Zobrazenie hodnôt pomocou grafov je názornejšie. Graf vytvoríme z označenej oblasti tabuľky príkazom Vložiť/Graf, alebo tlačidlom v paneli nástrojov. Kurzor myši zmení na tenký kríž so symbolom grafu. Vytvárať pestré a zaujímave grafy, umožňuje aj použitie obrázkov v stlpcových a pruhových grafoch. Z obrázkov nie je možné zostavit‘ trojrozmerné grafy.
Kopírovanie a presuny buniek a oblastí. Patrí to k základným činnostiam. Robíme to:

1.Pomocou príkazov z hlavného menu.
2.Pomocou klávesových skratiek.
3.Pomocou myši: a) pomocou ikon na paneli nástrojov
b) pomocou pravého tlačidla s kontextovým menu
c) pomocou „t‘ahaj a pusti“ (Drag and Drop)

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


18 B)

Aplikačný softvér – tabuľkový procesor – matematické operácie, podmienky

- stručne charakterizujte tabuľkový procesor a uveďte jeho využitie
- popíšte základné možnosti tabuľkového procesora pre prácu s matematickými operáciami
- objasnite pojem jednoduchá a zložená podmienka a jej využitie
- načítajte si z C:maturita súbor uloha18.sxw a doplňte tabuľku o potrebné vzorce a výpočty

Tabuľkový procesor je špecializovaný počitačový nástroj — v tabuľkovom procesore sú informácie usporiadané do riadkov a stÍpcov.

Bunky a vzorce

Základným prvkom tabuľkového kalkulátoraje bunka (poličko) tabuľky. V bunkách sa uchovávajú informácie, zväčša čísla alebo text. Každá bunka má svoju adresu, ktorá určuje jej polohu v tabuľke. Stĺpce sa v tabuľke zvyčajne označujú písmenami A. B, C, ... riadky zasa číslami 1, 2, 3 Adresy jednotlivých buniek sú potom napr. Al Bi C6 a pod. Na rozdiel od tabuliek vytvorených v textovom editore, bunky tabuliek v tabuľkovom kalkulátore môžu obsahovať aj vzorce, pomocou ktorých robíme výpočty s hodnotami. Využívame ho v kanceláriách, účtovníctve, rozvrhoch, bankách . Tabul‘kový kalkulátor je užitočným nástrojom aj v oblasti analýzy údajov. Analýzou údajov rozumieme snahu pochopiť, čo vyjadrujú dané údaje, čo sa dá očakávať od vývoja v budúcnosti, aké nedostatky a chyby sme urobili v minulosti apod. Pri analýze údajov sú dobrou pomöckou grafy.


Výpočty v tabuľke

Výpočty robíme:
1) automatickými funkciami napr. autosum - Σ ‚ priemer
2) vzorcom (= B4/C4* 100)
Rovnaké výpočty robíme vyplnením toho istého výpočtu automaticky ako v predchádzajúcej bunke. Pri zmene údaja v bunke sa automaticky prepočítajú všetky bunky, ktorých výpočty sa týkajú zmeneného údaja (automatická rekalkulácia).
Niektoré Príkazy - = AVERAGE ( oblasť buniek ) – vyp. priemernú hodnotu zo zadanej oblasti buniek
= COUNT ( oblasť buniek ) - nájde počet údajov v zadanej zadanej oblasti buniek
= IF (podmienka; „áno“;“nie“) – ak má podm. hodnotu true , vykoná sa časť áno, inak sa vyk.časť NIE , dajú sa zlučovať AND resp. OR
= NOT (podm. )- negácia logického výrazu
= ROUND(cislo;pocet_miest) – zaokrúhli
= SUMA (oblasť buniek) – sčíta hodnoty buniek zo zadanej oblasti buniek

podmienka –JEDNODUCHÁ
- ZLOŽENÁ



19 B ) Aplikačný softvér – grafické editory

- uveďte rozdelenie graf.editorov, charakterizujte ich
- vysvetlite rozdiel medzi rastrovým a vektorovým obrázkom
- porovnajte formáty grafických editorov bmp, gif, jpg
- ukážte základné prostriedky na úpravu v rastrovom editore
- zoskenujte obrázok v prílohe a upravte ho podľa predlohy



Vytvárané obrázky a príslušné programy sa delia podľa spôsobu vzniku podoby obrázku na dva druhy:
vektorové obrázky
rastrové (bitmapové) obrázky

Na základe tohto delenia vyplývajú tri druhy programov pre prácu s obrázkami:
programy na vytváranie vektorových obrázkov (napr. CorelDRAW, Zoner Callisto)
programy na vytváranie rastrových obrázkov (Fractal Design Painter, Skicár)
programy na úpravu fotografií a koláží (Adobe Photoshop, Paint Shop Pro)

Rastrové a vektorové obrázky
rastrové obrázky sa skladajú z množstva drobných bodov. Počet týchto bodov závisí na rozlíšení obrázku. Každý z týchto bodov je popísaný niekoľkými bitmi a tieto body vytvárajú veľmi jemnú mriežku (raster alebo mapu), preto sa im hovorí rastrové alebo bitmapové.

vektorové obrázky sa neskladajú z bodov, ale z kriviek, ktoré sú dané svojim matematickým vyjadrením. Ide teda o kombináciu nejakých obrazcov (hovorí sa im objekty), z ktorých je poskladaný výsledný obrázok.

rastrový obrázok – ak takýto obrázok zmenšíme, je nutné niektoré body vypustiť (body sa nemôžu zmenšovať). Tým dôjde k strate detailu a niekedy aj k skresleniu farieb. Ak bitmapový obrázok zväčšujeme, opäť nedochádza k zmene veľkosti bodov, ale začnú sa od seba vzdiaľovať. Aby obrázok nebol zrnitý, musí program chýbajúce body dopočítať (väčšinou vezme dva susedné body a medzi nich dá priemerný odtieň z týchto dvoch bodov). Teda aj tu dochádza k zníženiu kvality obrázku. Ak rastrový obrázok nezväčšujeme, ale len sa naň pozeráme z väčšej blízkosti (lupou), vidíme pri zvyšujúcom sa zväčšení lupy stále lepšie zrnitú, bodovú štruktúru bitmapového obrázku. Na 10 – násobnom zväčšení detailov pôvodného bitmapového obrázku je to jasne vidieť.

vektorový obrázok – vektorový obrázok môžeme naopak zmenšovať a zväčšovať a pozerať sa naň aj mikroskopom, jeho kvalita sa nezmení. Je to dané tým, že sa neskladá z jednotlivých bodov, ale z veľkého (1 – 10 000) množstva objektov, ktoré sú určené matematickým vyjadrením (rovnicou, vzorcom). Program ľahko dosadí do vzorca iné čísla a prepočíta objekt tak, aby sa zachoval jeho tvar. Vektorový spôsob práce (skladanie obrázkov z kriviek) je nutný tam, kde potrebujeme meniť veľkosť obrázku v širokom rozmedzí. Preto sú dnes napr. všetky písma v počítači uložené vektorovým spôsobom.

Obrázky a ich formáty rozdeľujeme na dve skupiny:
•obrázky komprimované bez straty (formáty GIF, TIFF, PCX ...). Dosiahnutá komprimácia je asi 1:10 (vždy závisí na konkrétnom obrázku)
•obrázky komprimované so stratou (formáty JPEG, PNG ...). Pri tejto komprimácií dôjde k nepatrnej úprave obrázku tak, aby sa dal dobre skomprimovať. Zníži sa tým jeho kvalita, ktorá je väčšinou nepozorovateľná. Dosiahnutá komprimácia je až 1:50, výnimočne aj viac.
nekomprimované obrázkové súbory. Dnes sa používajú menej ako komprimované, zástupcom je typ označený BMP

+ Pozri tabuľku v otázke 4)
20 B) Multimédiá a multimediálny počítač

- vysvetlite pojem multimédiá a multimediálny počítač
- uveďte funkciu potrebných hardvérových doplnkov k PC pre multimediálne prezentácie (CD-rom disky, grafické karty, 3D karty, TV karty, kamery, digitálne fotoaparáty, scannery,...)
- zhrňte využitie multimédií a vyjadrite sa k možnostiam videokonferenčných programov

V súčasnosti sa s pojmom multimédiá stretávame hlavne v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). Multimédiami označujeme spojenie viacerých typov informácií (textu, obrazu, animácie, zvuku, videa) sprostredkovaných pomocou IKT s možnosťou interaktívneho zásahu používateľa. Detailnejšie môžeme za jednotlivé zložky multimédií považovať: text, symboly, ikony, kresby, fotografie, diagramy, schémy, 2D a 3D animácie, zvuky, reč, spev, skladby, video, ale tiež interaktívne objekty — hypertextové odkazy, tlačidlá, posuvníky, zaškrtávacie a vstupné textové polia atď.
Na trhu bežne dostupné multimediálne počítače : obsahujú v základnej zostave čoraz viac multimediálneho hardvéru — zvukové karty, CD/DVD prehrávače a rekordéry, grafické akcelerátory s video vstupom a výstupom, webové kamery atď.

CD-rom disky - DATA CD, AUDIO CD, FOTO CD, VIDEO CD Compact Disk médium, na ktorom sú zaznamenané počítačové dáta, audio nahrávky, fotografie, resp. video súbory. Pri ukladaní informácií sa spravidla využívajú podporné súbory, pomocou ktorých snímacie zariadenie (prehrávač) dokáže rozlíšit‘ a spustiť uvedený typ média

grafické karty - slúži na spracovanie obrazu v počítači a jeho zobrazenie na výstupnom zariadení (monitor, TV, video). Grafická karta má vlastný špecializovaný grafický čip, v súčasnosti sú tieto čipy zložitejšie ako procesory. Tiež sa na karte nachádza vlastná pamäť (G-DDR2 alebo G-DDR3), ku ktorej má grafický čip omnoho rýchlejší prístup ako do bežnej RAM, jej veľkosť sa dnes pohybuje od 64 MB do 512 MB).

3D karty- Slúžia na to , aby počítač môhol vykresľovať 3D grafiku
TV karty,Video karty – Na prenos a spracovanie zdrojového video signálu do počítača využívame video alebo televízne karty s video vstupom, USB či FireWire rozhrania, prípadne vybrané zariadenie pripájame k počítaču pomocou konvertora video signálu. Na prepojenie video zariadenia a video karty používame v počítači špecializované káble, pričom, vyberáme prepojenie s najkvalitnejším prenosom. Nahranie a spracovanie video signálu v počítači (angl.capturing) zabezpečuje softvér spravidla dodávaný s video kartou. Na získanie kvalitného obrazu videa je potrebné pre vybrané zariadenie nastavit‘ vhodné farebné podanie, jas a kontrast.

kamery - Zariadenie na zachytávanie obrazu ,videa ,s možnosťou prenosu do počítača a úpravy v počítači .
digitálne fotoaparáty – Zariadenie na zachytávanie obrazu z možnosťou jeho prenosu do počítača , pomocou USB káblu .Jednou z hlavných charakteristík digitálnych fotoaparátov je počet svetlocitlivých buniek na snímači,udáva sa v jednotkách megapixel (Mpx). Na prípravu fotografií na webové stránky postačí fotoaparát s kapacitou 1 MpX, na farebnú tlač potrebujeme kapacitu 3 MpX, na profesionálne fotografie kapacitu 5 Mpxaviac.
scanner - Zariadenie , kt. slúži na prenos ,vstup obrazu z obrázkov do počítača
FLASH DISK - Pamäťové médium pripojitel‘né cez USB rozhranie

Veľmi obľúbená medzi používateľmi je multimediálna komunikácia, v rámci ktorej sa prenáša živý obraz, reč, ale tiež text, grafika, dátové súbory. Na zabezpečenie takejto multimediálnej synchrónnej komunikácie sa využívajú rózne typy programov, napr. videokonferenčné programy, internetové telefóny (na kvalitný prenos reči), kombinované komunikačné programy (angl. instant messengers). Možnosti uvedených programov sa prekrývajú a neustále vylepšujú, čo smeruje ku komplexnejším softvérovým riešeniam a ich využitiu nielen v mobilných telefónoch, ale aj v nových spotrebičoch a zariadeniach schopných multimediálnej komunikácie s človekom.
------------------------------------------------------------------------------------------


21 B)

Počítačové vírusy, druhy a ochrana proti nim

(- vysvetlite pojem vírus ,
- rozdeľte a charakterizujte vírusy podľa umiestnenia v pamäti a podľa cieľa infekcie
- popíšte princíp práce vírusu, škody spôsobené vírusom a prejavy prítomnosti vírusu
- objasnite dôvod vzniku vírusu, uveďte niektoré známe vírusy
- uveďte možnosti ochrany pred vírosom v PC )

Počitačový vírus je program, ktorý je schopný vytvárat svoje kópie. Najde iný program, skopíruje seba alebo svoju čast do jeho vnútra (infikuje ho) a potom sa tento program stáva sprostredkovatelom ďalsej aktivácie vírusu. - najčastejsie sa zapisujú na koniec hostitelskeho programu a jeho zaciatok prepíšu skokom na telo virusu
- ešte si akosi súbor označia, aby ho nenainfikovali aj druhý krát - napr. zmení čas prepisu na 62. sekundu, alebo si zapíše niečo priamo do súboru. Tým ho ale ochrani iba pred samým sebou, nie pred vírusmi iného typu.
- vírus sa nikdy nenachádza v počitači samostatne, má hostiteľa: boot sektor alebo program
- prvý vírus: 1986: BRAIN, Basid a Amjal Farooq Alvi (Pakistan)
- v súčasnosti: asi 10 000 základných vírusovych tvarov
- vírusy sú veľmi malé (jeden z najväčcsích je 32kB MiniMax)


ROZDELENIE VIRUSOV PODĽA

: CIEĽA

deštruktívne vírusy - formátujú pevný disk, prepisujú náhodne vybrané sektory náhodnými dátami, menia obsah súborov, mažú súbory, zašifrujú dáta, označujú sektory za chybné, aj deštrukcia hardware (rozkmitá hlavičky pevného disku, vysielaním chybných signálov môze aj zničiť grafickú kartu)…
nedeštruktivne vírusy - charakter vizuálnych prejavov (zobrazovanie rôznych textových správ, grafické prejavy nie sú časté) a akustických prejavov
Každý z prejavov je vyvolaný podmienkou, (podnetom, rozbuškou)
: časom (konkrétna hodina, dátum)
: vstupom z klávesnice
: zmenou nejakého suboru …

: UMIESTNENIE V PAMATI

nerezidentné: začne sa replikovat iba ak spustíš konkrétny súbor, nakazí väčšinou iba niekoľko súborov v aktuálnom adresári, predá riadenie infikovanemu programu
rezidentné: po spustení napadnutého súboru sa trvalo usadí v operačnej pamäti (aj po ukončení vykonávania infikovaného programu použitím TSR mechanizmu – terminate and stay resident) a zaistí, aby nebol prepísaný iným programom. Môže napadnút lľbovoľný počet súborov.

: CIEL INFEKCIE

bootovacie: umiestnia sa v boot sektore diskety alebo pevného disku a zabezpečia si tak spustenie ešte pred zavedením samotného operačného systému
(originalny boot sector ukladajú, musí byť zachovaný pre korektné zavedenie operačného systému. Ukladajú ho na niektorý voľny sektor na 0. stope pevného disku alebo ľubovolný iný voľný sektor, pričom ho označia za vadný, chybný, aby nedošlo k jeho prepísaniu)
suborove: najrozšírenejšia skupina vírusov
- sú nerezidentne, infikujú spustiteľné súbory (exe, com, ovl, bin, sts, obj, dll)
- predlžujúce: pripíše sa k pôvodnému súboru (na jeho koniec) a na začiatok pridajú inštrukciu skoku na telo vírusu
- prepisujuce: prepíše čast súboru (nepoužívanú alebo uvod – súbor sa potom stáva ako program nefunkčný)
- duplicitne: postihujú iba niečo.EXE, vytvoria niečo.com a keď sa chceme "niečo" tak sa spusti niečo.COM (vírus)
multiparitne: kombinácia boot a súborových vírusov, infikuju oboje

SPOSOBY PRENOSU :

bežne prenosové média:
diskety, sieťové linky, telefónna linka, výmenné pevné disky, pružné disky (cedéčka, diskety)
menej časté: sériova linka, pamäte, uverejnený zdrojový text víru
spam – reklamné emailové správy
- nielen obtažovanie adresáta a zaťaženie internetu, ale aj riziko masového šírenia infiltrácií

OCHRANA

hardwarová: pomocou rozširujúcej karty - obsahuje rom pamäť so špeciálnym softwarom (možnosť nastavenia rôznych prístupových práv a registrácia všetkých pokusov o ich prekročenie, automaticky zaistená ochrana boot sektorov proti prepísaniu a formátovaniu)

softwarova: realizovaná antivírovými programami.
konkrétne antivírové techniky
- podľa vírovej databázy (treba ju aktualizovať) vyhľadavaju pomerne rýchlo známe víry (na pevnom disku, každom kopirovanom či otváranom súbore, vkladaných disketách a pamäti).
všeobecné antivírové techniky- snažia sa nájst a odstrániť neznámy vírus.
Prostriedky: porovnávací test, heuristická analýza(analyzuje obsah súborov na pevnom disku a hľada podozrivé stopy) , test na súborové viry,
Scanner zisťuje prítomnosť víru v pamäti alebo na disku pomocou vírových identifikačných reťazcov (Vírový identifikačný reťazec je jednoznačne definovaná postupnosť bytov reprezentujúcich daný vírus). Na zvýšenie účinnosti sa používa viac reťazcov na jeden vírus naraz, prípadne kombinácia. Môže dôjsť k poškodeniu súboru: v prípade nesprávnej identifikácie vírusu nebude tento dôkladne odstránený a môže sa poškodiť funkčnosť pôvodného programu. Čiastočné riešenie prináša tzv. univerzálny clean, ktorý si uchováva pôvodný dátum, dĺžku, atribúty, čas súboru a hlavičku EXE súboru, resp. úvodné inštrukcie u COM súboru. Rezidentný štít je program, ktorý beží v reálnom čase. Najčastejšie je to program typu scanner, ktorý prevádza antivírovú kontrolu práve spracovávaných dát. Môže tak zakázať skopírovanie zavírených súborov z diskety na pevný disk, či zakázať spustenie infikovaného programu.

Monitor diskových zmien sa zameriava na sledovanie zmien v počítači, najmä spustiteľných súborov. Uchováva databázu popisov základných vlastností súborov, najmä dĺžku, dátum a čas poslednej aktualizácie a hlavne kontrolný súčet. Slabinou je prípad vírusov zameraných na zmazanie kontrolnej databázy. Jednoúčelové programy sú zamerané špeciálne proti konkrétnemu vírusu, vírusovej skupine. Programové balíky sú komplexné súhrny antivírových programov danej firmy. Kvalitný antivírový produkt by mal obsahovať: rýchly scanner s rozsiahlou databázou, kvalitnú heuristickú analýzu, bežný i univerzálny clean, rýchly rezidentný štít, možnosti úschovy/obnovy kritických systémových oblastí (CMOS, partition table, boot sector), kontrolu komprimovaných súborov, dostatočnú odolnosť proti falošným poplachom, databázu popisov detekovateľných vírusov. Známe programové balíky: NOD, AVG, AVAST!, F-PROT, McAfee VirusScan

Dôvody šírenia - uľahčenie rozširovania vírusov

- servery, na ktorých sú k dispozícii živé vírusy, nosiče vírusov, či návody na ich písanie sú voľne dostupné
- narastanie počtu rôznych druhov služieb v rámci siete internet, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené voči nebezpečenstvu počítačovej infiltrácie
- zjednodušovanie obsluhy komunikačných aplikácií (hlavne vo Windows), ktoré stále viac rozhodovacích procesov riešia automaticky, takže používateľ má stále menšie možnosti ich ovplyvnovania, stráca kontrolu
- čo sa týka CR-Rom: Autorun (spustenie kódu bez toho, aby používateľ môhol spúčťaný kód najprv overiť – pokiaľ nie je aplikovaný rezidentný anti-virusový program)
- MS Outlook Express (umožňuje aktiváciu niektorých tipov vírusov prečítaním emailovej správy – napríklad červy BubbleBoy, Kakworm)
- nebezpečenstvo pri prezeraní internetu

------------------------------------------------------------------------------------------------

22 ) Počítač ako nástroj, informačná spoločnosť


(- objasnite pojmy informačné technológie a informačná spoločnosť
- uveďte možnosti využitia počítača v rôznych oblastiach spoločnosti (administratíva, elektronická kancelária, vzdelávanie, šport, umenie, zábava, virtuálna realita,...)
- vymenujte a stručne sa vyjadrite k možnostiam jednotlivých nástrojov počítača (nástroje na prácu s textom, s obrázkom, s tabuľkami, nástroje na komunikáciu, služba www a webové stránky, nástroje na vzdelávanie, multimédiá) – Z predcháchajúcich kapitol - stručne
-uveďte výhody a nevýhody počítačových hier a kladné aj záporné stránky informačných technológií)

Informačné technológie a komunikácie prinášajú zo sebou zmeny, ktoré menia od základu naše pohľady na okolitý svet. Tieto technológie a digitálna technika umožňujú vznik nových multimediálnych služieb a aplikácii, ktoré kombinujú zvuk, obraz a text, ktoré sú prostredníctvom telekomunikácii prístupné kdekoľvek na svete. Prenikanie týchto nových informačno-komunikačných technológií (IKT) do všetkých úrovni ekonomiky a spoločenského života je to, čo mení našu spoločnosť na “informačnú spoločnosť”.

Dnes sa na každom kroku stretávame so zmenami, ktoré nám prináša “informačná spoločnosť”. Tieto zmeny najvýznamnejšie od čias priemyselnej revolúcie, sú ďalekosiahle a globálne. Týkajú sa nás kedykoľvek a kdekoľvek, svet si už takmer nevieme predstaviť bez platobných kariet, telefónov, televízie, počítačov ...


Využitie PC :

administratíva - Ekonomický pohľad

Pre obchodníka je prístup k čerstvým burzovým informáciám veľmi cenný. Nie sú to však iba informácie, ktoré neustále prúdia po Internete. Každý deň sa počítačovými sieťami pracúvajú obrovské financie v digitálnej forme — tzv. digitálne peniaze. Podobne ako prístup k informáciám, aj finančný trh sa stal globálnym (cebosvetovým). Ekonomika ale zatiaľ nemá globálnu podobu, pretože každá krajina hospodári samostatne. A práve to je zdrojom problémov, na ktoré upozorňujú ekonómovia. Vravia, že práve to ústi do finančných kríz regiónov a celých štátov.

Kultúrny pohľad : Vďaka počítačom môžu navzájom komunikovať ľudia, ktorí sú si veľmi vzdialení (či už geograficky, spoločensky, politicky, kultúrne alebo nábožensky). Môžu sa navzájom informovať o spôsobe svojho života. Vďaka Internetu a webovým stránkam sa tieto možnosti opäť znásobili. Vďaka novým komunikačným technológiám sa svet „zmenšuje“. Na Internete prúdia rozhovory, články, reklamy a informácie.
elektronická kancelária - Asi najviac sa zmenilo prostredie kancelárie. Moderné zariadenia a technológie ako počítač, fax, tlačiareň, skener, kamera či Internet nenahradili len písací stroj, ale čiastočne aj poštu, telefón a záznamník. Čo je najdöležitejšie, vzájomné prepojenie týchto zariadení zmenilo v kancelárii aj spösob práce. Ďalšia novinka v elektronickej kancelárii je jej digitálne prepojenie s mými kanceláriami a domácnosťami. V praxi to znamená, že napr. listy zákazníkom sa nemusia vytlačiť na papieri, ale sa v digitálnej forme odošlú e-mailom. Prostredníctvom videokonferencie (telekonferencie) sa –
môžu „stretnúť“ na obrazovkách monitorov ľudia, ktorí sú fyicky vzdialení, a ušetriť tak čas a finančně prostriedky, ktoré by potrebovali na cestu v prípade tradičněho stretnutia. Pomocou týchto technológií sa dá aj – vzdelávať. To je vel‘mi výhodné tam, kde ľudia žijú d‘aleko od seba, alebo tam, kde sa nemôžu stretnúť na jednom mieste (napr. učiteľ a žiak). Vďaka pripojeniu na Internet si dnes móžeme elektronickú kanceláriu zriadiť aj doma. Vzniká nový spôsob práce — práca doma. Odpadá cestovanie preplnenými autobusmi alebo upchatými cestami, čo má priaznivý vplyv na životné prostredie. Ukazuje sa, že práca doma zvyšuje vykonnosť a pre zamestnávateľa je aj lacnejšia. Práca doma však má aj svoje nevýhody a nebezpečenstvá: osamelosť a izoláciu.

zábava – popri počítačových hrách – logických , akčných , strategických sa nielen zabavíme , ale aj učíme . Taktiež pri multimediálnych knižniciach , encyklopédiách ...

virtuálna realita - umelé zobrazenie akoby reálnej skutočnosti , využíva sa pri rôznych výcvikoch napr. inteligentných zbraní, trenažéroch a pod.


Počítačové hry : Výhody - Možnosť trávenia voľného času , vzdelávanie, rozvýjanie logických alebo tvorivých a strategických schopností , forma zábavy ,
Nevýhody - Závislosť od hier , únik od reality , strata identity , poškodenie zraku , chrbtice , nedostatočný pohyb ....


Kladné stránky informačných technológií : Zdroj informácií , vylepšenie života . komfortnosť, urýchlenie formalít , zamestnanie doma , modernizácia kancelárií ...............
Záporné stránky informačných technológií : Možnosť zneužiť inf. technológie , neprevdivé fakty , zlé zdroje , šírenie kriminality – hackery , vírusy .....


--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


23 )

Informačná spoločnosť – etika a právo

- poukážte na kladné a záporné stránky informačnej spoločnosti
- vysvetlite pojmy : softvérová firma, upgrade, registrácia softvéru, elektronická dokumentácia
- charakterizujte typy softvéru z hľadiska právnej ochrany (freeware, shareware, public domain), uveďte ako sa používajú - ako sa prejavuje počítačová kriminalita
- vysvetlite potrebu právnej ochrany
- objasnite pojmy: licencia, na používanie softvéru, autorské práva, hacker, cracker, multilicenia, demoverzia

Kladné stránky informačných technológií : Zdroj informácií , vylepšenie života . komfortnosť, urýchlenie formalít , zamestnanie doma , modernizácia kancelárií ...............
Záporné stránky informačných technológií : Možnosť zneužiť inf. technológie , neprevdivé fakty , zlé zdroje , šírenie kriminality – hackery , vírusy .....

softvérová firma -
upgrade -
registrácia softvéru –
elektronická dokumentácia -

typy softvéru z hľadiska právnej ochrany :

freeware •Za používanie freeware programov sa nevyžaduje platba, ak ich používame v súlade s licenčnou zmluvou (treba si ju preto vždy pozome prečítať).
shareware •programy môžeme zvyčajne používat‘ počas určenej doby — napr. 30 dní — bezplatne. Po tejto skúšobnej dobe sa však musíme rozhodnúť, či program prestaneme používať, alebo zaň zaplatíme. V porovnaní s cenami predávaných programov sú poplatky za shareware často vel‘mi malé. Autori programov takýto príjem obyčajne využijú iba na podporu vývoja ďalších produktov.
public domain-
Počítačová kriminalita - Trestné činy a priestupky. Údaje v digitálnom tvare sú však nemateriálne, preto sa dajú ľahko kopírovať a rozmnožovať. Nič je nič ľahšie, ako urobiť kópiu nejakého súboru, to uľahčuje aj neoprávnené rozmnožovanie súborov a s tým súvisiace porušovanie zákonov. Vzájomné prepojenie počítačov do siete prináša tiež riziko, že údaje uložené v pamäti alebo na disku jedného počítača prečíta alebo dokonca zmenf niekto nepovolaný z mého počítača hocikde na zemi. MÖŽU to byť lekárske alebo policajné záznamy, účtovně doklady, čísla kreditných kariet, účty v banke, záznamy v databáze alebo iné súbory (napr. webové stránky). Takýmto spôsobom sa porušujú rôzne zákony, napríklad na ochranu súkromia, finančné, hospodárske, autorské a iné. Riešením týchto problémov sa zaoberá počítačové právo.

Ak si kúpime počítačový program, jeho súčasťou je aj licenčná zmluva, ktorá stanovuje podmienky, za akých ho mžeme používat‘ Ak tieto podmienky dodržiavame,hovoríme, že máme legálny softvér. Licenčná zmluva zvyčajne stanovuje, že zakúpený program nemôžeme používat‘ súčasne na viacerých počítačoch. V prípade, že program chceme používat‘ napr. v počítačovej učebni alebo vo viacerých kanceláriách firmy, musíme si zakúpiť väčší počet programov alebo multilicenciu. Počet počítačov,s multilicenciou, býva určený bud‘:

• konkrétnym číslom (napríklad 10 počítačov), alebo
• miestom (napríklad v celej škole).

Osobitná skupina sú školské alebo študentské Iicencie. Obyčajne sú oveľa lacnejšie,ale zakazujú používanie príslušného programu na komerčně účely (čiže pomocou programu s takouto licenciou nemóžeme vytvoriť produkt, ktorý by sa potom predával).
Demoverzia – Verzia programu väčšinou lacnejšia alebo zdarma slúži ako reklama , ak sa užívateľlovi program zapáči kúpi si ho .
Autorské právo – právom autora je rozhodovať o tom , ako sa bude jeho dielo používať alebo šíriť . Pretože na výrobu produktu bola vynaložená práca , neoprávnené používanie by malo byť trestané.

Hacker- človek ktorý sa snaží rozlúštiť strojové kódy,modifikujú programy , upozorňujú svet na nedostatky v technológii .
Cracker - ?
Základné pravidlo slušného správania je staršie ako všetky nové technológie. Hovorí: Nerob druhým to, čo nechceš~ aby druhí robili tebe.




----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


24 )

Programovací jazyk Turbo Pascal

- vysvetlite význam programovacích jazykov, uveďte príklady
- charakterizujte programovací jazyk Turbo Pascal, jeho pracovné prostredie
- uveďte syntax programu, kompiláciu a jeho spustenie, objasnite logické a syntaktické chyby
- uveďte základné typy premenných a ich použitie

Program je postupnosť príkazov , kroky riešenia určitej úlohy .
Vieme, že počítače pracujú len podľa návodov (programov), ktoré dostanú od programátorov. Uvedomujeme si, že programátor si pri zostavovaní programu musel predstavit‘ všetky možné situácie, ktoré pri riešení problému móžu vzniknúť. Na všetky takéto situácie predsa počítač musí správne reagovať.

V akom jazyku tvoria programy profesionálni programátori? V priebehu niekol’kých desiatok rokov vzniklo mnoho programovacích jazykov — niektoré z nich sa používali krátko, iné v stále lepších a lepších verziách existujú dodnes. Niektoré jazyky boli navrhnuté tak, aby sa v nich pohodlne riešili ľubovol‘né problémy, čiže aby boli univerzálne. Ině sú špecializované len na problémy nejakej oblasti alebo len pre istý typ používateľov.

Turbo Pascal je programovací jazyk v anglickom jazyku , každý program napísaný v Pasccale by mal mať zhruba asi takýto formát:

program meno_programu; *1
uses meno_knižnice; *2
var premenná1,premenná2,...:typ premennej; *3
begin *4
samotné príkazy
end.*5

*1
Tento príkaz sa vraj môže aj kľudne vynechať!!!No keď ho tam už napíšeš,musíš za ním dať medzeru a napísať meno programu ktoré by malo pozostávať len z jedného netreba zabudnúť na podkočiarku(alt+59).
*2
Príkazom uses povieš Pascalu,ktorú knižnicu má použiť.Za ňou dávame bodkočiarku! knižnica -to je vlastne nejaký súbor s príponou .tpu ,ktorý sa nachádza v priečinku,kde je nainštalovaný Pascal na PC.Táto knižnica,to je vlastne súhrn príkazov(ako „line“-nakreslí čiaru, „circle“-nakreslí kruh,...),ktoré sú tam zároveň vysvetlené tak,aby im PC potrozumel(t.z.,že tam je napríklad pri príkaze „circle“ napísané,že za ním má ísť medzera,zátvorka,za ňou 3 čísla oddelené čiarkami(prvé dve sú súradnice stredu,tretie je polomer kružnice),potom ďalšia zátvorka).A každý príkaz je v knižnici takto vysvetlený počítaču,aby nám napr.on vedel nájsť chybu,keď sa pokúšame spustiť náš program a nejaký príkaz sme napísali v nesprávnom formáte

*3
Príkazom var sa definujú premenné!Takže za týmto príkazom treba dať medzeru,za ktorou napíšeš svoje ľubovoľnepomenované premenné oddelené len čiarkami(napr. I,u,c,d)!Lenže za poslednou premmenou musíš dať dvojbodku a musíš napísať typ týchto premmených za dvojbodkou(t.z.,že či sú to celé čísla-->integer ,reálne čísla-->real ,premenné,ktoré budú obsahovať nejaký text-->string , čísla : integer , keď vyjadrujeme stav = pravda al. nepravda- použ. logický typ boolean...) Môže sa však stať aj také niečo,že tri premené budeš chcieť mať celé čísla,ďalšie tri premenné budú reálne čísla.Potom tento príkaz napíšeš dvakrát var a,b,c:integer; var d,e,f:real;

*4
Príkazy medzi begin a end. sú označené ako telo cyklu.Za príkazom begin sa nikdy nedáva bodkočiarka!Za ním sa píšu už samotné príkazy programu,ktorý chceme,aby nám vznikol.Za asi každým príkazom musí byť bodkočiarka!

Predtým, ako začne počítač vykonávať program, ktorý sme napísali, musí naše príkazy preložit‘ do elementárnych príkazov počítača. Toto nazývame kompilácia. Takže počítač najskôr program skompiluje, a potom ho vykoná. Chyby v programoch môžu byť rôzne. Niektoré sú chybou zápisu (syntaktické chyby), iné zas chybou nesprávneho algoritmu, chybou úvahy (logické chyby). Tak ako gramatika prirodzeného jazyka určuje, čo je a čo nie je správna veta, má aj každý programovací jazyk pravidlá, ktoré určujú, kedy je jeho program správne zapísaný. Tieto pravidlá určujú syntax jazyka. Program zapísaný správne podľa týchto pra
vidiel je syntakticky správny. Hoci sú syntaktické chyby veľmi časté, dajú sa ľahko odhaliť a opraviť. Najčastejšie ich spôsobujú preklepy, nesprávny zápis kl’účového slova alebo jeho vynechanie, nesprávne použitie interpunkcie... Syntaktické chyby dokáže hľadať program — prekladač. Mnohé programovacie prostredia poskytujú rôzne ladiace nástroje. Jedným z nich je automatická kontrola syntaxe, ktorá nás už počas písania programu upozorní na nesprávne zapísaný úsek progamu. Po odladení syntaktických chýb treba začať hľadať logické chyby. Teda nájsť prí kazy, ktoré sú síce zapísané syntakticky správne, ale spúsobujú, že program nedáva také výsledky, ako by mal. Takouto chybou je aj zámena . Pri odhaľlovaní chýb pomáha aj krokovanie .

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

25 B ) Príkazy vstupu a výstupu, priraďovací príkaz v Turbo Pascale

- definujte syntax priraďovacieho príkazu, príkazu vstupu a výstupu a ich využitie
- vysvetlite rozdiel medzi príkazmi read a readln ; write a writeln (na konkrétnych príkladoch)

ukázať na konkrétnom jednoduchom príklade





------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

26 B ) Popíšte spôsob tvorby prezentácií a jej vuyžitie.
Zamerajte sa na
-objasnenie pojmov : snímka, schema snímky, rozloženie, návrh snímky
-vkladania textu, obrázkov, objektov
-popíšte spôsob a význam animácie prezentácie, časovanie



27 B )Podmieňovacie príkazy v Turbo Pascale (if, case)
- vysvetlite úplný a neúplný tvar podmieňovacieho príkazu if, case, využitie
- vysvetlite viacnásobné vetvenie



28 B ) Cyklus s vopred známym počtom opakovaní a cykly riadené podmienkou v Turbo Pascale
- syntax a sémantika príkazov for, while a repeat
- požiadavky pre riadiacu premennú cyklu
- diskutujte o možnosti používania do seba vnorených cyklov (uveďte konkrétny príklad)



29 B )Jednorozmerné pole, reťazec v Turbo Pascale
- uveďte spôsob deklarácie reťazca a jednorozmerného poľa
- uveďte podobnosť medzi reťazcom a jednorozmerným poľom
- uveďte príklady ich použitia

30 B)Kompresia a dekompresia dát
- vysvetlite pojem kompresia a dekompresia dát, a poukážte na vhodný softvér
- súbory na C:maturita30 ”zbaľte” s príponou *.rar a *.zip a porovnajte výsledky

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk