Finančné riadenie podniku
MO 9 - Finančné riadenie podniku
Finanč. riadenie podniku -aktívna činnosť finanč. menežérov, kt. sú ako sprostredkovatelia stojaci medzi A podniku a finanč. trhom. Medzi základné úlohy finanč. menežérov patrí: -finanč. rozhodnutie -investičné rozhodnutie -finanč. plánovanie -FA
Investície - kápitálové výdavky vynaložené na získavanie konkrétnych A. Zmyslom je teda vynaložiť urč. výdavok s cieľom získať v budúcnosti zisk.
Členenie: 1.podľa toho, do kt. časti A investujeme: a)vecné (hmotné) - výsledkom je DHM (poz., bud., stroje) a KHM (zásoby,...) b)nehmotné - nákup licencií, patentov, know-how,...(DNM) c)finančné - cieľom je nákup rôznych CP
2.z hľadiska obratu maj. a viazanosti kapitálu: a)investície do stálych (neobež.) A – (pozemky, budovy, stroje a zar., finanč. inv.) b)investície do obežných A – (zás., pohľ. a KFM)
3.z hľadiska času a)dlhodobé b)krátkodobé
4. podľa rozsahu investície: a) čisté investície – vynaložené na obstaranie nového majetku a)obnovovacie investície – vynaložené na obnovu staršieho majetku (modernizácia)
Dlhodobé vecné investície
Rozhodnutie o dlhod. vecnom investovaní a rozhodnutie o forme získania finanč. zdrojov, kapitálu na jeho realizáciu patrí medzi najzávažnejšie podnikové rozhodnutia. Investičné rozhodnutie – výber investície z viac. variantov riešenia rovnakého cieľa vecnej investície. Robí sa na zákl. vyhodnotenia investič. projektu (projektu rozvoja podniku), kt. obsahuje najvýznamnejšie ekonomické charakteristiky investície. Zákl. ekonomické charakteristikami projektu sú: -kapitálové výdavky – majú dlhodobú návratnosť (obr. viac ako rok) -výdavky na obstaranie stálych A -výdavky spoj. so zvýšenou potrebou obežných A (zásoby surovín, mat.) -peňažné príjmy z projektu (cash-flow) – urč. sa za jednot. roky životnosti investície. Obsahom ročného peňažného príjmu je ročný zisk po zdanení zvýšený o odpisy. Odpisy sú súčasťou N, vykázaný zisk znižujú, ale nie sú reálnym výdavkom, preto sa musia k ročnému zisku pripočítať -životnosť projektu – obdobie, počas kt. sa projekt v podniku používa
Finančné investície
Sú osobitným druhom investovania, kt. podnik realizuje spravidla v týchto prípadoch: ·ak výnosnosť z finanč. investovania> ako výnosnosť (peňažný príjem) z investovania do investičných projektov (vecné investovanie) ·ak je to súčasť stratégie podniku, ak chce podnik získať podiel na inom podniku, príp. sa s iným podnikom spojiť alebo ho prevziať do vlastníctva a pod. ·využíva finanč. investície ako urč. spôsob sporenia peňazí na budúce projekty väčšieho rozsahu (výstavba novej prevádzky,...) Predmetom finanč. investovania sú rôzne druhy CP (akcie, obligácie, Krátk.CP) Portfólio CP – podnik si finanč. investovaním vytvára zásobu CP. Táto zásoba CP sa nazýva port-fólio CP. Podľa členenia A si vytvára portfólio Dlhod. CP a portfólio Krátk. CP.
Krátkodobé investície
Predstav. umiestnenie peňazí do obežných A a zahŕňa aj vecné aj finančné investície. Ide o inves-tovanie do: zásob, pohľadávok, do KFM Rozhodnutie o investovaní do zásob a pohľ. musí vychádzať z finanč. plánu, musí rešpektovať výroby a predaja výrobkov. Zákl. kritériom rozhodovania je efektívnosť vynakladania finanč. zdrojov Hodnotenie ekonomickej efektívnosti investičných projektov
Na hodnotenie ekonom. efektívnosti projektov sa používajú rôzne metódy. Najčastejšie sú: a) čistá súčasná hodnota - vyj. rozdiel medzi súčasnou hodnotou ročných peňaž. príjmov z projektu a kapit. výdavkov b) doba návratnosti - doba, za kt. sa zaplatia začiat. kapitálové výdavky z budúcich peňaž. príjmov z investície
Finančné zdroje podniku
1.Finančné zdroje podľa účelu, na kt. sú určené a)finanč. zdroje ako kapitál (kapitálové) – slúžia na investovanie do nových budov, strojov a zariadení a na modernizáciu a rozširovanie výrobnej kapacity b)finanč. zdroje ako peniaze (peňažné) – slúžia na zabezpeč. krátk. potrieb – platobnej schopnosti - likvidity podniku
2.Finačné zdroje podľa vlastníctva: a)vlastné –vklad majiteľa(ZI), zisk, odpisy, zdroje získané z nepeň. zložiek maj. podniku (predaj nepotreb. strojov, zásob...)nenávratné dotácie. b)cudzie – všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov
3.Finančné zdroje podľa doby splatnosti: a)krátkodobé – s dobou plat. do 1 roka b)dlhodobé – s dobou plat. vyššou ako 1 rok.
4.Finančné zdroje podľa spôsobu získavania (podľa zdrojov plynutia): a)interné – zisk, odpisy, ostatné interné finančné zdroje b)externé – vklady vlastníkov, úvery, dotácie, osobitné formy financovania
Interné finančné zdroje
Často sa nazýva samofinancovaním. Sú výsledkom vlastnej podnik. činnosti. Rozlišujeme samofinancovanie: a) v užšom slova zmysle – len zo zisku, po úhrade daní, dividend a tantiém b) v širšom slova zmysle – zo zisku a z odpisov
·Zisk Najdôležitejší interný finanč. zdroj, kt. vyj. úspešnosť a efektívnosť podnik. činnosti. Zisk je najvýzn. zložkou interných finanč. zdrojov a samofinancovania. Rozsah financovania zo zisku závisí predovšetk. od platných legislatívnych úprav rozdeľovania zisku al. od spoločenských zmlúv
·Odpisy Peňaž. vyj. opotrebenia DM. Výška odpisov závisí od rozsahu majektu, štruktúry, ocenenia majetku a od zvolenej metódy odpisovania. Podnik môže používať odpisy na financovanie akýchkoľvek potrieb. Nie sú účelovo viazané.
·Ostatné interné finančné zdroje - zdroje z predaja nepotreb. majetku podniku - rezervné fondy
Externé finančné zdroje
- nie sú výsledkom podnik. činnosti. Väčšinu z nich podnik získava na finanč. trhoch. Patria sem aj niektoré vlastné finanč. zdroje, napr. vklady vlastníkov a dotácie.
·Vklady vlastníkov - základný externý finanč. zdroj. Zahŕňa vklady vlastníkov na začiatku podnikania i dodatočné vklady (zvyšovanie ZI). Rozsah vkladu závidí od právnej formy podniku. ·Úvery - charakterizované ako návratné peň. vzťahy, pri kt. veriteľ poskytuje konkrét. hodnoty na dočasné používanie dlžníkovi za cenu – úrok. Z čas. hľadiska úvery delíme na: dlhodobé a strednodobé; krátkodobé. Dlhod. a strednodobé úvery Obligácie – CP, kt. vyj. záväzok dlžníka (emitenta) voči investorovi (veriteľ), kt. sa stane majiteľom obligácie. Má znaky: menovitá hodnota a pevne urč. doba splatnosti, urč. úrokový V, sú obchodovateľné na trhu CP, posledný majiteľ obligácie dostane vyplatenú menov. hodnotu v čase splatnosti. Finanč. úvery – poskytujú a prijímajú sa v peň. forme na základe úverovej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Podnik musí začať splácať dlžnú sumu aj úrok ihneď v nasl. období po čerpaní úveru. Dodávateľské úvery – poskytuje sa vo forme výrobkov od dodávateľa Krátkodobé úvery a ostatné krátk. zdroje financovania Obch. úver – ako dodávateľský úver, iba doba splatnosti je do 1 rokaň Bankový úver – najzn. sú kontokorentný, eskontný, lombardný, spotrebný úver Stále a nestále pasíva – spontánne vzn. záväzky počas podnikateľskej činnosti, napr. záväzky voči dodávateľovi, zam., štátu. Tieto záväzky sú bezúročným zdrojom financovania. Preddavky od odberateľa – uplatň. sa pri výrobkoch, pri kt. si výroba vyžaduje dlhú dobu a má väčší objem, napr. bytová výstavba, stavba lodí, lietadiel a pod.
·Dotácie Sú nenávratným zdrojom financovania. Prostred. nich štát alebo územný celok podporuje realizáciu spoločensky prospešných cieľov. Neriešia zlú finanč. situáciu – nekryje stratu, ale má podnik motivovať aj realizáciu takých projektov, kt. sú z hľadiska efektívnosti nezaujímavé. Ide o podporu pri realizácii: -ekologických projektov -zámerov štátnej štruktúrnej politiky -projektov so sociálnym zameraním (sociál. bytová výstavba, prac. miesta pre postihnutých...) -rozvoj ekonomických aktivít v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti -podpora exportu -rozvoj malých a stredných podnikov Dotácie sa môžu poskytovať zo štát. rozpočtu, rozpočtu samosprávnych celkov, účelových fondov, fondov EU – eurofondov.
Eurofondy
sú finančné prostr. z rozpočtu EU členským krajinám.
Štrukturálne fondy 1. Európsky fond regionálneho rozvoja – zameriava sa na zmierňovanie rozdielov medzi regiónmi v hospod. a sociál. oblasti rozvojom malého a stredného podnikania, budovanie infraštruktúry, ochrana život. prostredia, podpora rozvoja vedy a výskumu 2. Európsky sociál. fond – prispieva na rôzne formy vzdelávania, na podporu tvorby nových prac. miest – znižovanie nezamestnanosti 3. Európsky pôdohospodársky usmerňovací a záručný fond – podporuje štrukturálne zmeny v pôdohospod., zameraný na rozvoj vidieka a obnovu lesov 4. Finančný nástroj na usmernenie rybolovu – podporuje konkurencie schopnosť ekonomiky, modernizáciu a podporu podnikania v ekonomike.
Finančná analýza podniku
FA hodnotí pomocou špecifických metód a nástrojov finanč. situáciu podniku a určiť príčiny, kt. ju ovplyvňujú. Premieta sa do nej úroveň a kvalita všetkých podnikových aktivít, napr. úroveň a kvalita vyrábanej produkcie, predaj, kvalifikácia pracovníka. Treba ju hodnotiť komplexne, t. j. podchytiť pri analýze všetky jej zložky a ich vzájomné vzťahy. Fin. zdravie podniku – odbor. názov finanč. situácie podniku. Za finanč. zdravý podnik možno považovať taký, kt. je schopný dosahovať takú mieru zhodnotenia vloženého kapitálu (miera zisku), kt. požadujú vlastníci vzhľadom na výšku rizika v podnikaní. Výsledkom FA je identifikácia slabých a silných stránok podniku. Z hľadiska časovej orientácie môže ísť o FA ex-post (predmetom sú dosiahnuté dočasné a minulé výsledky) a ex-ante (analýza finanč. situácie v budúcnosti)
Finanč. situácia podniku zaujíma: Vlatníci, akcionári, investori Manažéri podniku Veritelia (banky) Odberatelia Dodávatelia Informačné zdroje pre FA
Zdrojom informácií pre FA sú výkazy tvoriace účt. závierku podniku: -súvaha (bilancia), výkaz ziskov a strát (výsledovka), prehľad o peň. tokoch (cash-flow) Ďalej: - výročné správy spoloč., priebežné správy spoloč., prospekt emitenta CP (publikovaný v hospod. tlači), hospod. tlač., poradenské a konzultačné firmy,...
Finančné plánovanie
Proces zahŕňajúci tvorbu finanč. cieľov podniku a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie. Jeho výsledkom je finančný plán. Ten nám poskytuje prehľad o budúcom finanč. hospodárení podniku. Obsah. rozhodnutia o výške a druhu fin. zdrojov, kt. sú potr. na financov. hospod. prostriedkov a na zabezpeč. likvidity podniku. Prostr. neho podnik overuje finanč. dôsledky prij. rozhodnutí v ostat. čiastkových plánoch a zároveň pôsobí na efektívne využívanie výr. činiteľov. Z hľad. čas. horizontuje finanč. plán súčasťou strateg. (dlhod.) plánu, podnik. plánu a roč. (krátkod.) plánu podniku. Čím je plánov. horizont kratší, tým vyšší je stupeň istoty a presnosti plánu.
Štruktúra a obsah finanč. plánu
Závisia najmä od veľkosti podniku, vyrábanej produkcie a od príslušnosti k odvetviu. V najmenších podnikoch nemusí byť finanč. plán spracovaný písomne. V stredne veľkom podniku má finanč. plán tieto časti: - finančné ciele podniku - zákl. stratégie - dlhodobý finančný plán (strategický) - krátkodobý finančný plán a rozpočty (ročný) - Hodnotenie úrovne finanč. plánu, kotrola a úpravy finanč. plánu
Finančný plán má obsahovať tieto časti:
-plán zisku – zákl. funkciou je plánovanie N a V a ich porovnávaním zistenie plánovaného VH -plán nerozdeleného zisku – nadväzuje na plán zisku. Je to súhrn dosiahnutých ziskov po zdanení za celú dobu činnosti podniku po odpočítaní sumy, kt. sa za rovnaké obdobie použila. (napr. výplata dividend akcionárom, krytie strát a prevody do ZI) -plánovaná finanč. bilancia – výkazom statického charakteru k urč. budúcemu okamihu. Poskytuje prehľad o plánovanom stave A a P v určitom presne danom časovom okamihu. -plán cash-flow - peň. tok,kt. sa veľmi podobá zisku. Zisk je rozdiel medzi V a N za urč. obdobie a cash-flow nazvaný tiež ako peň. prebytok hospodárenia a predst. rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
Cash-flow sledujeme: a)z dynamického hľadiska – priplývanie a odplývanie peňazí podnikateľa za dané obd. b)zo statického hľadiska – predst. výsledok priplývania a odplývania peňazí, kt. sa javí ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami za urč. odb. Predst. stav hot. relnych a bezhotov. peňazí v pokladni a na bank. účte. Zisk a cash-flow sa reálne nikdy nerovnajú, lebo výnosy≠príjmom za urč. obdobie a N≠výdavkom za urč. obdobie.
Metódy tvorby plánu cash-flow
a) priamo ZS cash-flow + plánované príjmy - plánované výdavky KS cash-flow
b) nepriamo ZISK + odpisy plán cash-flow - vychádza sa zo zisku, kt. sa upravuje o položky, kt. sa odchylujú výnosy od príjmov a náklady od výdavkov. Najväčšiu odchýlku medzi N a výdavkami tvoria odpisy.
Kontrola plnenia plánu, úpravy a zmeny plánu Vypracovaný finanč. plán nemožno považovať za konečný a nemenný produkt. Musí sa upravovať podľa toho ako sa menia podmienky a ako sa plnia úlohy a ciele plánu.
Úloha kontroly:
a) v procese tvorby finanč. plánu - hodnotiť úroveň a kvalitu návrhu plánu b) v štádiu realizácie finanč. plánu - zistiť odchýlky skutočnosti od plánu - zistiť a analyzovať príčiny odchýlok a pripraviť rozhodnutia o odstránení odchýlok Výstupom kontroly je návrh opatrení na operatívne zásahy v štádiu realizácie plánu a návrhy na zmeny vo finanč. pláne.
|