Obraz 1. svetovej vojny v slovenskej literatúre

Milo Urban

-predstaviteľ slov. medzivojnovej prózy, priniesol do sloven. lit. nové moderné postupy
-v jeho tvorbe – znaky expresionizmu a naturizmu
-pôsobil ako šéfredaktor denníka Gardista
-po vojne emigroval, v 47. roku sa vrátil, deportovali ho na sever, bol uväznený, nesmel publikovať – jeho knihy – vyradené z knižníc
-dostal amnestiu, žil v Chorvátskom Grobe a v Bratislave, kde aj zomrel
-najprv písal novely: Jašek Kutliak spod Bučiny
Za vyšným mlynom
Výkriky bez ozveny – zbierka
Z tichého frontu – z hornooravského prostredia
Živý bič:
-vrcholné jeho dielo
-dielo s tematikou z 1. svet. vojny
-sociálno- psychologický román
-hl. myšlienka: dosiahnutie slobody, kt. sa v závere románu stáva skutočnosťou pre všetkých
-unanimistický román – hrdina ako ľud
-Ráztoky hornooravská dedina ležiaca pánu Bohu za chrbtom.

Román sa delí na 2 časti:
1. časť – Stratené ruky - 25 kapitol
2. časť – Adam Hlavaj - 24 kapitol
Voľné pokračovanie románu sú diela:
Hmly na úsvite
V osídlach
Zhasnuté svetlá
Kto seje vietor

1.časť:
Ráztoky ležia akoby pánu bohu za chrbtom. Preto sem správy o tom, čo sa deje na frontoch prichádzajú oneskorené a skreslené. O vojne sa Ráztočania dozvedajú vlastne vtedy, keď ľudia skupujú v obchodoch veľké množstvo potravín – boja sa hladu – a z frontu prichádza domov mrzák Ondrej Koreň, ktorý po výbuchu granátu prišiel o ruku a onemel a na tvári má jazvu ako po šľahnutí bičom – odtiaľ symbolický názov románu Živý bič. Na vojnu postupne odchádzajú viacerí Ráztočania. Musí odísť aj jediný syna Štefan Ilčíčka. V kasárňach sa dostal pod velenie krutého čatára Rónu, kt. ho bil a ponižoval a nakoniec ho Štefan zabil. Štefana odsúdi na trest smrti. Ilčíčka sa dozvedala o smrti syna, takmer sa zbláznila. Na front odchádza aj Adam Hlavaj a doma necháva svoju mladú ženu Evu a syna Adama. Eva vie, že notár Okolický môže Adama dostať domov z frontu. Prichádza za Okolickým a žiada ho, aby dostal Adama z frontu domov. Okolický sľúbi, ale iba pod podmienkou, že sa mu Eva oddá. Evu odsúdi celá dedina. Čaká s Okolickým nemanželské dieťa. Keď sa Eve narodí dieťa, nik nechce ísť za krstných. Nakoniec sa podvolia stará Ilčíčka a Ondrej Koreň. Eva z nešťastia spácha samovraždu – utopí sa v potoku.

2.časť:
Začína sa návratom Adama z frontu. Adam sa vzbúril, odmietol bojovať. Prichádza domov, kde nenájde nikoho. Syn je u starej Ilčíčka, od ktorej sa Adam dozvie o tragédii svojej ženy. Až neskôr sa dozvedel pravdu od notárovho sluhu, kt. si náhodou vypočul rozhovor medzi Evou a notárom. Keď sa to dozvedeli i ost. dedinčania, vzbúrili sa proti nenávidenému notárovi. Notár od strachu začal piť a postupne z neho alkohol urobil ľudskú ruinu. V dedine vypukla epidémia červienky, chorobe podľahol aj Evin nikým nechcený syn. V dedine vypukla vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou, jeden zo žadnárov ju zabil. Prenasledujú Okolického. Pred dedinčanmi uteká Okolický, posadili ho do vody po bradu, podopreli ho doskami, kt. sa uvoľnili a notár sa utopil. Napokon Adam podpálil krčmu. Zdalo sa mu, že po dlhom utrpení dosiahol končene slobodu.
Božena Slančíková - Timrava

-predstaviteľka 2 etapy slov. realizmu
Hrdinovia:
-novela, prvé slov. dielo s tematikou vojny,autor podáva obraz slov. dediny v období 1. sv. v.
-má 12 kapitol, novela je rámcovaná a názov je ironický
-ako vojna zapôsobila na ľudí, autorka zobrazuje rôznym spôsobom, ukazuje to hl. na žen.
postavách ako reagujú na smrť svojich blízkych

Postavy:
Baláň - okresný notár, veľmi sa pretvaruje, je zbabelý, rád sa vychvaľoval, bol "odvážny" aj najviac oduševnený za vojnu len vtedy, keď mu nič nehrozilo.
Štefan Širický - mladý podnotár, bol úplným opakom Baláňa, odsudzoval faloš a klamstvo, bol tichý a uzavretý, inteligentný, nikdy sa nevystatoval, od zač. odsudzoval vojnu ako zlo, snaží sa zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní nepriateľského vojaka, a to i za cenu vlastného života.
Anka Matrejová – stratila šťastie, kt. ju sprevádzalo pretože jej umrel muž Ďuro
Anča Demáková - jej muž zomrel doma (pred vojnou)
Zuza Peková – ironicky sa potešila smrťou Ďura, lebo ho mala kedysi rada, ale si vybral za manželku Anku. Zobrala si hrbatého Paľa.

Dej:
Polnočné bubnovanie rozvíri celú dedinu, vnesie do nej nepokoj. Bubeník oznamuje, že všetci muži od určitého veku sa majú na 2.deň hlásiť v kancelárii. Začala vojna. Celá dedina je rozbúrená, nikto už do rána nespí a všetci myslia len na to, koho stratia. Anča Demákovie je nešťastná, ale i rada, že aspoň muža má pochovaného doma. Anča Matvejovie je zúfalá, lebo jej milovaný muž Ďuro musí odísť na vojnu. Iba Zuza Pekovka je rada, že vojna rozdelila Matvejovcov tak, ako kedysi rozdelila Anča ju a Ďura. Ľud sa díva na vojnu s odporom a páni preto sedliakmi opovrhujú. Chlapi, ktorí idú na vojnu sa schádzajú v krčme. Idú sa posledný raz zabaviť a rozlúčiť s ost. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň, ktorý i so svojimi priateľmi vychvaľuje vojnu. Ale keď aj on dostane rozkaz ísť na vojnu, tak využije svoje známosti a požiada lekára, aby ho vyhlásil za nesúceh. Jediný človek, ktorý s nimi nesúhlasí, je Štefan Širický. Patrí podľa svojho úradu medzi pánov, ale je mu cudzie ich oduševnenie a radosť z vojny. Ďuro Matvejovie zomiera, z čoho má veľkú radosť Zuza Pekovka. Baláň všetkých posmeľuje do boja. Povolaný je aj Širický. Stále chodia správy o nových mŕtvych. Príde aj o smrti Širického. Zomrel, keď šiel na pomoc umierajúcemu vojakovi. Smúti za ním celá dedina.


Pavol Országh-Hviezdoslav

-je predstaviteľom prevej etapy slov. realizmu
Krvavé sonety:
-reakcia na prvú svetovú vojnu
-lyrická skladba, obsahuje 32 sonetov
-skladba je rámcovaná sonetmi o krvi, v úvode sú 2 sonety o preliatej krvi a v závere dáva zbohom piesňam krvavím.
“Nuž iďte z bohom piesne krvavé.”
-obraz vojny začína slovami:

“A národ oboril sa na národ, s úmyslom vraždy s besom skaziteľa.”

-motívy: spevy o krvi, obraz vojny, obžaloba ľudstva a kresťanstva, hľadanie vinníka, úvahy o miery a o slovanstve a Slovákoch, nakoniec je privolanie mieru
-za hlavnú príčinu vojnu považuje sebectvo a panovačnosť ľudí
-formou opakovaných otázok sa básnik pýta: čo bude po vojne, či bude pokoj, či zvíťazí pravda, či bude dosť pre každého chleba, či bude dostatok práce pre všetkých
-básnik osobne sa nezúčastnil vojny, ale napriek tomu trpel
-padanie ľudských tiel prirovnáva k padaniu zrelého obilia počas žatvy
-podľa neho vo vojne zomierajú najmladší a najzdravší ľudia, vojna šliape ľudskú dôstojnosť a práva, ničí všetko, čo by prinieslo výsledky zajtrajška
-využíva zvukomaľbu, používa metaforu, prirovnanie, personifikáciu, hyperbolu a epiteton
-verš je 10,11 slabičný, prízvučný a používal jamb