referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Sobota, 10. apríla 2021
Dedina, dedinský človek a jeho obraz
Dátum pridania: 06.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: alex05
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 974
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Znaky slovenskej realistickej poviedky

· realisticky a umelecky stvárňuje jednotlivé udalosti zo života človeka
· v poviedke vystupuje malé množstvo postáv, do deja vstupujú vyformované, nevyvíjajú sa, a o ich živote pred opísanou udalosťou sa autor zmieňuje iba akoby mimochodom
· téma – z najrozličnejších oblastí života
· z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka v slovenskej literatúre pokladá za voľnejší útvar než novela
· slovenská dedina a život v nej sa odrazili v mnohých dielach slovenskej literatúry
· realizmus (Kukučín, Tajovský, Timrava) odkryli pravú tvár slovenskej dediny, dokázali kriticky poukázať na vtedajšiu biedu, nešťastie, pokorovanú ľudskú dušu, odsúdiť maďarizáciu, zobrazili postavenie inteligencie v národnom živote, poukázali na príčiny vysťahovalectva a vojny.


Martin Kukučín
(1860 – 1928)

· vlastným menom Matej Bencúr
· Kukučín bol veľkým realistickým umelcom, ktorý opisoval prevažne dedinských ľudí, ich drobné problémy, ale aj vnútorný svet, ich radosti a starosti. Vo svojich poviedkach často opísal svoje zážitky, skúsenosti i poznatky zo stretnutia s mnohými ľuďmi.
· zaraďujeme ho do 1. a do 2. etapy realizmu

Neprebudený:
· Ondráš Machuľa – mierne zaostalý
· Zuzka Hraškovie mu zo žartu povie, že si ho vezme
· on to vezme vážne. Tetka Totka ho musí zavrieť do komory, aby nešiel na sobáš Zuzky a Jána Dúbravovie
· dostane sa von a vypukne požiar
· je priviazaný k plotu, Zuzka ho odviaže, všetko mu vysvetlí, ale on nič nepochopí
· ide zachrániť svoje húsky do plameňov a uhorí, smrť je preňho vykúpením
· ľudia si myslia, že oheň založil jeden zo svadobčanov, ale nevedia kto
· chýba tu komická časť


Božena Slančíková-Timrava
(1867 – 1951)

Ťapákovci:

· novela
· patrí medzi najkritickejšie poviedky našej literatúry – autorka pranieruje zaostalosť a zápecníctvo
· Ťapákovci – patriarchálny život, v ich dome býva 16 ľudí , sú leniví, málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa kŕčovite tradícií
· najstarší Paľo má ženu Iľu (kráľovná), ktorá je školená dedinská babica, je pokroková, vyvyšuje sa nad ostatné, zavádza nové lepšie prostriedky v rodine, má spory s Ančou (zmija)
· všetci v dome okrem Ile sú leniví, nechce sa im nič robiť, nič im nevadí › ostrá kritika zápecníctva
· Iľa chce, aby pristavili ešte jeden dom – pre ňu a pre Paľa, nakoniec dá Paľovi na výber – ona alebo Ťapákovci a odíde slúžiť k pani rechtorke
· čaká na Paľa, ten za ňou príde až keď sa dozvie, že za ňou chodí Ďuro
· Iľa si myslí, že budú vychádzať s pani rechtorkou dobre, nie je však spokojná a tak trpí v službe (nechce si priznať, že chybila)
· Paľo ju vyhľadá a postaví nový dom pri jej rodnom (preč od Ťapákovcov) a nasťahuje sa tam s ňou
· aj keď od nich odišli, u Ťapákovcov sa nič nezmenilo – stále sú rovnakí zápecníci
· vonkajší dej poviedky (konflikt Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej – životná tragédia Anče – zmije:
· Anča – zmija patrí k najtragickejším postavám v Timraviných poviedkach. Jej charakter je poznačený vnútornou protirečivosťou (je citlivá, až nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou) i kontrastom (túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty)


Jozef Gregor-Tajovský
(1874 – 1940)

Maco Mlieč:
· poviedka
· všíma si život najbiednejších

-takým je aj sluha Maco Mlieč z rovnomennej poviedky. Maco prišiel do služby k bohatému richtárovi ako osemnásťročný mládenec. Slúžil u neho po celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho doopatruje do smrti. Maco rád opatroval kone. Aj keď neboli jeho, staral sa o ne ako o vlastné. Keď mu jedny kone ostareli, kúpil mu gazda nové. Raz podvečer viezol gazdu do mesta. Mladé nevycvičené kone sa mu splašili. Maco spadol a zlámal si nohu. Gazda ho dal i do špitálu liečiť, lebo škoda by bolo o takého robotníka prísť, ak by sa mu to doma malo zle vyhojiť. Vyliečil sa, ale noha ostala krivá. Nemohol už robiť u koňoch, robil s volmi. O pár rokov však nevládal už ani volmi pracovať. Gazda premyslel teda tak, že ho dá ku kravám. Po pár rokoch Maco cítil, že sa blíži jeho koniec. Večer šiel ešte za gazdom, lebo ho svedomie trápilo. Gazda mu oznámil, že on mu je dlžný ešte trinásť grajciarov.Maco sa uspokojil, rozlúčil sa s gazdom i gazdinou a odišiel. Ráno ho našli mŕtveho.

„Gazda vystrojilmu krásny pohreb, s kňazom a odobierkou, na truhle bolo ešte aspoň naposledy spravodlivé menoMacovo, i kedy sa narodil a umrel, že richtára celá obec pochválila, len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať."

· poviedka je z dedinského prostredia, ale dôraz dáva aj na sociálne pomery, alkoholizmus, zastaranosť, poverčivosť, konzervatívnosť. Autor v príbehu sám vystupuje, ale nerobí závery.
· Tajovský v poviedke jasne odhalil dva protikladné svety na dedine: boháčov a chudobu

Porovnanie
· Kukučín – skôr sa nad zlým postavením chudoby a neduhmi ľudu pousmieva
· Tajovský – kritika, vinníka hľadá niekde inde (nie v ľude)
· Timrava – vinníka hľadá aj v ľude, ostrá kritika, vytvorila typ sociálno-psychologickej poviedky
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.