MO 4 - ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LITERATÚRU

· Ľudová slovesnosť - je súčasť ľudovej kultúry. Zahŕňa slovesné výtvory ústneho podania (rozprávky, básne, piesne, povesti, príslovia, porekadlá, pranostiky, hádanky, báje,balady). Ľudová slovesnosť je staršia než umelá literatúra, siaha do čias predtriednej spoločnosti.
· Vlastnosti ľud. slov. - ústne podanie, rozširovanie tradíciou, kolektívny charakter: každé dielo malo pôvodne svojho autora, jeho meno sa však nezachovalo.
· Ľudová slovesnosť sa člení na:
-ľudovú lyriku
-ľudovú epiku
-ľudovú drámu

-malé formy ľudovej slovesnosti
Ľudová lyrika je najrozšírenejším druhom ľud. slovesnosti. Patria k nej piesne pracovné, obradné, žatevné, ľúbostné, svadobné, protiturecké, zbojnícke a tiež aj uspávanky a trávnice.
Ľudová epika sa delí na veršovanú a neveršovanú. K veršovaným epickým žánrom patria historické piesne a balady a k neveršovaným ľud. rozprávky a povesti.
Z ľud. dramatiky sa zachovalo menej pamiatok, patria k nej napr. ľud. obrady, hry detí a mládeže.
K malým formám ľud. slovesnosti sa zaraďujú príslovia, porekadlá, hádanky, vyčítanky a pranostiky.


Humanizmus

· mnoho povestí bolo spojených s Matejom Korvínom (O kráľovi Matyášovi a bačovi), s tureckými vpádmi
· oslava bojovníkov proti Turkom – známe balady napr. Rabovali Turci až do Bielej hory.
· vojenské a regrútske piesne – odsudzovali feudálnu spoločnosť. Zobrazovali násilné odvádzanie na vojnu tzv. lapačky a verbovanie do vojska.


Barok

· stupňuje sa útlak na ľudí, sociálne piesne (Sadaj, slnko, sadaj)
· na 1. mieste zbojnícka tematika - Jánošík
Vplyv ľud. slov. na umelú literatúru
· začala priťahovať záujem slovenských vzdelancov už v II. polovici 18. stor. Najviac však čerpali v období romantizmu v snahe priblížiť sa čo najviac ľudovým vrstvám (J. Kráľ).
· ľudová lyrika
· piesne
· zbojníka tematika
· ľudová epika
· balady
· zobrazuje spoločenské a rodinné vzťahy, v období tureckých vpádov = sociálne balady
· rozprávky, ľudová dráma
· ústna ľudová slovesnosť
· historické piesne, povesti, zvieracie rozprávky, legendové miestne povesti, čarovné, dobrodružné, realistické rozprávky.

Rozprávka
· najvýznamnejšia forma ľudovej slovesnosti
· výraz ľudských túžob, snov a predstáv
· má jednoduchý, jasný štýl, využíva trojstupňovú gradáciu, ustálené zvraty a vety
· delí sa na:
-fantastickú
-realistickú
-rozprávku o zvieratách
· najobľúbenejším žánrom boli fantastické rozprávky. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti, dobro musí zvíťaziť nad zlom.
· najpopulárnejším ľud. hrdinom slove. ľud. rozprávok je Popolvár

Príslovia, porekadlá a pranostiky
· patria ku krátkym formám ľud. slovesnosti. Je v nich skoncentrovaná ľud. múdrosť a skúsenosť stáročí, vyjadrujú dôležité pravdy alebo mravné zásady

Romantická balada
· epický žáner ľudového pôvodu, dej má pochmúrny, tragický, vystupujú tu nadprirodzené bytosti, balada má tragický koniec, hrdina zahynie alebo býva potrestaný, námety z ľudových povestí
· Poézia predstaviteľov slov. romantizmu (štúrovcov) sa stala ľudovou nielen svojím jazykom, ale aj umeleckým zameraním, priniesla nového ľudového hrdinu. Inšpirovala sa ľudovými revolučnými tradíciami, životom ľudu a slovenskou prírodou. Štúrovci
nezobrazovali skutočnosť ako celok. V zhode s romantickými princípmi si vyberali také javy, udalosti, postavy, ktoré by najplnšie predstavovali ich ideál. Štúrovci si obľúbili najmä baladu. Ich poézia však nie je iba napodobňovaním ľudovej slovesnosti, tá je iba podkladom, z ktorého má vychádzať národné umenie.

Významnými zberateľmi ľud. piesní, rozprávok a povestí boli Ján Kollár (Národné spievanky), Ján Francisci-Rimavský (Slovenské povesti) a Pavel Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské).