Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Zemianstvo

-prenikanie maďar. kapitalizmu na naše územie viedlo k ďalšiemu zbedačovaniu ľudu, nastala soc. bieda, nezam., hromadné vysťahovalectvo.
-napriek tomu nastal vývinový pokrok v lit., autori sa snažili priamo zobraziť skutočnosť, čerpali z vl. skúseností a zo súčasnosti.
-príslušníci real. lit. Vyrastali v kultúrnom ovzduší matičného obdobia, boli ovplyvnení dom. tradíciou – Kollár, Sládkovič a eur. poéziou – Hugo, Byron
Predstavitelia – Vajanský, P.O.H., Kukučín, Slamčíková-Timrava, Tajovský

SLR sa rozdeľuje na 2 etapy:
1. etapa – Vajanský
- Hviezdoslav
- Kukučín
2. etapa – Timrava
- Tajovský

1.etapa:
-vyvstala do popredia otázka kto bude stáť na čele národa – zemianstvo alebo ľud.
-preprvláde idealizácia národa a vo väčšej alebo menšej miere vznikalo veľké real. obrazy národ. života
-prevláda spol. román, veršovaný epos, viacdielný lyrický cyklus, novela
-najmenej sa rozvíjala dráma – P.O.H - Herodes a Herodias


Svetozár Hurban Vajanský

-jeho próza sa stretáva s pozit. a negatívnym hodnotením
-vo svojich dielach sa prikláňa k zemianstvu
Jeho tvorba – Letiace tiene (novela)
- Ľalia (novela)
- Koreň a výhonky (román)
- Suchá ratolesť (román)....


Pavol Országh-Hviezdoslav

-v jeho tvorbe sledujeme príklon k ľudu, práci a básnikovo human. a real. posolstvo a odpor k vojne
-s otcom zemanom chodieval do pola, kde si získal kladný vzťah k práci, podľa neho práca dáva zmysel a hodnoty ľud. života, práca je „žitia, obsahom i cieľom“. Práca je dar pre ľudstvo a vyhýbať sa práci je nemravné a nedôstojné. V tom sú mravné základy spol. kritiky.
Jeho tvorba – Krvavé sonety (lyrická skladba)
- Hájnikova žena (lyricko-epická skladba
- Herodes a Herodias (dram. dielo)
- Ežo Vlkolínsky a Gábor Vlkolínsky (epos)


Ežo Vlkolínsky a Gábor Vlkolínsky

-zobrazuje tu problematiku zemianstva
-vrcholné diela, kt. tvoria jeden celok
-motívom boli spomienky, nové vl. rodisko, kde dobre poznal život drobného zemianstva
–Hviezdoslav postrehol, že zemania sa napokon budú musieť vzdať svojich predsudkov,
svojej pýchy a splynú s ľudom
Ežo Vlkolínsky: autor v ňom vykreslil celý rad typov, postáv a figúrok zo zemianskeho
i ľud. života. Opísal aj rozdielne zvyky týchto 2 spol. vrstiev zobrazil zač.
procesu splývania zemianstva s ľudom.
Gábor Vlkolínsky: je pokračovaním Eža Vl. Tento epos je Hviezdoslavovým
najrozsiahlejším epickým dielom. Zobrazuje celkový proces rozkladu
a úpadku zemianstva.
Hl. postava Gábor. Gáborova matka je pijanka, nestará sa o hosp., dlhy rastú. Gáborov otec nenachádza východisko a aj on začne piť. Gábor nemá šťastie ani v láske, zemianske dievčatá ho odmietajú pre jeho rodinu. Chce spáchať samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a poradí mu, aby si vybral dievča zo sedliackej rodiny.
Martin Kukučín

-vl. menom Dr. Matej Bencúr
-do lit. uviedol ľud. reč a ľud. postavy a vo svojich poviedkach sa sústredil na vykreslenie povahy a osudov dedin. ľudí
-zobrazuje úplný rozpad zemianstva
Jeho tvorba – Rysavá jalovica (krátka poviedka)
- Neprebudený (psychol. poviedka)
- Mladé letá (novela)
- Dies irae (Dni hnevu – novela)
- Keď báčik z Chochoľava umrie (poviedka)

Keď báčik z Chochoľava umrie

-humoristicko-satirická poviedka
-prikláňa sa k zemianstvu
-skladá sa zo 6 častí
-dôraz kladie na opis a charakteristiku prostredia
-hl. postavami sú - Aduš Domanický z Domaníc
- Ondrej Tráva
Aduš Domanický – predstaviteľ hynúceho, upadajúceho zemianstva. Pôsobí rozkazovačne,
hrdý a vyberavý, ale má prázdne vrecká. Premrhal celý svoj maj. Nemá už
peniaze a okrem stromov Jasenov, už nemá nič na predaj. On a jeho žena
bývajú v domčeku pre sluhov. U krčmárov má zakázané dávať na dlh.
Miesto toho, aby začal poriadne gazdovať, sníva o maj. kt. zdedí
„keď báčik z Chochoľova umrie“.
Ondrej Tráva – predstaviteľ novovznikajúcej triedy buržoázie. Dedinský kupec, kt. sa rád
zjednáva, na čo doplatí u Aduša.
Aduš a Ondrej sa stretli po jarmoku v krčme. Aduš oklamal Ondreja, narozprával mu, že má veľký kaštieľ, bohaté gazdovstvo a, že má na predaj jačmeň. Ondrej zaplatil za jačmeň preddavok Adušovi. Keď však Ondrej prišiel do Domaníc namiesto bohatého gazdovstva našiel, iba ruiny z kaštieľa. Ondrej žiada späť preddavok od Aduša, na ten ho medzitým už utratil. Adušov sluha poradil Ondrejovi, aby si pýtal jasene, kt. boli vysadené pri hroboch Aduš. predkoch na rodinom cintoríne. Aduš si uvedomil, že takto by neokrádal živých, ale aj mŕtvych. Uvedomil si, že takto už nemôže žiť. Ondrejovi sľúbil, že mu peniaze vráti a sľub aj dodržal. V tom istom roku zomrel aj báčik z Chochoľova, kt. pochovali pod st. jasene. Aduš veľmi plakal na pohrebe. Jedni hovorili, že preto, lebo nič nezdedil a iní, že preto, lebo sa hanbil, že ho musel pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny st. blahobytu.


Ján Kalinčiak

-predstavil romantizmu
-vplyv na jeho lit. tvorbu mala jeho matka, kt. pochádzala zo starého, ale schudobneného
zemianskeho rodu
-písal romantické historické poviedky a historické prózy zo života slov. zemanov
Jeho tvorba – Púť lásky (histor. poviedka)
- Orava (histor. povesť)
- Reštavrácia (povesť)

Reštavrácia

-historická povesť so zemianskou tematikou
-s podtitulom Obrazy z nedávnych časov
-humoristický a satirický obraz župných volieb tzv. reštavrácií.
-zobrazil zanikajúci svet zemanov
-dej je jednoduchý, jej jadrom sú príbehy z príprav na voľby vicišpána
-konflikt a zápletka sa vytvára medzi 3 zemianskymi rodinami – medzi Bešeňovských,
Levických a Potockých

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk