Postavy:
Stanislav Rudopoľský - zeman z Rudopolia, kozmopolitný bohém (svetoobčan), veľa cestuje, študoval vo Viedni právo, nadaný maliar, vo vzťahu k národu je vlažný, ľahostajný
Mária Vanovská - ideál slovenskej ženy, krásna, vzdelaná, národne uvedomelá, starostlivá, manželka miestneho statkára. Stano do jej života vniesol zmätok - keď ju maľoval, prejavoval jej obdiv a Mária si myslí, že sa do nej zamiloval. Nezasahuje do deja.
Karol Vanovský - jej manžel, bohatý statkár, je politicky aktívny, chce bojovať za Slovákov
Anna - chovanica Vanovských, tragická postava, je ťažko chorá, stráca zrak a preto odmieta svoju lásku Alberta. Nezasahuje do deja.
Albert Tichý - miestny učiteľ, je národne uvedomelý, charakterovo je utiahnutý a nevýrazný
Adela Rybárička - vďaka nej si Stanislav ujasňuje predstavu modernej ženy - mladá vdova, vzdelaná, extravagantná, sebavedomá, vnútorne mravná. Nezasahuje do deja.
Stano sa po rokoch vracia do Rudopolia - spoločenská udalosť v celom kraji. Nezaujíma sa o národ. Miestni Maďaróni v ňom vidia svoju posilu, ale Stano uprednostňuje Vanovského a Tichého - slovenská inteligencia. Stano spočiatku nechápe potreby národa (nechápe načo sú Slovákom stredné školy). Vplyvom slovenských národovcov sa začína meniť. Mária je v manželstve nešťastná, Karol ju zanedbáva (práca, voľby), je zmätená kvôli Stanovmu záujmu. Voľby sú zmanipulované, vyhrala maďarská strana. Karol je sklamaný, ale chce pre národ ďalej pracovať. Albert zažíva sklamanie, Anna ho odmieta, prijíma ho odovzdane. Neskôr sa dozvedel, že Anna oslepne a to je príčina odmietnutia. Stanovi sa páči Adela, spočiatku ho odmieta. Keď je Stano v súboji zranený, Adela prichádza za ním, stará sa o neho, lásku mu opätovala.

Záver:
Stano (presvedčený národovec), verí, že on a jeho vrstva - zemania sa stanú zelenou života schopnou ratolesťou na strome národa (Nová šľachta).

Medzivojnová literatúra

Ivan Horváth - prozaik, politik, mrazivý expresionista, poézia - nadrealizmus
Ján Rak - Hradište pod Vrátnom
Pavel Bunčák – Skalica, katolícka moderna:
Andrej Žarnov - proletárska poézia:
Ladislav Novomeský - rodičia Seničania, on pochádza z Budapešti, spočiatku Senicu odmietal, neskôr novinár, komunista, antifašista, položil základný kameň OA v SE. Podporoval Maticu Slovenskú, Slovenskú akadémiu vied, VŠMU, SĽUK, stredné a vysoké školy.
V Senici pracovalo múzeum L. Novomeského - DAV (DAV - boli prezentované názory a myšlienky autora, zakladatelia Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis, znaky - sociálne témy, revolučnosť, triednosť, novátorstvo), má pamätnú tabuľu, Gymnázium
L. Novomeského. V mladosti sa cítil mestským človekom, Senica ho obmedzovala
„...ja musím, musím, musím odísť preč.“ Po životných sklamaniach, väzení, chorobe, nachádza istotu v dôverne známom prostredí - Senici „...za Čáčovom New York je.“
Do mesta 30 minút - básnická zbierka, symbolická cesta zo železničnej stanice do mesta, návrat do mladosti, vyznanie sa mestu Senica (mesto pokoja, bezpečia)

Súčasnosť

Ľubomír Feldek - otec sudca, ako dieťa žil niekoľko rokov v SE, v jeho tvorbe SE nie je.
Jela Mlčochová - tvorba pre deti, prekladala Foglara - Rýchle šípy.
Pavol Pius - básnik, pseudonym Pavol Stanislav, ovplyvnený kresťanstvom
Eva Fordinálová - lit. história Záhoria
Štefan Moravčík - vydal Tajnú knihu Záhoria, prerobil do záhoráčtiny Ženský zákonŠpaček - próza pre mladých, učiteľ na gymnáziu v Skalici.

Výtvarné umenie
Ján Mudroch - výtvarník, učil na VŠVU
Ľudovít Hološka - Jablonca, VŠMU, AU, jeho žena učí na gymnáziu v SE, je to sestra
V. Šikulu.

Kultúra v SE
- Záhorská galéria, Hornozáhorské osvetové stredisko, Dom kultúry - filmový klub, kino, amfiteáter, Záhorská knižnica
- Novomeského Senica (Literárna Senica L. Novomeského), Senický kľúčik (spev), Senická žatva
- Zádrapky, tanečné súbory SCREAM, SONY
- aktivity DK - časté návštevy Radošinského naivného divadla, Astorka Korzo