Platobný styk

MO 11 – Platobný styk

Platobný styk:
-rozumieme všetky druhy platieb, kt. sa uskutočňujú tak medzi FO ako aj PO bez ohľadu na to, či ide o obchodné alebo osobné vzťahy. Jeho súčasťou je množstvo nástrojov a dokumentov, kt. zabezpečujú presun fin. prostriedkov od jedného subjektu (platiteľa) k druhému subjektu (príjemcovi platby).

Z hľadiska toho, či sú účastníkmi PS len domáce subjekty alebo aj PO a FO z cudziny môžeme rozdeliť PS na:
-tuzemský
-zahraničný

Tuzemský PS:
-sa vo vyspelých trh. ekonomikách vyskytuje v obchodných vzťahoch veľmi zriedkavo.

Hotovostný PS
Pri priamych platbách v hoto. t.j. bankovkami a mincami napr. nákup v maloobchode alebo platenie prostredníctvom pošty.

a.)priame platby:

Platiteľ hotovosť Príjemca

b.)platby prostredníctvom pošty:

Platiteľ SK pošta SK Príjemca

U nás sa vyskytuje ešte dosť často hotovostný PS aj v obch. vzťahoch. Vyplýva to z veľkej nedôvery medzi firmami, ale často aj zo zdĺhavého zúčtovania zo strany komerčných (obchodných) bánk.
Hoto. PS má aj veľa nevýhod sú to najmä tieto:
-potreba držania väčšieho množstva peňazí v hoto., čo môže viesť ku krádeži
-zdĺhavý spôsob platby – peň. sumy treba viackrát prepočítať a kontrolovať
-nákladnosť, pretože treba zabezpečovať aspoň mini. ochranu (trezory,...)
Priame platby v hoto. sa napriek ich nevýhodám ešte stále vyskytujú:
-pri nákupoch v maloobchode, vo veľkoobchodných predajniach
-v osobnej automobilovej a železničnej doprave
-pri zúčtovaní inkasa za elektrinu, plyn, nájom a pod. vyberaného priamo poštovým doručovateľom

Doklady pri hotovostnom PS:
-pásky z kontrolných registračných pokladníc
-príjmový alebo výdavkový pokladničný doklad
-poštové poukážky typu H
-dobierková poštová služba, cenný list...

Bezhotovostný PS
-je taký, pri kt. sa peniaze nepoužívajú v hoto., ale vo forme depozitných – bankových peňazí. Reálne hoto. peniaze sa do obehu nedostávajú, ale nastáva, iba pohyb depozitných peňazí na banko. účtoch účastníkov platby.
Výhody bezhotovostného PS:
-rýchlosť a operatívnosť
-hospodárnosť, racionálnosť, úspornosť
-bezpečnosť a istota
Doklady pri bezhotovostnom PS:
-platobné karty
-príkazy na úhradu / inkaso
-hromadný príkaz na úhradu / inkaso
-trvalý príkaz na úhradu / inkaso
-šek

Príkaz na úhradu je doklad, kt. platiteľ žiada obchodnú banku, aby z jeho účtu uhradila určitý záv. na účet príjemcu.
Príkaz na inkaso sa používa v tom prípade, ak si príjemca platby sám inkasuje od platiteľa z jeho účtu.
Hromadný príkaz na úhradu je platobný doklad, kt. sa používa vtedy, keď platiteľ predkladá na úhradu niekoľko príkazov naraz.
Trvalý príkaz na úhradu je platobný doklad, kt. sa realizujú pravidelne sa opakujúce úhrady napr. mesačné platby za elektrinu, plyn a pod.
Šek – platobná karta je platobný doklad, v kt. vystaviteľ dáva písomný príkaz peň. ústavu, aby zaplatil doručiteľovi alebo osobe uvedenej v šeku sumu, na kt. je vystavený.

Kombinovaný PS
-často sa označuje ako „polohotovostný“, pretože v skutočnosti ide o súčasné spojenie hoto. a bezhotov. platenia.
Môžu nastať 2 varianty:
1.) Keď platiteľ uhrádza v hoto. v peň. ústave alebo na pošte a príjemcovi sa platba pripíše na účet v peň. ústave
2.) Keď príjemca dostane hoto. od platiteľa, kt. ho uhradil zo svojho účtu v peň. ústave.

Zahraničný PS (medzinárodný)

Formy PS:
-dokumentárny PS
-hladké platby
-zmenky
-šeky
-platobné karty

Zmenka
-najstarší druh CP. Začali vznikať v 12. a 13.st na území terajšieho Tal. a postupne sa rozšírili na územie celej Európy. V snahe zjednotiť podmienky použitia zmeniek začali sa v rokoch 1930 a 1931 zjednocovať zákonodarstvá o zmenkách. Na medzinárodnej konferencii v Ženeve bola v r. 1931 prijatá Ženevská konvencia o jednotnom zmenkovom a šekovom práve. U nás toto právo je upravené zmenko. a šek. zákonom, kt. vychádza zo Ženevskej konvencie.

Druhy zmeniek:
a.)vlastná zmenka - vystupujú vždy len 2 osoby. Vlastná zm. Obsahuje bezpodmienečný záv. vystaviteľa zm. zaplatiť peň. sumu na určitom mieste určitom čase majiteľovi zm.

b.)cudzia zm. (trata) – najčastejšie vystupujú 3 osoby. Vystaviteľ zm.-trasant, zmenkovník-trasát je skutočným zm. dlžníkom, kt. svoj dlh uzná tým, že vystavenú zm. akceptuje. Majiteľ zm.-remitent , kt. v čase splatnosti predloží zm. na zaplatenie zmenkovníkovi.
- obsahuje bezpodmienečný príkaz vystaviteľa zm. zmenkovníkovi, aby v určitom čase zaplatil peň. sumu na určitom mieste.

Náležitosti zmenky:
1.ozn. zm. v texte a jazyku, v kt. je vystavená
2.bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peň. sumu, kt. je uvedená slovom a číslom a je vyjadrená v určitej mene
3.meno toho, kto má zaplatiť (zmenkovník, trasát) pri cudzej zm. Ak je zmenkovník FO píše sa meno, priezvisko a adresa, pričom sa zmenkovník uvádza na ľavom dolnom rohu zm.
4.údaj o splatnosti – sa rozlišujú:
-denná alebo fixná zm., ich splatnosť je určená presným dátum
-vistazmenka – platná na videnie, pri predložení
-časovaná vistazmenka (lehotozmenka) – splatná určitý čas po videní
-datozmenka – splatná určitý čas po vystavení
5.miesto, kde sa má platiť
6.meno toho, komu sa má platiť (na rad) údaj remitenta treba určiť firmou alebo občianskym menom
7.dátum a miesto vystavenia zm.
8.podpis vystaviteľa je vždy uvedený v pravom dolnom rohu zm.
Akcept zmenky:
-používa sa len pri cudzej zm, kt. nevystavuje dlžník, ale ju nutné, aby dlžník uznal svoj záv. čo sa robí prijatím – akceptom. Akcept sa píše na líci zm. slovom prijaté a pripojí sa podpis zmenkovníka.
Aval zmenky:
-za zmenkového dlžníka sa môže zaručiť ďalšia osoba najčastejšie banka. Ručiteľ- avalista je rovnako zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Ručenie sa vyznačuje na rube zm. slovami ako ručiteľ (per aval) a pripojí sa podpis avalistu. Aval je nástroj zabezpečenia zm.
Eskont zmenky:
-zm. je obchodovateľný CP. Remitent môže akceptovanú zm. predať, ak potrebuje peniaze skôr, ako je zm. splatná. Predaj zm. pred lehotou jej splatnosti sa nazýva eskont zm. Banka eskontuje zm. pred lehotou splatnosti, a tým majiteľovi zm. poskytne úver. Vyplatí mu však sumu menšiu a o diskont t.j. úrok počítaný za obdobie odo dňa eskontovania zm. do dňa splatnosti.

D = zmenková suma / 100 X %diskotná sadzba (p.a.) x d / 360
d - počet dní odo dňa predaja do lehoty splatnosti

Prevod zmenky:
-ak zm. zmení majiteľa musí sa urobiť prevod na nového majiteľa, čo sa robí záznamom na rube zm – rubopis, indosament alebo žíro. Osoba, kt. zm. prevádza sa volá indosant a osoba, na kt. sa zm . prevádza sa volá indosatár.
Platenie zmenky:
pri vl. zm. – vystaviteľ
pri cudzej zm. – zmenkovník
-majiteľ zm. musí v deň splatnosti zm. predložiť zmenkovému dlžníkovi prípadne jeho ručiteľovi. Zmenkový dlžník či ručiteľ sú povinný za zm. zaplatiť čím zaniká zm. dlh.

Protest zmenky:
-ak majiteľ zm. predloží zm. na zaplatenie včas, ale zm. nebude zaplatená musí ju dať majiteľ protestovať, aby si zachoval právo na zm. postih voči dlžníkom alebo avalistom. Protest je verejná listina, kt. preukazuje, že zm. bola predložená na platbu v správnom čase a mieste, ale nebola zaplatená. Protest vysloví notár alebo obecný úrad a zaznačí to na prílohe zm.

Šek
-CP, kt. obsahuje bezpodmienečný písomný príkaz vystaviteľa šeku peň. ústavu (šekovníkovi) zaplatiť určitú peň. sumu doručiteľovi šeku alebo osobe uvedenej na šeku.

Šek je:
a.) platobný príkaz banke, kde má príkazca disponibiliný vklad. Je splatný na videnie.
Oprávňuje peň. ústav na zaplatenie uvedenej sumy na ťarchu účtu vystaviteľa šeku a oprávňuje majiteľa šeku na prijatie platby.
b.) CP, z kt. práva môže uplatniť len majiteľ šeku
c.) formálny CP – šekom sú len tie plat. príkazy, kt. zodpovedajú šek. zákonu a teda určité náležitosti.

Náležitosti šeku:
1.)ozn. šeku v súvislom texte listiny v jazyku, v kt. je napísaný
2.)bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peň. sumu
3.)meno banky (šekovníka), kt. má platiť
4.)miesto, kde sa má platiť, ak nie je uvedené, platí, že plat. miestom je sídlo šekovníka
5.)dátum a miesto vystavenia šeku
6.)podpis vystaviteľa šeku

Druhy šekov:
1.) Podľa spôsobu zaplatenia:
-hotovostný šek – vypláca sa v hoto.
-zúčtovací šek – pri ňom môžu vystaviteľ a majiteľ šeku zakázať zaplatenie šeku v hoto. doložkou „len na zúčtovanie“, kt. sa píše na líci šeku. Šekovník môže šek zaplatiť len prevodom, dobropisom.

2.) Podľa príjemcu platby:
-šek na meno – ak je v šeku ozn. príjemca platby
-order šek – s výslovnou doložkou „na rad“ je vystavený na príjemcu a možno ho prevádzať na iné osoby, indosamentom
-rekta šek – šek s doložkou „nie na rad“. Menuje príjemcu úhrady šeku a zakazuje prevod na nového majiteľa indosamentom
-šek na majiteľa – nie je na šeku uvedené jeho meno a banka pri úhrade nie je povinný skúmať totožnosť osoby, kt. šeku predkladá.
3.) Podľa vystaviteľa:
-bankový šek – vystavuje ho banka dlžníka. Dovozca musí zariadiť vystavenie šeku za neho vo svojej banke
-súkromný šek – vystavuje ho PO alebo FO , kt. má účet v banke. Dovozca vystavuje šek a odošle ho alebo odovzdá vývozcovi ako zaplatenie za dodávku.
Cestovné šeky sú špeciálnym druhom šekov vytvorených pre potreby cesto. šeku.
Cestovný šek musí obsahovať tieto náležitosti:
-ozn., že ide o cesto. šek
-príkaz alebo prísľub vyplatiť uvedenú sumu
-meno vystaviteľa
-podpis vystaviteľa šeku

Šek je splatný na videnie podľa zákona sú určené lehoty:
-8 dní pre šeky vystavené a splatné v tom istom štáte
-20 dní pre šeky vystavené v jednom a splatné v inom štáte
-70 dní, ak je miest vystavenia a platenia na rôznych kontinentoch
Pri predložených šekoch banka, kt. je šekovníkom kontroluje najmä:
-krytie na účte vystaviteľa šeku, t.j. dostatok peň. prostriedkov
-podpis vystaviteľa šeku, t.j. či súhlasí s podpisovým vzorom
-totožnosť majiteľa pri šekoch na rad

Protest šeku:
-ak bol šek včas predložený a nebol zaplatený môže majiteľa šeku vykonať postih proti vystaviteľovi šeku. Môže sa to urobiť:
a.)protestom šeku
b.)datovaným písomným vyhlásením šekovníka, že šek bol predložený, ale nebol zaplatený
Protest – verejná listina, kt. spíše notár, súd alebo miestny úrad. Protestom sa zisťuje, že osoba šekovo viazaná nesplnila záv. zo šeku. Protest je potrebné urobiť pred uplynutím lehoty na predloženie šeku.

Križovanie šeku:
-na zabránenie zneužitia šeku neoprávnenou osobu sa používa križovanie šeku, kt. môže byť:
a.)všeobecné – vystaviteľ alebo majiteľ šeku môžu križovať šek 2 rovnobežnými čiarami, medzi kt. nie je žiadne ozn. alebo ozn. „peň. ústavu“ alebo „CO“.
Čo znamená, že šekovník môže zaplatiť tento šek len peň. ústavu alebo len svojmu klientovi.
b.)osobitné – medzi 2 rovnobežnými čiaram je nap. konkrétne meno peň. ústavu a vtedy šekovník môže šek vyplatiť len označenému peň. ústavu, v prípade, že vyznačený peň. ústav je šekovníkom šek sa vypláca len svojmu klientovi.
Rozdiel medzi zm. a šekom:
-zm. je predovšetkým úverovým a až potom plato. prostriedkom

Dokumentárny akreditív
-je významným platob. nástrojom svet. obchodu. Základom pre akreditívy na medzinárodnej úrovni sú Jednotné zvyklosti a pravidlá pri dokument. akreditív, vydané medzinárod. obch. dohodou v Paríži. U nás je dokument. akreditív riešený v Obch. zákonníku, kde nájdeme zmluvu o otvorení akreditívu.
Dokument. akreditív je písomný záv. banky na základe žiadosti príkazcu, že poskytne určité plnenie tretej osobe (poverenému), ak poverený splní podmienky uvedené v akreditíve (dodanie dokumentov).
Banka príkazcu sa môže zaviazať, že poskytne takéto plnenie:
-zaplatiť určitú sumu pri predložení dokladov, a to buď ihneď alebo za určitý čas
-akceptovať zm., kt. vystavil poverený na banku dovozcu
-negociovať odkúpiť neakceptovanú zm., kt. vystavil poverený na banku dovozcu

Dokumenty pri DA:
-obch. faktúra
-dopravné dokumenty (konosament, želez. nákladný list...)
-colná faktúra
-poistný certifikát
-osvedčenie o pôvode, o kvalite, o nezávadnosti...
-zmenka
Náležitosti akreditívu:
1. meno a adresa príkazcu
2. meno a adresa beneficienta
3. suma akreditívu
4. dátum a miesto platnosti DA (do kedy a kde treba predložiť dokumenty predpisované akreditívom)
5. opis dokladov, kt. musí beneficient predložiť
6.opis tov., kt. sa má dodať
7. ozn. druhu akreditívu

Druhy DA
Podľa spôsobov platnosti DA:
-splatný na videnie – ihneď pri kontrole dokumentov
-s odloženou splatnosťou – v stanove. termíne po kontrole dokumentov
-s akceptáciou – akceptuje sa zm.
Podľa rozsahu právnej zodpovednosti bánk:
-odvolateľný, kt. sa môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť bez súhlasu povereného
-neodvolateľný, kt. sa môže zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom všetkých zúčastnených strán. Predstavuje pevný záv. vystavujúcej banky poskytnúť plnenie (zaplatiť akceptovať zm., negociovať dokumenty). Tento druh akreditívu sa používa najviac a môže byť potvrdený alebo nepotvrdený.
Potvrdený akreditív – pri kt. ďalšia banka (vývozcu) potvrdila beneficientovi akreditív na požiadanie otvárajúcej banky.
Nepotvrdený akreditív – vystupujúca banka požiada banku povereného, aby mu ho avizovala.
Použitie akreditívu (likvidácia):
-fáza nastane vtedy, ak poverený predloží v dobe splatnosti akreditív banke doklady so žiadosťou o zaplatenie, negociáciu, akceptáciu. Platnosť akreditívu končí vyčerpaním, zrušením alebo uplynutím stanovenej lehoty.

Fázy zaplatenia DA (patrí ku grafu):
1.KZ(akreditívne podmienky, druh DA, platnosť DA)
2.Žiadosť o otvorenie DA
3.Ozn. otvorenia DA
4.Potvrdenie DA
5.a.)tov.
b.)predloženie dokumentov a zm.
6.Vyplatenie DA
7.Predloženie dokumentov a zaťaženie akreditívu
8.Predloženie dokumentov a zaťaženie akreditívu

Dokumentárne inkaso
Zvyklosti platné pri DI sú medzinárodne upravené v Jednotných pravidlách pre inkaso obch. dokumentov, kt. vydala medzináro. obch. komora v Paríži (Obch. zákonník – zmluva o inkase).
Podstatou DI je, že vývozca dáva príkaz svojej banke, aby vydala dohodnuté dokumenty dovozcovi až po zaplatení určitej sumy alebo po splnení iného inkas. úkonu.

Zúčastnené strany pri DI:
Príkazca (vývozca) – predkladá doklady svojej banke a poverí ju inkas. príkazom
Vysielajúca banka – banka príkazcu, preberá od príkazcu dokum. s inkas. príkazom a posiela ich inkas. banke.
Inkasná banka – banka dovozcu (predkladajúca banka). Predkladá dokumenty dovozcovi a zabezpečuje inkaso, podľa inkas. príkazu.
Dovozca – platiaci. Je ten, kt. sa predkladajú doklady a kt. musí splniť inkas. podmienku.
Inkasný príkaz obsahuje:
1.meno predávajúceho a kupujúceho
2.zoznam predkladaných dokladov
3.inkasná suma v príslušnej mene
4.podmienky na videnie dokumentov – tzv. inkasné podmienky
5.inštrukcie pre prípad neprevzatia dokumentov
6.spôsob úhrady
Inkasné podmienky:
-dokumenty proti zaplateniu
-dokumenty proti akceptácii zm
-dokumenty proti čiastočnému plateniu a akceptácii zm.
1. KZ uzavretá
2. Príkazca odovzdá tov. dopravcovi
3. Príkazca dostane od dopravcu dopravné doklady
4. Inkas. príkaz a dokumenty odovzdá príkazca svojej banky
5. Banka príkazcu postúpi inkas. príkaz a dokumenty banke dovozcu
6. Predkladajúca banka prezentuje dokumenty dovozcovi
7. Dovozca platí svojej banke proti vydaniu dokumentov (zaťaží účet dovozcu)
8. Dokumenty, kt. prezentujú tov., dovozca predloží dopravcovi
9. Dopravca vydá tov. dovozcovi
10. Prevod inkas. sumy z banky dovozcu do banky príkazcu (vzájomné zúčto. medzi bankami)
11. Dobropis inkas. sumy na účet príkazcu – podľa inkas. príkazu

Priama úhrada (hladká platba)
-najjednoduchšia forma
-bezdokumentárna forma
-niekedy možno úhradu viazať na odovzdanie určitých dokladov (potvrdenie alebo záruka)
Priama úhrada:
-banka na základe písomného príkazu svojho klienta čiže dlžníka požiada banku v zahr., v kt. má otvorený účet v príslušnej mene (korešpondent). Aby na ťarchu jej účtu vyplatila v prospech príjemcu sumu uvedenú v príkaze.
Výhody:
-nízke N na vykonanie platby
-platba sa neviaže na predloženie dokumentov
-transakcie sa uskutočňujú s mini. administra. N
-šetrí čas
Využitie – pri platbe vopred a pri platbách za vedľajšie služby (doprava, skladovanie...)

Valuty a devízy
Valuty – peň. prostriedky v cudzej mene, v hoto. podobe (mince, bankovky)
Devízy – peň. prostriedky v cudzej mene, v bezhoto. podobe (na účtoch). Nakladať s nimi možno na základe plat. nástrojov – príkaz na úhradu, zm., šek, DA, DI alebo platobnej karty
Kurz meny – cena cudzej meny vyjadrená v tuzemskej mene

Poznáme kurz:
-stred = požíva sa najmä v medzibankovom zúčtovaní (NBS)

-nákup = kurz, kt. sa používa pri zúčtovaní prijatých platieb v prospech účtu klienta, keď klient predáva a banka nakupuje devízy. Kurz nákup je nižší ako kurz stred a predaj

-predaj = používa sa pri zúčtovaní platieb do zahraničia. Klient nakupuje a banka predáva devízy, preto je kurz predaj vyšší ako kurz stred a nákup.

Lízing
-znamená prenájom dohodnutej veci na základe zmluvy, kt. prenajímateľ poskytuje túto vec nájomcovi na používanie a to na dohodnuté obdobie a za stanovenú odmenu.
Predmetom lízingu môžu byť:
a.) hnuteľné veci (stroje, zariadenia,...)
b.) nehnuteľnosti (budovy, prevádzky,...)
Po uplynutí lízingovej zmluvy môže:
-prenajímateľ predať predmet lízingu za ZC
-nájomca vrátiť predmet prenajímateľovi
-nájomca predĺžiť lízing. zmluvu
Druhy lízingu:
1.) Operatívny lízing – nájom. zmluva je krátkodobá a umožňuje nájomcovi kedy- koľvek ju vypovedať. Nájomca si sám určí čas prenájmu, kt. býva podstatne kratší ako životnosť prenajímaného tov.
2.) Finančný lízing – ide o dlhodobý prenájom strojov, zariadení na presne stanovené obdobie a zmluvu nemožno vypovedať. Čas prenájmu sa obyčajne riadi priemernou životnosťou predmetu lízingu.
Lízingové splátky závisia od:
-OC
-akontácie
-od N lízing. spol.
-od úrokov lízing. spol.
Výhody:
-umožňuje nahradiť použitie vl. kapitálu
-ak nie je možné realizovať investície na 100% z cudzích zdrojov, práve tu je akt. lízing
-bariéra proti inflácii (spláca sa v budúcnosti)
-technický rozvoj
-vytvorený V z prenajímaných strojov
Nevýhodou:
-súčet zaplatených splátok je vyšší ako OC tov.

Faktoring
-odkúpenie KPO z vývozu tov. pred ich splatnosťou. Tieto pohľa. odkupuje špeciali. organizácia tzv. faktor. Za prípadné chyby dodaného tov. zodpovedá predajca.
Funkcie faktoringu:
-funkcia financovania – faktor vyplatí vývozcovi jeho pohľa. pred lehotou jej splatnosti.
Poskytuje preddavkové platby do výšky 80 – 90% pohľa., čím sa zlepší fin. situácia predajcu.
-funkcia poskytovania služieb – faktor eviduje pohľa., robí za svojho klienta upomienkovú agendu, stará sa o zinkasovanie pohľa.
-poistná funkcia – faktor preberá na seba riziko z nezaplatenia

Forfaiting
-znamená nákup stredno. a dlhodobých pohľa. pred lehotou splatnosti bez spätného postihu vývozcu, v prípade, že dlžník neplatí. Využíva sa na fin. väčších investičných celkov zo splatnosťou od 1 do 6-7r. Základom forfaitingu je kúpna zmluva medzi exportérom (ako predávajúcim pohľa – forfaitist) a bankou alebo špecializovanou inštitúciou (ako kupujúcim pohľa. forfaiter).
Forfaitingom prechádzajú všetky práva a pohľa., ale aj riziká na fofaitera.