Túžba po slobode, spravodlivosti a láska k rodnej zemi v slovenskej romantickej literatúre /J. Kráľ, J. Botto, A. Sládkovič, S. Chalúpka, .../ 1840 – 1852
obdobie národnooslobodzovacích bojov v Európe vrcholiacich v revolúcii r. 1848
slovenské národné hnutie je pod dvojakým útlakom: národnostným maďarským a hospodárskym rakúskym
boj o osamostatnenie slovenského národa preberá na seba generácia štúrovcov
1848 /Liptovsky Mikuláš – Ziadosti slovenského národa/ revolučný štátopravný progrem
1848 (Viedeň) vznik Slovenskej národnej rady, ktorá vyhlásila na Myjave odtrhnutie Slovenska od Uhorska
revolúcia bola potlačená /Štúr, Hurban, Hodža/ vyhlásení maďarskou vládou za vlastizradcov
ani po porážke maďarského povstania viedenská vláda nesplnila sľuby Slovákom

Znaky slovenskej romantickej literatúry:
ľudoví hrdina
tematika – v proze: námety z prítomnosti a minulosti na podporu národnej hrdosti,
v poézii: ústna ľudová slovesnosť, jánošíkovská tématika, protiturecká tématika a národná minulosť
autori sú málo subjektívni /okrem Kráľa, Sládkoviča/
využívajú sa kontrasty a alegorie
hlavný literárny druh je lyrika /balada, pieseň, resp. vznik nových žánrov/
synkretizmus
hrdinova nálada korenšponduje s prírodou
sylabický veršový systém /okrem Sládkoviča/

Ján Botto: Smrť Jánošíkova: lyrickoepická skladba, skladá sa z 9 spevov Heroizmus, tragika Jánošíka /ľudového hrdinu, bojovníka za práva ľudu/, symbolizuje osud slovenskej romantickej generácie /teda prehru v národnom boji/, jej rezignáciu, pesimizmus, preto J.B. zobrazil zlapanie, uväznenie a smrť zbojníka. Báseň je vystavaná na kontraste tragizmu a heroizmu, obsahuje smútok, tragika však nie je v smrti Jánošíka /ako postava je pasívny/, ale v pasivite zastrašeného ľudu /duša ľudu v podobe dievčiny oblečenej v bielom/ sa v 3. speve prichádza s Jánošíkom rozlúčiť. V 4. speve Jánošík vo väzení sníva o slobode /protiklad sna a skutočnosti = romantický prvok/, v 5. speve sú znova úvahy o slobode. V poslednom / alegorickom/ speve je svadba J. s kráľovnou /kráľka/ víl / symbol slobody, družičky spievajú o víťazstve/ dôkazom nesmrteľnosti Jánošíka, ožitia jeho odkazu v ľude. V skladbe sa objavil mesianizmus – koncepcia o vyvolenosti a osobitnom poslaní národa, hnutia alebo jedinca, viera v príchod mesiáša = spasiteľa.

Samo Chalúpka: Mor ho! – hrdinská epická skladby - má historický námet, (sarmatský kmeň Limigantov – básni skupinka Slovákov sa bráni proti rímskym vojskám, ktoré sú v početnej presile/. Týmto námetom chcel S. Chalúpka vyburcovať svojich rovesníkov k aktívnemu boju za národné práva. Báseň má kolektívneho hrdinu, nepriateľ = rímsky cisár s vojskom symbolizuje Maďarov. Autor vstupuje priamo do deja, povzbudzuje junákov... Kompozičný postup - kontrast medzi túžbou po mieri, slobode, rovnoprávnosti /Slováci/ a zotročovaním, výbojnosťou Rimanov /Maďarov/. Idea básňe – právo každého na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života. V básni je prítomný tzv. monumentalizmus = udalosti sú lokalizované do vzťahu s nejakým monumentálnym úkazom – hradom, riekou ...

Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, subjektivizovaná balada, 3 časti a epilóg. Dielo vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života a tým zodpovedá rozhodnutiu štúrovcov zmeniť osud národa. Prvá úvahova časť hovorí o kraji, o ktorom sníva hrdina – kraj oviec, ale aj zbojníkov, kde však niet nenávisti a súperenia. Panna, ktorú chce Jano vyslobodiť – v ľudovej slovesnosti symbol slobody. Ide o titanský čin, t.j. obetovanie sa za iných. Nepodarí sa mu to, zabudol si obrátiť vrecká, utopí sa vo vlnách. V epilógu je zobrazené splynutie Janka s prírodou, hrdina zahybnul pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou.
Jarná pieseň: revolučná básen, výzva k povstaniu, revolučná jer prirovnáva k skutočnej jari, keď kukulienka /revolúcia preberie prírodu / spoločnosť zo zimného spánku/ neslobody. Autor sa pýta, či sa Slováci prebudia alebo budú spať ďalej.
Šahy: romantická báseň, je nabitá citom a utrpením, láskou k slobode, väzeň je vo väznici a hrozí mu smrť. /V Šahách bol väznený Janko Kráľ za svoju revolučnú činnosť. /
Dalšie revolučné básne J. Kráľa: Krajinská pieseň. Orol, Orol Vták.

Andrej Sládkovič: Detvan, lyrickoepická skladba, skladá sa z 5 častí = 1. Martin, 2. Družina, 3. Slatinský jarmok, 4. Vohľady, 5. Lapačka.
A. S. napísal dielo ako odpoveď tým, ktorí zaznávali slovenský národ. Nachádzajú sa v ňom jeho úvahy o ľudovom umení, o viere v budúcnosť slovenského ľudu a kritika obdivovania všetkého cudzieho. Ospevuje krásu slovenskej prírody, ľudu a jeho kultúry. Hrdina skladby Martin je netypickým romantickým hrdinom bez konfliktov, protikladov, ideálny predstaviteľ slovenského ľudu. Elena ideál Slovenky. Detvan je obranou národnej svoj bytosti, dôkazom reálnych nádejí štúrovcov, ktoré vkladali do ľudu ako nositeľa hybnej sily národného oslobodenia.