Stredoveká literatúra – 5. st. n.l. – 15. stor.
- odrážala feudálny spôsob života, myslenia, v ktorom sa prejavoval vplyv cirkvi
- najvyššia autorita – Biblia – inšpirácia
- kresťanstvo drží ľudí po kope, v poslušnosti
- stredovek – feudalizmus
- šľachta, cirkev, poddaný – trojaký ľud
Znaky stredovekej literatúry:
- imitácia – napodobovanie, má poučiť
- anonymita – autorova osobnosť v pozadí, autor je len učiteľom, hlásateľom kresťanskej morálky
- Náboženská transcendentálnosť – viera v nadpozemský svet
- idealizované typizovanie – poučiť ľudí ako sa majú správať, poukazovať na najlepšie vlastnosti v jednom človeku – vytvára sa ideálny cieľ
- symbolika, obraznosť, alegória
- polysémantickosť /mnohovýznamnosť/
- založená na kontraste
- symkretizmus – prelínanie LD a LŽ umeleckej a vecnej literatúry
- typická forma – verš
- dôraz na didaktickú a poznávaciu funkciu lit.
- dôležitejšia forma než obsah. Forma musela zaujať.
- nedostatok psycholog., motivovanie deja – nie je založená na pocitovosti
- chyba psychologizácia
Delenie stredovekej literatúry:
- orientálna: indická, čínska, arabská
- európska: feudálna náboženská
feudálna svetská
mestská svetská
FNL
- vznikla v cirkevnom prostredí, mala náboženský obsah
- ústredným hrdinom – ideálny hrdina, svätec obdarený najvyššími cnosťami ako mravnosť, skromnosť, askéza.
- lit. žánre – piesne, básne, legendy, hagiografie
- tal. literatúra – Jakub de Voragine – Zlatá legenda
- nem. lit. – Gesta Romanorum
FSL
- vznikala v nenáboženskom svetskom prostredí feudálnych panstiev
- ústredným hrdinom – ideálny hrdina – rytier, obdarený cnosťami ako láska k vlasti, oddanosť panovníkovi, povinnosť slúžiť urodzenej žene
- problematika panovníckych rodov
- lit. žánre – rytierske eposy, romance
- franc. lit. – Piesen o Rolandovi
- nem. lit. – Piesen o Nibelungoch
MSL
- zobrazovala každodenný život
- mala zábavnú funkciu
- dráma vznikala na pôde cirkvi
Slovenská stredoveká literatúra
1. pokus o formovanie stredovekej literatúry – 800 – 1000
2. nové konštituovanie stredovekej literatúry – 1000 – 1500
1. pokus o formovanie VM obdobie
- r. 862 – žiadosť u pápeža Michala I. o misionárov – neúspešná
- r. 863 – žiadosť u cisára Michala III. – príchod Cyrila a Metoda
- písmo hlaholika – male písmo gr. abecedy
- prvý slovanský jazyk – staroslovienčina
- dostávajú sa do sporu s 3jazyčnikmi / hebrejčtina, gréčtina, latina/
- zakladali spolky, bohoslužby
- základy súdnictva
- literatúra – prekladová – Konštantín – 4 evanjeliá, Zaltár, Breviár, Skutky apoštolov
- Metod – Misál, Nomokarnón, Starý zákon
-pôvodná – Konštantín – Prglas, Hádanie o pravej viere so židmi, Napísanie o prvej viere.
- Metod – Spovebný poriadok, Napomenutie k pokániu, Napomenutie k vladárom
2. nové konštituovanie:
- 907 vznik VM – orientácia na latinsku kultúru, neskôr na češtinu
- vznikali strediska vzdelanie a kláštory
- literatúra – cirkevná – poezia – modlitby a duch. lyrika
- proza – legendy
- šľachtická – anály a kroniky – spája sa v nich hist. dokumentárnosť so histor. faktami. Kroniky sú epickejšie anály – chronologicka postupnosť
- mestská – mestské knihy
- legenda – musí byť založená na skutočnosti, príbeh svätca
Legenda – stredoveký veršovaný al. prozaický epický žáner s náb. tematikou. Obsahovala živ. príbehy svätcov so zázračnými a fantastick. prvkami.
