Téma č. 9  Úloha č. 1  Charakterizujte hlavné postavy a konflikty vo veselohre Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali a v dráme Statky - zmätky z hľadiska dobovej spoločenskej situácie, vysvetlite rozdiel medzi veselohrou a drámou

Pomôcky : čitateľský denník

Ján Chalupka - slovenský klasicistický dramatik, významný predstaviteľ národnoobrodeneckej literatúry. Začiatky novodobej slovenskej drámy sú späté s jeho osobou - bol najstarším synom v rodine evanjelického farára Adama Chalupku a bol najstarším bratom štúrovského básnika Sama Chalupku. Zvolil si povolanie učiteľa, no po nedlhom desaťročí učiteľovania sa stal podľa otcovho vzoru farárom. - uviedol do dramatickej tvorby názov „ Kocúrkovo“, ktorým dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzenými malomestskými náhľadmi.
Dielo: Kocúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezustali, Všetko naopak, Trasořítka, Starouš plesnivec, Třinácta hodina, Koúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezustali.

Kocúrkovo aneb jen abychom v hanbě nezustali. Literárny žáner: Veselohra v 3 dejstvách, 1. krát bola uvedená v r. 1830 pri otvorení prvej stálej ochotníckej scény v Liptovskom Mikuláši. Téma: pod vplyvom racionalistických myšlienok podáva satirický pohľad na slovenské malomestské prostredie, kritizuje nedostatok národného povedomia v remeselníckych rodinách, dlhodobé odnárodňovanie zemanov, nedvižnosť a úzkoprsosť malomestského prostredia. Prvý krát v dejinách slov. literatúry vytvára príťažlivý charakter národovedeckého učiteľa, oživuje jánošíkovskú tradíciu postavami zbojníkov.
Dej a postavy:  J. Chalupka vytvára čierno- biele charaktery (hlupák, obmedzenec, maďarón, drobná intrigánka, študent ). Postavy sú spoločensky rozvrstvené- zeman, inteligencia, remeselník, študent. Hlavnou postavou je Ján Tesnošil, čižmár, ktorý sa na vandrovke podučil maďarčine, a preto sa vyvyšuje nad ostatných. Do svojej reči vpletá maďarské slová a vety, neuvedomuje si, že sa zosmiešňuje. Tak si počína aj pán z Chudobíc, školský inšpektor a dozorca cirkvi, ktorý hoci dobre po slovensky nevie, nasilu sa robí Maďarom a núti do toho aj vlastného syna Attilu. S jeho „duševnou chorobou“ harmonizuje aj jeho rozpadávajúca sa kúria a zanedbané gazdovstvo.

Dej veselohry sa rozvíja okolo voľby nového učiteľa a kantora v Kocúrkove. Na nového učiteľa si robia nároky všetky kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj. Tesnošil pripraví uvítanie, pohostenie a byt pre učiteľa Slobodu. Domnieva sa, že mu zaimponuje maďarčinou, ale Sloboda si vyvolí krásnu Ľudmilu, dcéru bývalého učiteľa, ktorá Tesnošilovu Aničku prevyšuje nielen vzdelaním, ale aj národným uvedomením. Učiteľ Sloboda je predstaviteľom mladej národne uvedomelej inteligencie, ktorá chce pracovať pre svoj ľud a odsudzuje kocúrkovské opičenie sa po zemanoch. V 2. dejstve vykresľuje obraz stretnutia študentov so zbojníkmi oživujúc ľudovú jánošíkovskú tradíciu. Vytvára tak protiklad k popanšteným malomeštiakom, ktorí sú závislí, lakomí, namyslení a predovšetkým leniví a hlúpi. Pani Tesnošilová chce svoju dcéru vydať za pána, aspoň za farára alebo dôstojníka: „ Nech sa radšej zostará ako vŕba, ako by ju dala za takého chuďasa, čo nemá ani vola, ani osla, ani ničeho, což jeho jest“. Slovenskú národne uvedomelú inteligenciu reprezentuje starnúci učiteľ Procházka, jeho dcéra Ľudmila a mladý učiteľ Sloboda, ktorý zastáva idey rovnosti národov a chce pracovať pre slovenský národ.

Jozef Gregor Tajovský- bol najplodnejším dramatikom realistického obdobia. Napísal veselohru Ženský zákon. V nej ukázal divákovi, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. Humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gestá postáv.
Okrem jednoaktoviek ( Matka, Hriech, Tma ) vytvoril Tajovský ešte jednu významnejšiu hru, a to Statky- zmätky.

Statky- zmätky: dráma v 5 dejstvách, v ktorej autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dedine V centre diania sú bohatí a bezdetní manželia Ondrej a Mara Palčíkovci, ktorí chcú svoje majetkové problémy vyriešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľakovcov a Kamenskovcov. Nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im pripíšu po smrti svoj majetok. Plán sa Palčíkovi vydarí, no po svadbe začínajú rozbroje. Ďuro si privádza k sebe druhú ženu, Betu a obaja si sľubujú, že všetko sa na dobré obráti, že budú pracovať a starať sa o Palčíkovcov. Beta však pracovitá nie je. A pôsobí na Ďurka, aby pýtal prepísať majetok. Palčík s tým však nesúhlasí a Ďura vyženie s pištoľou v ruke z domu. A tak výsledok tohto konfliktu je rozbitý rodinný život, narušené vzťahy a rozorvané vnútro postáv. Zuzke sa narodí dieťa, Ďuro ju prichádza odprosiť, aj Palčíkovci prichádzajú k jej rodičom a prosia Zuzku, aby sa vrátila. Ona však odmieta vrátiť sa k mužovi, vyhlasuje, že dieťa vychová sama. Príbeh sa teda nekončí zmierením, naopak , záver hry len podčiarkuje hlavnú myšlienku diela, že túžba po majetku a peniazoch mrzačí, ba ničí medziľudské rodinné vzťahy a lásku.

Dej drámy je rámcovaný vianočným časom: 1. dejstvo- Vianoce u Ľavkovcov 4. dejstvo- Vianoce u Kamenských Dráma - dva významy: 1. označenie literárneho druhu 2. názov dramatického žánru - zákl. vlastnosť: dialóg - nositeľ napätia, konfliktu, prostredníctvom neho sa vytvára charaktery jednotlivých postáv - dialóg musí byť dramatický, charakterotvorný, musí obsahovať prvky hovorovosti - zákl. dramatické žánre: tragédia a komédia Veselohra - zákl. dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech u diváka - väčšinou koná zmierlivo a na rozdiel od tragédie zobrazuje každodennú skutočnosť so všednými hrdinami