Peter Benický – pochádzal zo starej zemianskej rodiny. Získal viacero uznaní a zveľadil si majetok. Šiel rokovať k sultánovi do Konštantínopolu. Mal dobrý vzťah k svojim poddaným a odpustil im časť dávok, lebo schudobneli počas tureckých vpádov. Slovenské verše – vyznačujú sa sklonom k irónii, satire a kritike života amorálky uhorskej spoločnosti, najmä jej panského a šľachtického prostredia. Majú didakticko-reflexívny charakter. Využívajú prostriedky ľudovej hovorovej reči. Spája sa v nej humanistické vzdelanie s ľudovou múdrosťou. Dotýka sa ľudských chýb i prednosti, dáva príslušné rady a moralizuje. Zamýšľa sa nad premenlivosťou, vrtkavosťou koleso šťastia. Radí úradníkom a sudcom, aby spravodlivo rozhodovali a neprijímali dary. Zaujíma kladný postoj k učeniu, vede a vzdelaniu. Odporúča pracovitosť. Ironizuje pretvárku a panovačné ženy a neodporúča skoré a prenáhlené ženenie. Sympatizuje so sedliakmi a satirizuje zbabelosť šľachticov i pánov. Vychádza z praktickej životnej skúsenosti a múdrosti.

Hugolín Gavlovič - v detstve osirel, po stredoškolských štúdiách ako 20-ročný vstúpil do františkánskej rehole, kam ho okrem túžby doplniť si vzdelanie priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. Keď ochorel na pľúca, chodieval sa v lete liečiť žinčicou a zdravým vzduchom do hôr na salaše. Z tohto prostredia čerpá námet jeho Valaská škola mravúv stodola - táto didakticko-reflexívna veršovaná skladba je kniha životnej múdrosti pastierov. V nej autor chce dať čitateľovi bohatstvo mravných ponaučení a praktických morálnych zásad. Obsahuje 16 000 veršov. Chcel poslúžiť ľuďom namiesto priameho kázania. Chatrné zdravie mu totiž bránilo v pôvodnom poslaní- pôsobiť hovoreným slovom, čo hovorí nadpis, si kladie za cieľ „vyškoliť“ čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Zaoberal sa veľkým množstvom rozličných problémov, súvisiacich so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a cnostnému životu. Oslovuje všetkých ľudí dobrej vôle bez ohľadu na rozdiely v majetku a spol. postavení. Vyzýva k odstupu od pozemských, pominuteľných hodnôt. Odsudzuje poverčivosť, vystríha pred zlozvykom opilstva, niekedy však biedu alkoholizmu podáva žartovne, ako je to v anekdotickom príbehu o gazdinej, čo pre opilstvo pobila všetky hrnce kúpené na jarmoku. Výchovu človeka k slušnosti, napr. ako sa správať pri jedle a pri návštevách. Prejavuje obdiv a sympatiu chudobným a sedliakom, hlavne ich šikovnosti, pracovitosti a dôvtipu. Bol kritickým komentátorom súvekých spoločenských pomerov, predovšetkým krikľavej sociálnej nespravodlivosti. Vyjadruje hlboký nesúhlas s vojnami. Na srdci mu leží pravá láska k vlasti, skláňa sa pred statočnou a vytrvalou prácou a vystríha pred pyšnou nadutosťou alebo podceňovaním druhých i pred slepou dôverou v moc peňazí. V bohemizovanej slovenčine s bohatým zastúpením slovenských nárečových prvkov a hovorových štylistických prostriedkov. Je poznačená zdravým, úprimným a kritickým pohľadom františkánskeho ľudového kazateľa. Gavlovičova básnická skladba Škola kresťanská vykresľuje čitateľovi neúprosný okamih smrti, na ktorý sa treba počas života dobre pripraviť.

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ DRÁMA

Eliáš Ladiver – bránil evanjelické vierovyznanie. Evanjelické hry- Tragoedia, neb Hra smutná, prežalostná – vystupujú alegorické postavy predstavujúce rôzne cnosti a vlastnosti, ako Smelosť, Pravda, Lož, v katolíckych postavy z antickej mytológie, orientálne a dobrodružné látky, intrigy- zdramatizovaná história o gruzínskej kráľovnej, kt. radšej zomrela, než by sa vydala za perzkého kráľa a tým by sa vzdala kresťanstva - Caterina, kráľovná gurzianská.