referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alžbeta
Utorok, 19. novembra 2019
Slovenský romantizmus
Dátum pridania: 09.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 11nikuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 057
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 19.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 32m 30s
Pomalé čítanie: 48m 45s
 
Ľudovít Štúr – je vedúcou osobnosťou národného obrodenia. Svojou všestrannou literárnou a publicistickou tvorbou, organizátorskou a politickou činnosťou bol vedúcou osobnosťou slov. národného hnutia i slov. romantickej literatúry. Narodil sa v Zay v Uhrovci, v r. 1815 v rodine učiteľa, kde získal základné vzdelanie. Po štúdiách na nemeckom gymnáziu prešiel do Bratislavy (1829) na lýceum, tu sa stal členom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr jej vedúcou osobnosťou. Po zakázaní spoločnosti pre jej vlasteneckú činnosť sa Štúr stal zástupcom na Katedre česko-slovanskej reči a literatúry. Vystupoval proti národnému útlaku. Dva roky študoval v Halle a po návrate prednášal po európskych a slovanských mestách.

V r. 1843 ho z Katedry odvolali pre vlastenecké myšlienky. Štúr však nerezignoval a naďalej sa venoval politickej, publicistickej činnosti. Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny odôvodňoval v spise Narečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí. Dokazoval tu, že národ možno považovať iba taký celok ľudí, kt. má vlastný jazyk, materiálne hodnoty a duchovnú svojbytnosť – kultúra, história, náboženstvo. Ako jazykovedec sa prejavil aj v knihe Náuka reči slovenskej. Tu opisuje pravopis, syntax, hláskoslovie, tvaroslovie nového spis. jazyka. Vydával noviny Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski.
Tieto publikácie sa stali strediskom národného a kultúrneho života. Boli 1. slovenské politické, kultúrne, hospodárske noviny. Žiadali tu zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu a rozšírenie národného školstva. Za tieto idey Štúr bojoval i ako politik a poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme v Bratislave. Na podnet Štúra, Hurbana, Hodžu v Liptovskom Mikuláši v r. 1848 sformulovali – vydali dokument Žiadosti slov. národa. Žiadali zavedenie slovenčiny v školách, úradoch a autonómiu Slovenska. Vláda neakceptovala tieto požiadavky a preto na nich vydala zatykač. Preto oni utiekli do Čiech. Prešli do Viedne a zorganizovali tu povstanie proti vláde a Slovenskú radu. Pomoc čakali od Viedne – od cisára, on však sľuby nesplnil a revolúciu potlačili. Potom nastal Bachov absolutizmus, kt. zrušil demokratické slobody, zaviedol tlačový zákon – cenzúru a vodcov povstania dal pod policajný dozor. Tak Štúr prežil posledné roky v Modre, kde zomrel na následky zranenia pri poľovačke v r. 1856. Tam je aj pochovaný. Jeho básnická tvorba nie je rozsiahla.

Cyklus básní Dumky večerní, zaznieva v nich romantický smútok prameniaci z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Štúr žiali nad ťažkým údelom ľudu. Vyjadrením svojich pocitov, lásky k domovu vytvoril osobnú a reflexívnu lyriku. Vidieť jeho odhodlanie bojovať za Slovákov i za cenu života.
Poéziu zanedbával, pretože ju nepokladal za svoj hl. záujem. Spevy a piesne sa inšpirujú rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti. Je tvorcom intímnej romantickej lyriky. O národných piesňach a piešňach plemien slovanských – vyslovil myšlienku, že Slovania vyniknú v budúcnosti národnou poéziou, kt. prameňom je ľudová slovesnosť, pretože v nej víťazí láska a obetavosť za vlastný národ. Odsudzoval subjektivizmus a individualizmus. Sklamanie z výsledkov revolúcie, kritiku rakúskej ríše vyjadril v diele Slovanstvo a vek budúcnosti. Mylne sa v ňom domnieval, že slovanské národy oslobodili cárske Rusko.

Samo Chalupka – je jedným z najstarších štúrovcov. Bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej. Odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov. V bojoch bol ranený. Spevy – angažované za politický program národného obrodenia. Vyslovil vieru vo veľkú slovenskú budúcnosť. Upútala ho Jánošíkovská tematika.

Likavský väzeň – uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Charakteristickou črtou Chalúpku je monumentalita. Spočíva v lokalizovaní básní do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom, okolo ktorého sa rozvíja osud postavy. Jánošík sa tu ocitá vo väzení na zámku a už na začiatku si uvedomuje svoje položenie. Využíva motív vatry ako symbol slobody pre ľud.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slovenský romantizmus SOŠ 2.9614 388 slov
Slovenský romantizmus GYM 2.9769 1733 slov
Slovenský romantizmus GYM 2.9938 813 slov
Slovenský romantizmus SOŠ 3.0265 1078 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.