referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anabela
Utorok, 20. augusta 2019
Slovenský romantizmus
Dátum pridania: 09.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 11nikuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 057
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 19.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 32m 30s
Pomalé čítanie: 48m 45s
 
Janko Kráľ – bol najrevolučnejším básnikom Štúrovej školy. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Po štúdiách v Kežmarku a v Levoči prichádza v r. 1842 do Bratislavy na lýceum, kde sa dostal do kruhu Štúrovej mládeže. Tu napísal 1. básne. Po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu profesora demonštratívne opustili Bratislavu. Jeho reakcia na túto udalosť bola báseň Duma bratislavská.

1. okruh – Lyrická báseň. Žiali nad tým, že je málo tých, kt. sa postavili na Štúrovu obranu. Báseň je výzvou do boja za slobodný život. Vykresľuje mládenca opúšťajúceho matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie.
Orol- boj a rozpor, v básni sa vyznáva, že „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevôli.“ S priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňami v ruke si vydobyli svoje práva. Prednášal aj svoju Krajinskú pieseň, v kt. privítal revolúciu.
Za buričstvo si vyslúžil desaťmesačný trest v Šahách. Odišiel do Lipt. Mik., kde organizoval dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarnú pieseň, jednu z najkrajších básní o slobode. Kráľ sa obracia k všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu a podali si svorne „bratské ruky k veľkému životu“. Sklamaný neúspechom revolúcie napísal revolučnú báseň Šahy. Na pozadí vlastného osudu revolucionára, kt. sa dostal do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Lúči sa so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť. Položil základy slovenskej modernej a reflexívnej a revolučnej lyriky. Odvahu do boja za národnú rovnoprávnosť vyslovil v básni Slovo. „Hore za česť slobodu, slovenskému národu.“ Básne s Jánošíkovskou tematikou .

2. okruh – Výlomky z Jánošíka. Báseň Janko je obrazom mladého pána, zhnuseného mestom a hľadajúceho uspokojenie v nepokojnej prírode. Pri divej jazde v snehovej víchrici mu zamrzne kočiš a on sa zamýšľa nad sebou a nad životom chudobného ľudu. V básni Žobrák zobrazil na pozadí prírodnej scenérie hrdinu, kt. trestá panskú svojvôľu, a hoci ho panská presila dokaličí „vnútorne ho nezlomí.“ Po rokoch preoblečený za žobráka putuje po krajine a hlása príchod novodobého Jánošíka. Odpor proti panskému svetu vyjadruje Zbojníkova balada, kt. básnik vkladá do úst Jánošíkovskému hrdinovi. Z obžalovaného sa stáva žalobca spoločenského zriadenia a privoláva trest vládcom.

3. lyricko-reflexívna filozofická lyrika- tu patrí cyklus 70-tich básní, kt. vyšiel pod názvom Dráma sveta. Autor tu vyjadruje pesimistické nálady z prítomnosti a minulosti, verí v lepšiu budúcnosť, zobrazuje život ľudu, ich tragické a ťažké osudy, kritizuje rakúsku vládu a premiéra Metternicha, poukazuje na násilie a korupciu. Históriu predstavuje ako boj diabla o moc. Tento boj vedie k vojnám a k zotročeniu ľudstva.

4. balady- v baladách vyzdvihuje autor odvahu vzbúriť sa proti vtedajšiemu spôsobu života, aby sa zmenil osud národa – cieľ štúrovcov. Vystihuje pocity mladých ľudí, kt. sa postavili proti svetu s odhodlaním priviesť obete. Napr. toto vidíme v balade Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, autor sa štylizuje do osoby hl. hrdinu. Divný Janko je Janko Kráľ, kt. je odhodlaný oslobodiť zakliatu pannu – slov. národ. Janko sa vyberie do temnej noci a uvidí pannu uprostred rozbúreného Váhu a v búrlivej noci sa vrhol do vody, aby ju zachránil. Jeho obeť je smrť, hynie vo vlnách. Autor zobrazuje posmrtné splynutie s prírodou. Autor titansky bojoval pre národ. Janko je burič, samotár, hrdý a divný. Preto ho dedina nechápe. Nepochopenie ho vháňa do samoty a do prírody. Autor tu podáva obraz svojho vnútra, kt. nikdy nenachádza pokoj. Ďalšou baladou je Zverbovaný – hl. postava Janík zrastený spojený s ľudom je synom prírody a má tiež odbojné, nepokojné, buričské črty. Východisko nachádza iba v boji so zbraňou v ruke. Iný charakter má balada Kvet, kt. opisuje sklamanie, bolesť z nešťastnej lásky dievčaťa, kt. matka nútila vydať sa za bohatého starého vdovca. Dievča sa lúči s matkou a umiera od žiaľu.

Pán v trní – je to pochmúrna balada, kde hrdina je príslušníkom panstva, pri návrate z poľovačky zbadá krvavé znaky zločinu na svojich šatách. Nehovorí sa konkrétne, čo spáchal, čo sa stalo, pochmúrny dej, potom sa dozvieme z rozhovoru medzi matkou a dcérou, že pán vo svojom šialenstve vybehol do noci, zaplietol sa do tŕnia, lebo ho trápia výčitky svedomia z utláčania a zdierania ľudu. Balada vyznieva ako obžaloba všetkých, ktorí zdierajú ľud.
Balady sú obrazom mravného zmýšľania a cítenia ľudu, ovplyvneného poverami a bájmi. V Povesti je potrestaná neúcta k starobe, v Skamenelom nevera milého a porušenie prísahy, v balade Kríž a čiapka roztopašnosť a zneúcteni hrobu a v Bezbožných dievkach, privolanie diabolskej moci čarami, kt. si dievky chceli získať ženíchov. Autor využíva ľudový jazyk, prirovnania, gradáciu, príslovia a porekadlá.

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slovenský romantizmus SOŠ 2.9614 388 slov
Slovenský romantizmus GYM 2.9769 1733 slov
Slovenský romantizmus GYM 2.9938 813 slov
Slovenský romantizmus SOŠ 3.0265 1078 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.