referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stela
Pondelok, 3. októbra 2022
Slovenský realizmus
Dátum pridania: 09.10.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 11nikuska
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 350
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 18
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 30m 0s
Pomalé čítanie: 45m 0s
 
Vajanský sa okrem opisovania ľudu venoval aj rozsiahlym spoloč. otázkam, kt. spracoval vo väčších novelách a spoloč. románoch. V novele Letiace tiene – zobrazuje úpadok zemianskych rodín, kt. je zapríčinený prenikaním kapitalizmu do hosp. života dediny. Ide tu o osudy zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového. Jablonský ženbou a špekuláciami získal majetok a postavil pílu. Spojil sa s podnikateľom, kapitalistom a nemcom Bauerom, kt. machináciami zapríčinili, že sa píla dostala do rúk úžerníka. Pred úplným bankrotom ho zachráni uvedomelý sloven. zeman Dušan a lekár Hoľan, kt. si vezme za ženu dcéru Jablonského Elu. V manželstve učiteľovho syna Milka Hoľana a zemianskej dcéry Ely demonštruje záchranu národa. Vajanský bol totiž presvedčený, že ak zemianstvo sa chce zachrániť hmotne a morálne, musí sa spojiť s inteligenciou. Túto myšlienku rozvádza ďalej v románe Suchá ratolesť – hl. postavou je Rudopoľský Stanislav z Rudopolia, kt. sa vracia z ciest po Európe a pod vplyvom slov. prostredia učiteľa Tichého, statkára Vanovského a Adely Rybáričky, sa stáva aktívnym bojovníkom za slov. národ. Autor zemianstvo nazýva suchou ratolesťou na kmeni národa. Manželstvo Rudopoľského s Adelou symbolizuje budúcnosť národa. Vajanský videl záchranu národa v spojení inteligencie a morálne zdravej časti zemianstva. V rom. Kotlín zobrazuje zemana Lutišiča, kt. nevie nájsť spol. uplatnenia a nechce sa zapájať do národ. života a preto sa stáva zbytočným človekom. V románe Koreň a výhonky zachytáva vzájomné vzťahy medzi inteligenciou, sedliactvom a meštianstvom. Koreňom sa myslí stará sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonkami mladá generácia. Anna Drevanská sa vydá za učiteľovho syna Kladného.


Pavol Országh - Hviezdoslav – meno Hviezdoslav má pre slov. lit. a kultúru reprezentačnú hodnotu. Chápeme ho ako synonymum slov. duchovnej tvorivosti a kult. hodnôt. Tvoriť začal počas štúdia, zvolili ho vo viacerých mestách za člena literárnych spoločností, napr. v Prahe, Budapešti. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne na Orave. Po skončení stredoškolských štúdií v Kežmarku a v Miškolci absolvoval aj právnickú akadémiu v Prešove. Pôsobil ako advokát v Dolnom Kubíne, Martine, Námestove. Potom sa venoval už literárnej tvorbe v Dolnom Kubíne, kde je pochovaný. 1. básnická zb. má názov Básnicke prviesenky Jozefa Zbranského. Tu už uplatňoval svoj prebúdzajúci sa básnický talent, potvrdil tu svoje nár. povedomie a prihlásil sa k tradíciám národa. Pomáhal pri vydávaní almanachu Napred, kt. je 1. spoločný zborník nastupujúcej generácie. Hviezdoslav začal tvoriť počas štúdia v nem. a maďarskom jazyku, ale pod vplyvom popredných národovcov sa národne uvedomil a upozornil svoju pozornosť slov. literatúre. Po začiatkoch básnickej tvorby vytvoril významné lyrické cykly, v kt. píše o svojich zážitkoch: čo prežil, s čím zápasil. Píše o národnej, individuálnej všeľudskej otázke.

Krb a vatra – symbolizuje teplo národa, spolupatričnosti. V ďalšom cykle Sonety prichádza k svetovým a všeľudským problémom. Autor chce žiť v realite na pozemskom svete a chce naprávať krivdy. Chce bojovať „so zlobou a nenávisťou“, kt. v tomto svete vládne. Jeho humanistická orientácia je spojená s hľadaním pravdy, dobra a krásy. Toto morálne poslanie ovplyvňuje básnikov postoj k svetu. Básnik vyjadruje svoju nespokojnosť s tým, že jeho snaha a poézia zostáva bez ozveny.
Túto myšlienku vyjadruje v cykle Letorosty. Cyklus uzatvára spomienkovými básňami na matku a otca. V cykle Žalmy a hymny formou biblických žánrov a motívov vyzýva na riešenie aktuálnych otázok a vyjadruje tu aj svoje úsilie poznať tajomstvá osudu. V cykle Prechádzky jarom a Prechádzky letom je spojená prírodná lyrika s osobnou. Prírodu hodnotí ako druhý domov, kde sa dajú riešiť, preklenúť rozpory, problémy. Objavuje sa tu motív starnúceho básnika a mladej prírody. Človeka vidí ako súčasť nezničiteľnej, večnej prírody.
Stesky – básnik si uvedomuje, že už prekročil zenit – polovicu svojho života, čiže starne. Prichádza čas, kedy musí robiť účty, súvahy. Prehlbuje sa u neho pocit samoty, osamelosti aj vnútorná rozorvanosť.
Dozvuky- v nich naznačuje budúci obraz sveta, kt. by mal byť lepší ako súčasný. Zdôrazňuje tu svoju úlohu slúžiť ľudu a robiť čisté umenie. Udalosti 1. sv. vojny ho donútia zareagovať na zbytočné krvi prelievania v cykle Krvavé sonety. Je to prejav básnikovho rozhorčenia nad vojnou, nad bolesťou, zúfalstvom, zlom a biedou, kt. prináša ľudstvu vojna. Autor píše hnevom a trpkou iróniou.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slovenský realizmus SOŠ 2.9630 2903 slov
Slovenský realizmus GYM 2.9657 336 slov
Slovenský realizmus GYM 2.9882 426 slov
Slovenský realizmus SOŠ 2.9730 226 slov
Slovenský realizmus GYM 2.9551 284 slov
Slovenský realizmus GYM 2.9701 290 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.