I. dejstvo:
V kancelárii spolku Humanitas prebiehajú prípravy slávnosti na počesť jednoročného jubilea založenia spolku. S veľkým meškaním prichádza do kancelárie Rohatý. Jožko sa Rohatému zverí so svojím ťažkým životom. Jožko žije v biede, lebo za nebohého švagra spláca banke dlžobu a finančne podporuje i svoju sestru s dvoma deťmi. Dnešným dňom, po jednoročnej skúšobnej dobe, by sa mal stať definitívnym úradníkom s fixným platom. Rohatý mu chce pomôcť tým, že sa za neho u Pani predsedníčky prihovorí, no Jožko odmieta. Namiesto toho prosí Rohatého, aby sa zaňho prihovoril u slečny Vierky, do ktorej sa Púčik zaľúbil. Rohatý na to pristúpi, no žiada protislužbu. Keďže z pokladnice vzal tritisíc korún, aby mohol zaplatiť výživné, žiada od Púčika, aby ten dlh vzal pred Predsedníčkou na seba s tým, že Rohatý do týždňa peniaze vráti. Jožo súhlasí, no keď zostáva v kancelárii iba Rohatý s Vierkou, snaží sa jej lásku získať pre seba a nie pre Púčika ako sa dohodli.
Do kancelárie prichádza Predsedníčka a všetci jej gratulujú k jednoročnému jubileu spolku. Púčikovi dá do opatery v obálke 40.000,- korún, po ktoré má prísť pokladník z úradu.

Púčik ich prevezme a uloží do zásuvky. Za krátku chvíľu pýta Predsedníčka tri tisícky od Rohatého z pokladnice. Púčik jej podľa dohody s Rohatým povie, že si peniaze vypožičal a do týždňa ich vráti. Predsedníčka sa nahnevá a nechce ani počuť o tom, že by Púčik mohol dostávať fixný plat.
Predsedníčka odíde s Vierkou do svojej kancelárie. Jožko potrebuje ísť von za sestrou, preto nechá kľúče od stola Rohatému. Ten to využije a zo stola niečo vyberie. Keď sa Jožko vráti, pýta od neho Predsedníčka 40.000,- korún. Rohatý mu vrátil kľúče, Jožko otvoril zásuvku, ale peniaze tam nenašiel. Rohatý zavolá políciu, príde komisár a prípad vyšetruje. Každého sa pýta, kto posledný bol v miestnosti a všetko nasvedčuje tomu, že zlodejom bol Jožko. Púčika odvádzajú do väzenia. Predsedníčka mu zároveň oznamuje, že ho vyhadzuje zo zamestnania. Púčik verí, že prípad sa spravodlivo vyrieši a z väzenia ho prepustia, pretože je nevinný.

II. dejstvo:
II. dejstvo sa odohráva vo väznici. Za Jožkom prišiel do cely sudca, ktorý ho žiada, aby sa priznal. Jožko sa nepriznáva, pretože nič neurobil. Upozorní však sudcu, že kľúčik od zásuvky mal aj Rohatý. Sudca Rohatého vôbec nepodozrieva, pretože on im s prípadom pomáha.
Ďalšou návštevou v cele je lekár, ktorý má preskúmať Jožkov duševný stav a snaží sa z neho urobiť alkoholika:
Lekár: Pijete alkohol ?
Jožko: Iba víno.
Lekár: Koľko vypijete denne, nešťastník ?
Jožko: Deci vína a deci vody pred večerou.
Lekár: Tak, a viete, koľko je to do roka? A koľko je to za 20 rokov? Vy ste obyčajný alkoholik!

Na návštevu prichádza aj Predsedníčka spolku Humanitas. Teraz za ním prišla ako za prípadom, pretože ich spolok sa o také prípady stará a už ho aj evidujú pod číslom 980. Prišla aj iná predsedníčka, pani Kačičková zo spolku Benevolencia, ktorý sa stará o zločincov. Obe predsedníčky sa o Jožka pohádajú.
Za predsedníčkami prichádza do cely Rohatý, ktorý Jožkovi sľubuje pomstu, pretože sudcovi povedal o kľúčiku.
Príde aj Púčikova sestra, Pokorná, ktorá sa má teraz oveľa lepšie, pretože sa o ňu starajú aj spolok Humanitas aj Benevolencia. Púčik sa rozhodne vypovedať pred sudcom.

III. dejstvo:
III. dejstvo sa odohráva opäť v kancelárii spolku Humanitas. Adam s Vierkou sa zhovárajú o ukradnutých peniazoch. Obaja majú podozrenie na Rohatého, ktorý núti Vierku, aby svedčila proti Púčikovi, lebo inak príde o miesto. Adam vypovedá pred sudcom a podozrenie padá na Rohatého. Sudca ale vyzval Púčika, aby povedal pravdu a priznal sa.

Jožko sa priznáva, že je vinný, čo však pravda nie je. Vymyslel si, že všetci v jeho rodine boli alkoholici, že na gymnáziu okrádal spolužiakov, kradol v obchodoch a keď sa dostal do spolku, tak po tých peniazoch veľmi túžil. Jožko: V gymnáziu sa mi zjavila nová náruživosť. Mal som ohromnú radosť, keď som priateľom z vrecka predmety vyťahoval. Raz som bol na návšteve, a keď ostatní hostia prezerali album, za ten čas som ukradol gramofón.
Lekár: Dovoľte, pán sudca, jednu otázku. Neboli vo vašej rodine alkoholici?
Jožko: Všetci, aj ženy. U nás ležali vždy aspoň traja opití.