Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Medzivojnová dráma na Slovensku

Medzivojnová Dráma na Slovensku

1919 – vznik Slovenského národného divadla.
Budova dovtedajšieho mestského divadla sa stala sídlom Národného divadla. Operu i činohru nám pomohli založiť českí umelci, pretože sme nemali ani umelecké školy,ani umelecky vzdelanú inteligenciu. Činoherný súbor spočiatku tvorili východočeskí herci, ktorí hrali české hry, ale už roku 1920 odohrali po slovensky Tajovského hry Hriech a V službe.
Poprevratová dramatická tvorba sa rozvíjala pomalšie ako ostatné slovesné druhy. Len ojedinele vznikali nové hry a aj tie boli len málo aktuálne

Divadlo je udávateľom sociálnej úrovne spoločnosti. Prevychováva diváka v zmysle humanizmu.

TÉMY: - život na dedine - J.G.Tajovský (Statky zmatky, Ženský zákon) - M.Kukučín (Bacúchovie dvor)
- malomešťania - B.S.Timrava (chudobná rodina)
- obd. Slov. minulosti - Tajovský (Smrť Ďurka Lansfelda - revolučné roky 1848 - 49)
- v 20. rokoch - české hry a okrem spomínaných autorov sa z mladšej generácie presadil najmä M. Rázus divadelnou hrou Hana
- dramatická tvorba nemohla existovať bez peňazí - lebo sa nemohla predviesť na scéne - na Slovensku málo finančných prostriedkov a mnohé diela boli vydané len knižne
- po vzniku divadiel na Slovensku nebolo kultivovaného publika, utváralo sa len postupne
- z Čiech sem prichádzali režiséri aj herci (Janko Borodáč, Oľga Borodáčová, Jamnický, Jozef Budský, Andrej Bagar - slov. predstavitelia divadelnej scény)

Ivan Stodola

Jožko Púčik a jeho kariéra
Hlavné postavy: Jožko Púčik, Rohatý
Vedľajšie postavy: Pani predsedníčka – predsedníčka spolku Humanitas, Vierka – úradníčka v spolku, Adam - úradník, Pokorná – Jožkova sestra, Kačičková – predsedníčka spolku Benevolencia.

Ivan Stodola svoju dramatickú tvorbu rozvinul po prvej svetovej vojne. Písal najviac veselohry sledujúce spoločenskú satiru. Stodola sa zameriaval na ironizovanie a výsmech buržoáznej spoločnosti, ktorá sa hnala za vysokými titulmi a výnosným spoločenským postavením, pričom na to využívala nemorálne prostriedky. K najúspešnejším jeho veselohrám patrí veselohra Jožko Púčik a jeho kariéra s podtitulom Satira na falošne chápaný humanizmus.
V tomto diele vystupujú dve hlavné postavy. Jožko Púčik, 35-ročný úradník v dobročinnom spolku Humanitas. Je prehnane dôverčivý, skromný, poctivý, statočný a stáva sa tak obeťou podvodníka Rohatého.
Rohatý je Jožkovým nadriadeným, je pokrytecký, egoistický a bezohľadný. Keď zistil, že jeho žena vôbec nie je taká bohatá ako sa domnieval, vyhodil ju aj s deťmi z domu, no peniaze na zaplatenie výživného nemá. Práve preto dôjde v spolku Humanitas ku krádeži, za ktorú sa nevinný Jožko Púčik dostáva do väzenia.
Veselohra je rozdelená do troch dejstiev. I. a III. dejstvo sa odohráva v kancelárii spolku Humanitas, II. dejstvo vo väzení.

I. dejstvo:
V kancelárii spolku Humanitas prebiehajú prípravy slávnosti na počesť jednoročného jubilea založenia spolku. S veľkým meškaním prichádza do kancelárie Rohatý. Jožko sa Rohatému zverí so svojím ťažkým životom. Jožko žije v biede, lebo za nebohého švagra spláca banke dlžobu a finančne podporuje i svoju sestru s dvoma deťmi. Dnešným dňom, po jednoročnej skúšobnej dobe, by sa mal stať definitívnym úradníkom s fixným platom. Rohatý mu chce pomôcť tým, že sa za neho u Pani predsedníčky prihovorí, no Jožko odmieta. Namiesto toho prosí Rohatého, aby sa zaňho prihovoril u slečny Vierky, do ktorej sa Púčik zaľúbil. Rohatý na to pristúpi, no žiada protislužbu. Keďže z pokladnice vzal tritisíc korún, aby mohol zaplatiť výživné, žiada od Púčika, aby ten dlh vzal pred Predsedníčkou na seba s tým, že Rohatý do týždňa peniaze vráti. Jožo súhlasí, no keď zostáva v kancelárii iba Rohatý s Vierkou, snaží sa jej lásku získať pre seba a nie pre Púčika ako sa dohodli.
Do kancelárie prichádza Predsedníčka a všetci jej gratulujú k jednoročnému jubileu spolku. Púčikovi dá do opatery v obálke 40.000,- korún, po ktoré má prísť pokladník z úradu.

Púčik ich prevezme a uloží do zásuvky. Za krátku chvíľu pýta Predsedníčka tri tisícky od Rohatého z pokladnice. Púčik jej podľa dohody s Rohatým povie, že si peniaze vypožičal a do týždňa ich vráti. Predsedníčka sa nahnevá a nechce ani počuť o tom, že by Púčik mohol dostávať fixný plat.
Predsedníčka odíde s Vierkou do svojej kancelárie. Jožko potrebuje ísť von za sestrou, preto nechá kľúče od stola Rohatému. Ten to využije a zo stola niečo vyberie. Keď sa Jožko vráti, pýta od neho Predsedníčka 40.000,- korún. Rohatý mu vrátil kľúče, Jožko otvoril zásuvku, ale peniaze tam nenašiel. Rohatý zavolá políciu, príde komisár a prípad vyšetruje. Každého sa pýta, kto posledný bol v miestnosti a všetko nasvedčuje tomu, že zlodejom bol Jožko. Púčika odvádzajú do väzenia. Predsedníčka mu zároveň oznamuje, že ho vyhadzuje zo zamestnania. Púčik verí, že prípad sa spravodlivo vyrieši a z väzenia ho prepustia, pretože je nevinný.

II. dejstvo:
II. dejstvo sa odohráva vo väznici. Za Jožkom prišiel do cely sudca, ktorý ho žiada, aby sa priznal. Jožko sa nepriznáva, pretože nič neurobil. Upozorní však sudcu, že kľúčik od zásuvky mal aj Rohatý. Sudca Rohatého vôbec nepodozrieva, pretože on im s prípadom pomáha.
Ďalšou návštevou v cele je lekár, ktorý má preskúmať Jožkov duševný stav a snaží sa z neho urobiť alkoholika:
Lekár: Pijete alkohol ?
Jožko: Iba víno.
Lekár: Koľko vypijete denne, nešťastník ?
Jožko: Deci vína a deci vody pred večerou.
Lekár: Tak, a viete, koľko je to do roka? A koľko je to za 20 rokov? Vy ste obyčajný alkoholik!

Na návštevu prichádza aj Predsedníčka spolku Humanitas. Teraz za ním prišla ako za prípadom, pretože ich spolok sa o také prípady stará a už ho aj evidujú pod číslom 980. Prišla aj iná predsedníčka, pani Kačičková zo spolku Benevolencia, ktorý sa stará o zločincov. Obe predsedníčky sa o Jožka pohádajú.
Za predsedníčkami prichádza do cely Rohatý, ktorý Jožkovi sľubuje pomstu, pretože sudcovi povedal o kľúčiku.
Príde aj Púčikova sestra, Pokorná, ktorá sa má teraz oveľa lepšie, pretože sa o ňu starajú aj spolok Humanitas aj Benevolencia. Púčik sa rozhodne vypovedať pred sudcom.

III. dejstvo:
III. dejstvo sa odohráva opäť v kancelárii spolku Humanitas. Adam s Vierkou sa zhovárajú o ukradnutých peniazoch. Obaja majú podozrenie na Rohatého, ktorý núti Vierku, aby svedčila proti Púčikovi, lebo inak príde o miesto. Adam vypovedá pred sudcom a podozrenie padá na Rohatého. Sudca ale vyzval Púčika, aby povedal pravdu a priznal sa.

Jožko sa priznáva, že je vinný, čo však pravda nie je. Vymyslel si, že všetci v jeho rodine boli alkoholici, že na gymnáziu okrádal spolužiakov, kradol v obchodoch a keď sa dostal do spolku, tak po tých peniazoch veľmi túžil. Jožko: V gymnáziu sa mi zjavila nová náruživosť. Mal som ohromnú radosť, keď som priateľom z vrecka predmety vyťahoval. Raz som bol na návšteve, a keď ostatní hostia prezerali album, za ten čas som ukradol gramofón.
Lekár: Dovoľte, pán sudca, jednu otázku. Neboli vo vašej rodine alkoholici?
Jožko: Všetci, aj ženy. U nás ležali vždy aspoň traja opití.

Vedel totiž, že čím dlhšie bude vo väzení, tým lepšie bude na tom jeho rodina.
Odrazu priniesol sudca z vedľajšej izby obálku s hľadanými peniazmi, ktoré tam pred súdom položil Rohatý. Vysvitlo, že Púčik klamal, keď povedal, že je vinný. Rohatý sa chcel zachrániť pred väzením, preto si našiel vlastné vysvetlenie. Predsedníčka vraj mala plnú aj prázdnu obálku, a tú, ktorú dala Púčikovi bola prázdna. Púčik to vraj nezistil, pretože sa vraj do obálky nepozeral. Pani predsedníčka Jožka zo spolku vyhodila, no prichádza Kačičková zo spolku Benevolencia a Vierke i Jožkovi ponúka zamestnanie. Obaja súhlasia, s ponukou sú nadmieru spokojní. Ich kancelárie sa nachádzajú v novom kaštieli a k dispozícii dostanú dokonca aj auto.

Bačova žena
psychologická dráma - tragédia
- považuje sa za najlepšie v slovenskej literatúre
- témy: láska, zasahovanie osudu do života (žena sa stáva ženou dvoch mužov)
- hl. postavy: bača Ondrej, bača Mišo, Eva a jej deti - Ondrík s Ondrejom a Miško s Mišom
Ondrej - prchký, výbušný, agresívny, všetkého sa chce zmocniť
Mišo - citlivý, pokorný, má rád Evu a obe deti
Eva - zhodou okolností sa stala ženou dvoch mužov, miluje obe deti, keď jej deti chcú zobrať, spácha samovraždu

-je to príbeh ženy, ktorá bola legálnou manželkou naraz dvom mužom. Zo znakov medzivojnovej literatúry sa tu nachádza postava matky, ktorej srdce hovorí, že nemá veriť oznámeniu o synovej smrti.

Eva Muranicová bola manželkou Ondra Muranicu,ktorý išiel za prácou do Ameriky,aby pre svoju ženu a syna Ondríka zabezpečil lepší život. Ondrej však v Amerike zomrel a ona sa vydala za dobrého a čestného muža Miška, ktorý je bačom na salaši pod Krčahovou. Je to dobrý manžel, stará sa aj o Evinho syna z prvého manželstva. Donesie mu maškrtu z trhu z mesta presne tak ako svojmu vlastného synovi Miškovi, ktorého má s Evou. Evina svokra nemôže zniesť to, že sa Eva vydala, hoci mrtvolu muža nevidela. Neverí, že jej syn umrel. Tvrdí, že ona by to materinským srdcom cítila, keby jej syn bol mŕtvy.
Miško príde s prekvapujúcou správou. Starí páni predali panstvo, kam patrí aj salaš, a kúpi ho akýsi Amerikán. Nový pán si predvolá Evu a tá v ňom spozná svojho prvého muža Ondreja. Stará matka je šťastná.

Ondrej porozpráva,ako pochodil v Amerike. Ťažko pracoval, aby Eva a syn niečo mali. V bani nastal výbuch, dostal sa von vedľajšou šachtou, takže ho nikto nenašiel. Mal zranenú hlavu a trpel dočasnou stratou pamäti. Vôbec nevedel kto je, kde je, ani odkiaľ je. Snívalo sa mu o horách, ale nevedel kde sú. Neskôr mal nehodu vo vlaku a opakovaným udretím hlavy sa mu pamäť vrátila.

Rodina zažije rozvrat. Ondrej žiada Evu, aby sa vrátila, lebo manželstvo nebolo zrušené. Miškovi už ďalej nedovolí robiť baču, ostáva bez práce. Pohrozí, že ak sa Eva nevráti, zoberie syna Ondríka. Miškovi navrhuje, aby sa odsťahoval do Ameriky.
Mišo bez Evy nechce ísť. Mišo žiarli, že sa Eva s prvým mužom stretla, a rozhodne sa, že odíde, ale Miška, ich syna, vezme so sebou. Eva uteká za ním na salaš, kde jej to povie. V dramatických chvíľach prichádza na salš aj Ondrej, muži sa bijú. Eva už vie, že každý z nich jej vezme dieťa. Vyrieši to tak, že nebude mať ani jedno dieťa, ani jedného muža. Prekole sa nožom.

Náš pán minister – komédia
-bola prvou celovečernou hrou Ivana Stodolu. Už v nej sa presdtavil ako výborný pozorovateľ a satirik slovenského malomeštiactva. Kritizuje súkromný a verejný život, je výsmechom malomeštiactva a snobizmu. Nadväzuje na tradíciu S frašky. Dejová línia je jednoduchá – jedinou túžbou matiky je vychovať dcéru po pansky a vydať ju za pána aristokrata. V tejto komédii zobrazuje stodola malomeštiacke figúrky ešte s dobrosrdečným humorom. V jeho neskorších dielach už dominuje satira a tragikomika.

Čaj u pána senátora
- satira na meštiactvo vo všetkých podobách - v honbe za titulom, vysokým postavením, kariérou.
- dej sa odohráva v malom meste v čase príprav na voľby.
- Baltazár Slivka, obchodník s truhlami, jeho žena, ktorá túži po peniazoch - chce, aby Baltazár kandidoval za nejakú politickú stranu - spolu s ďalšími je pozvaný na čaj k senátorovi. Všetci mešťania teda chodia do kurzu spol. správania. Fraška vrcholí u senátora, keď všetci zistia, že ovládajú len pár konverzačných tém, napr. počasie, obliekanie.

Hry Svätopluk, Marína Havranová a Básnik a smrť majú historickú tématiku každá z nich spracúva významné obdobie národných dejín.
Svätopluk – Veľká Morava, Marína Havranová – roky 1848 – 1849, Básnik a smrť - SNP

Július Barč – Ivan

Matka
Žáner: dráma
Kompozícia: 3 dejstvá
Postavy: matka Anna, syn Jano, syn Paľo, Kata Tomkovie, susedka
Problém:spor o otcov majetok, spor o Katu, materinská láska – matka má vidiny (vidí dopredu, čo sa stane):
nožík - bratovražda
Biblia - materinská láska, obeta
Idea: Láska matky je taká silná, že dokáže obetovať svoj život, lebo chce zabrániť, smrti jedného a tomu, aby sa druhý stal úmyselným vrahom a svojou smrťou ich nakoniec zmieri.

Dej:
Všetko sa odohráva v izbe baníckej rodiny. Matka Anna sa roz¬práva so susedkou, že sa jej prisnilo, že syn Paľo sa vráti z Ameriky, ktorého vyhnal vlastný brat Jano, lebo mu závidel frajerku Katu a stále si nahováral, že matka ho má radšej. A tak mu prichystáva večeru, akoby mala prísť návšteva. Vtom prichádza domov Jano a keď mu matka povie, čo sa jej prisnilo, Jano sa rozzúri a hovorí, že je bláznivá mater. Nazlostený odchádza, ale po chvíli sa vracia so správou, že Paľo sa vrátil. Matke sa splnil jej sen, a aj to, že sa Paľo vrátil z Ameriky chudobný. Jano mu všetko začne vykrikovať a dáva mu najavo, že nie je spokojný s tým, že sa vrátil. Po privítaní Paľo rozbaľuje darčeky. Matke doniesol modlitebnú knižku a Janovi pravý americký nožík. Ale ten mu matka zobrala, lebo mala sen, že brat zabije brata nožom. Keď sa Paľo vrátil Kata opustila Jana s tým, že ľúbi jeho brata. Jano má ďalší dôvod na to aby nenávidel Paľa. Paľo začal prepíjať svoje výplaty, čo sa nikomu nepáčilo. Raz keď išiel Jano na tancovačku našiel skrytý nožík z Ameriky a začal sa vyhrážať Paľovi. Keď to matka zbadala, začal hrať na Janovu stranu a vyháňala Paľa z domu. Vtom prišla Kata, že aby išiel Paľo k nim bývať. Paľo odchádza a s matkou sa v dedine nikto nerozpráva, lebo nevedia pochopiť ako mohla jedného zo synov vyhodiť z domu kvôli druhému.
Po čase príde Paľo s Katou oznámiť deň svojho sobáša. Matka vyháňa Katu, aby už išla domov. Paľa zdržuje ako len vie, lebo čaká kedy príde domov Jano. Matka stále hovorí, že našla cestu pre svojich synov. Vtom prichádza domov Jano a začne vykrikovať Paľovi jeho budúcu ženu a majetok, do ktorého sa ide priženiť. Jano vytiahne nožík a ide po Paľovi. Vtom matka zhasne svetlo a vykríkne, že je v kúte. Jano raz pichne, ale potom zistí, že to nie je Paľo a tak rýchlo zapaľuje svetlo. Vtom príde susedka a Jano jej povie aby v dedine roztrúbila, že Jano zabil matku. Jano stále nevie pochopiť slová, že v Janovi sa skrýva otec a v Paľovi matka. Bratovi aj tak nič neodpustí a odchádza si odpykať svoj trest, za to, že zabil matku.

Mastný hrniec
Žáner: veselohra
Postavy: Svetozár Babík - učiteľ botaniky, Mahuliena Babíková - manželka, Vierka - dcéra, Janko - právnik, riaditeľ gymnázia, pani riaditeľová, starosta, pani starostová, Haňka
Prostredie: Ťuťotín

Dej:
Žena profesora Babíka je zaťažená na peniaze, spoločenské postavenie a moc. Keď jedného dňa dôjde k omylu a Svetozára vyhlásia za ministra financií, je konečne šťastná. Netuší, že došlo k zámene mien. Ministrom financií sa v skutočnosti stal Svetozárov brat Miloš z Tvrdošína. Mahuliena sa začne hrať na veľkú dámu, vyberá Svetozárovi šaty a diktuje príhovory. Dokonca zakáže svojej jedinej dcére Vierke stretávať sa s Jankom. Od všetkých vyžaduje úctu a zdvorilostné spôsoby. Vierka prehovára otca, aby sa vzdal svojej funkcie a vrátil sa k svojmu povolaniu. Nemusí ho však veľmi prehovárať, pretože sám Svetozár nechce byť ministrom. Funkciu prijal len preto, aby mal pokoj od Mahulieny. Po príhovore na stanici vyjde pravda najavo. Svetozár sa lúči s Vierkou a Mahulienou a vtom príde Vrbický. Povie Svetozárovi, že došlo k omylu a že bude zase profesorom. Svetozárovi padne kameň zo srdca a Vierke tiež. Mahuliena je touto správou šokovaná. Nevie sa zmieriť s tým, že bude zase len pani profesorová.

divadelná hra Diktátor – zobrazil dvojníctvo medzi údajným a skutočným diktátorom. Z filozofického hľadiska ide o riešenie vzťahu medzi jednotlivcom a spoločenskými silami. Z hry vyznieva autorovo presvedčenie, že bez vedomia ľudí nemožno žiadnymi prostriedkami zničiť túžbu po mierovom živote.

divadelná hra Na koniec cesty – kompozične je blízka predchádzajúcej hre, hlavná postava je robotník Urban. Zobrazený je život robotníkov, ktorý je poznačený odstránením fabriky. Sociálna problematika sa postupne vytráca a zosilňuje sa motív izolácie. Urban sa uzatvára sám do seba v snahe prežiť. Autor ho zobrazuje v súvislosti s hľadaním náboženských istôt.

veselohra Mastný hrniec – autor sa vysmial karierizmu, úplatkárstvu a pretvárke. Dej umiestnil do Ťuťolína (moderné Kocúrkovo). Problematika vyplýva zo zámeny osôb a úloh. V rozhlase oznámia správu, že stredoškolský profesor biológie sa má stať ministrom. Všetci obyvatelia sa mu líškajú, poklonkujú a chcú ťažiť z danej situácie. Keď sa omyl vyjasnil, všetci sa od neho odvracajú. Vysvitne, že ministrom sa stal iba jeho menovec.

dráma Neznámy – námetom je uskutočnenie božieho kráľovstva na zemi. Túto myšlienku hlása neznámy hlásateľ, ktorý prišiel do mesta. Všetci obyvatelia mesta idú za ním a hradní páni sa boja o svoju moc. Z neho sa stáva diktátor, ktorý nehľadí na obete. Snaží sa udržať si iba svoje postavenie. Hra zobrazuje správanie sa ľudí v hraničných situáciách.

divadelná hra Dvaja – príbeh 2 cirkusových klaunov, ktorých spája previnenie z mladosti, zapríčinili smrť partnera.

divadelná hra Veža – ľudia si postavili nové mesto a začínajú stavať vežu lásky. Namiesto lásky sa nenávidia. V závere prichádza autor k názoru, že ľudia preniknutí vzájomnou láskou budú žiť v budúcnosti.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk