Medzivojnová Dráma na Slovensku

1919 – vznik Slovenského národného divadla.
Budova dovtedajšieho mestského divadla sa stala sídlom Národného divadla. Operu i činohru nám pomohli založiť českí umelci, pretože sme nemali ani umelecké školy,ani umelecky vzdelanú inteligenciu. Činoherný súbor spočiatku tvorili východočeskí herci, ktorí hrali české hry, ale už roku 1920 odohrali po slovensky Tajovského hry Hriech a V službe.
Poprevratová dramatická tvorba sa rozvíjala pomalšie ako ostatné slovesné druhy. Len ojedinele vznikali nové hry a aj tie boli len málo aktuálne

Divadlo je udávateľom sociálnej úrovne spoločnosti. Prevychováva diváka v zmysle humanizmu.

TÉMY: - život na dedine - J.G.Tajovský (Statky zmatky, Ženský zákon) - M.Kukučín (Bacúchovie dvor)
- malomešťania - B.S.Timrava (chudobná rodina)
- obd. Slov. minulosti - Tajovský (Smrť Ďurka Lansfelda - revolučné roky 1848 - 49)
- v 20. rokoch - české hry a okrem spomínaných autorov sa z mladšej generácie presadil najmä M. Rázus divadelnou hrou Hana
- dramatická tvorba nemohla existovať bez peňazí - lebo sa nemohla predviesť na scéne - na Slovensku málo finančných prostriedkov a mnohé diela boli vydané len knižne
- po vzniku divadiel na Slovensku nebolo kultivovaného publika, utváralo sa len postupne
- z Čiech sem prichádzali režiséri aj herci (Janko Borodáč, Oľga Borodáčová, Jamnický, Jozef Budský, Andrej Bagar - slov. predstavitelia divadelnej scény)

Ivan Stodola

Jožko Púčik a jeho kariéra
Hlavné postavy: Jožko Púčik, Rohatý
Vedľajšie postavy: Pani predsedníčka – predsedníčka spolku Humanitas, Vierka – úradníčka v spolku, Adam - úradník, Pokorná – Jožkova sestra, Kačičková – predsedníčka spolku Benevolencia.

Ivan Stodola svoju dramatickú tvorbu rozvinul po prvej svetovej vojne. Písal najviac veselohry sledujúce spoločenskú satiru. Stodola sa zameriaval na ironizovanie a výsmech buržoáznej spoločnosti, ktorá sa hnala za vysokými titulmi a výnosným spoločenským postavením, pričom na to využívala nemorálne prostriedky. K najúspešnejším jeho veselohrám patrí veselohra Jožko Púčik a jeho kariéra s podtitulom Satira na falošne chápaný humanizmus.
V tomto diele vystupujú dve hlavné postavy. Jožko Púčik, 35-ročný úradník v dobročinnom spolku Humanitas. Je prehnane dôverčivý, skromný, poctivý, statočný a stáva sa tak obeťou podvodníka Rohatého.
Rohatý je Jožkovým nadriadeným, je pokrytecký, egoistický a bezohľadný. Keď zistil, že jeho žena vôbec nie je taká bohatá ako sa domnieval, vyhodil ju aj s deťmi z domu, no peniaze na zaplatenie výživného nemá. Práve preto dôjde v spolku Humanitas ku krádeži, za ktorú sa nevinný Jožko Púčik dostáva do väzenia.
Veselohra je rozdelená do troch dejstiev. I. a III. dejstvo sa odohráva v kancelárii spolku Humanitas, II. dejstvo vo väzení.