1. Literárny systém a podsystémy, antická literatúra, Sofokles – Antigona

Poznámky: Literárny systém a podsystémy – rozobrať, antická literatúra a jej znaky, Antigona – druh, žáner, konflikt a lit. kontext, 2 diela od Sofokla, ďalší predstavitelia drámy tohto obdobia, praktická úloha: text Antigony

Literatúra je jedným z najstarších umení, dnes pod týmto pojmom chápeme buď súhrn všetkých, aj neumeleckých slovesných diel, alebo len krásnu literatúru (beletriu).
Literárny systém je osobitná sústava vytvorená z literárnych diel a patriaca do spoločenského kultúrneho celku. Vyznačuje sa špecifickými vlastnosťami a funkciami. V jeho centre stojí beletria, člení sa do literárnych podsystémov.
Literárne podsystémy majú v spoločenskej sfére osobitné poslanie, iba čiastočne sa prekrývajú s esteticky a umelecky náročnou literatúrou, lebo primárne plnia úžitkovú funkciu. Patria sem:

1. Populárna literatúra – založená na dejovosti, senzačnosti a emocionálnosti, napr. Shellyovej Frankenstein alebo diela A. Haileyho Letisko a Hotel,
2. Dobrodružná literatúra – vyznačuje sa príbehovosťou a dramatickosťou, napr. Defoe: Robinson Crusoe,
3. Literatúra faktu – texty s prevažne poznávacou funkciou, dôraz na faktickosti a hodnovernosti údajov, napr. Tolstého Peter Prvý, Zúbkov Doktor Jesenius a Izakovičov Posledný Azték,
4. Science-fiction literatúra – stvárňuje udalosti, ktoré sa ešte nestali, ale v blízkej budúcnosti by sa mohli stať, delí sa na tvrdú a mäkkú, napr. Jules Verne: Cesta na Mesiac, Dvadsaťpäťtisíc míľ pod morom,
5. Literatúra pre deti/ pre mládež – texty pre čitateľov vo veku 6-15, resp. 15-18 rokov, napr. Mark Twain: Dobrodružstvá Toma Sawyera a Dobrodružstvá Huckelberryho Fina.

Antická literatúra (obdobie asi 8.stor. pnl – 5.stor. nl.) predstavuje vyspelú etapu bohatého vývoja starovekého umenia európskej kultúrnej oblasti, je to základná a najvplyvnejšia etapa vo vývoji európskeho umenia, ktorá je spätá predovšetkým so spoločenským, politickým a kultúrnym životom starého Grécka a Ríma. Rozdeľujeme ju na grécku a rímsku literatúru.

Grécka literatúra je najstaršia z európskych literatúr a jediná, ktorá sa vyvíjala samostatne. Takmer všetky literárne druhy vznikli z útvarov ľudovej tvorby, básnické folklórne útvary súviseli so životom bližšie ako próza, teda mali väčší význam. Do umeleckej poézie sa dostala pracovná pieseň, ľúbostná pieseň, vznikali aj epické piesne.
Z prozaickej tvorby boli najrozšírenejšie rozprávky, bájky a rozprávania, najznámejšími prozaikmi boli Homér a Solón. Z hľadiska vlastného vývinu sa grécka literatúra rozdeľuje do troch období: archaické obdobie (Homér, Ezopove bájky), klasické obdobie (Sofokles, Aristofanes, Sokrates), helénistické obdobie (Theokritos) a rímske obdobie (Plutarchos, Lukiános).