3. Staroslovienska literatúra – Proglas, Moravsko-panónske legendy

Poznámky: Veľká Morava – politické a spoločenské podmienky staroslovienskej kultúry a literatúry, pojmy: staroslovienčina, hlaholika, cyrilika, význam kultúry VM pre súčasnosť, diela: Proglas, Moravsko-panónske legendy.

Veľkomoravská ríša bola prvým štátnym útvarom na území dnešného Slovenska po Samovej ríši, založil ju knieža Mojmír. Mojmír a jeho nástupca Rastislav museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, Rastislav hľadal pomoc u byzantského cisára Michala III., ktorý roku 860 vyslal na Veľkú Moravu misiu vedenú sv. Konštantínom a Metodom. Konštantín (Cyril) zostavil prvé slovanské písmo – hlaholiku, spolu s Metodom priniesli staroslovienčinu (prvý slovanský liturgický jazyk).
Franskí kňazi bratov obvinili z bohorúhačstva, preto sa vypravili do Ríma obhajovať bohoslužby v staroslovienčine, pápež ich návrh prijal. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora a čoskoro zomrel. Metoda pri návrate na VM uväznili vo Franskej ríši, medzitým sa na Veľkej Morave stal vládcom Svätopluk, ktorý bol za latinskú liturgiu, Metod sa vrátil na Veľkú Moravu a pokračoval vo svojej činnosti, po jeho smrti pápež zakázal staroslovienske bohoslužby a Metodovi žiaci museli odísť, usadili sa hlavne v Bulharsku, kde zostavili nové písmo, Cyriliku.

Prekladová literatúra: na území Veľkej Moravy Konštantín a Metod preložili:
Misál (omšová kniha)
Evanjeliá (Nový zákon)
Breviár (modlitebná kniha pre kňazov)
Spevník
Zakon sudnyj ljudem (Súdny zákonník pre svetských ľudí)
Časť starého zákona

Proglas je prvá slovanská báseň, jej autorom je sv. Konštantín. Je to veršovaný predslov k prekladu sv. Evanjelia. Obsahuje výrazný obrazný štýl a citáty z Biblie, dôraz je kladený na citové a zmyslové pôsobenie, využíva emocionálne, expresívne, patetické, zvukovo účinné básnické prostriedky, hlavnou myšlienkou je oslava slovanského prekladu Písma, vyzdvihnutie domáceho jazyka ako základu vzdelanosti a dôležitosť viery, gramotnosti, jazyka a kníh.

Moravsko-Panónske legendy tvoria dve časti: Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor pravdepodobne Gorazd). Nie sú to čisto legendy, autori sa pridržiavajú faktov a konkrétnych udalostí, neidealizujú Konštantína a Metoda do úlohy svätcov.
Život sv. Konštantína je zameraný na opis Konštantínovho detstva, štúdia, múdrosti a činnosti. Vyzdvihuje jeho súcit, obhajovanie pravdy v boji proti trojjazyčníkom. Zachytáva tiež situáciu na Veľkej Morave. V porovnaní so Životom sv. Metoda je obšírnejší, filozofickejší, idealizovanejší a štylisticky komplikovanejší.
Život sv. Metoda je bohatší na životopisné údaje, približuje hlavne Metodovu činnosť na Veľkej Morave, predovšetkým zápas s franskými kňazmi. Obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa.

Veľkomoravská a Cyrilo-metodská tradícia má veľký význam v živote slovenského národa. Pozornosť sa na ňu sústredila hlavne po 17.storočí. O históriu Veľkej Moravy sa zaujímali historici aj jazykovedci (Anton Bernolák). V období národného obrodenia sa tradícia uplatňovala v umeleckej literatúre (Hollý – epos Svätopluk, Kollár – predspev Slávy Dcéra, Chalupka – báseň Mor ho!). Okrem toho mala veľký vplyv aj na rozvoj písomníctva, a to hlavne prekladová veľkomoravská literatúra. Tiež ovplyvnila kultúrny rozvoj Slovanov a rozvoj školstva v tomto období. Prebiehali rôzne kresťanské misie. Na tisíce výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie vznikla v roku 1863 Matica slovenská a celé Slovensko si doteraz každoročne pripomína príchod vierozvestcov na Veľkú Moravu.