2. maturitná téma - slovenský jazyk
2. maturitná téma - slovenský jazyk Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej literatúre
Znaky stredovekej literatúry
- všetko ovplyvňuje náboženstvo - spočíva vo viere v božský, nadpozemský svet. - ľudský, pozemský svet je podľa nej iba jeho odrazom a symbolom. - najuznávanejšia lit. autorita je Biblia - v lit. je na poprednom mieste symbolizmus - symbolika čísel, obraznosť, alégória - vytvára sa idealizovaný typ, ktorý má ustálené vlastnosti, idealizovaný typ svätca - typický je synkretizmus – kríženie literárnych druhov ba aj krásnej a vecnej literatúry - literárne žánre – legendy, piesne, kázne - anonymita - ustálenosť, stále frázy - amplifikácia, kumulácia
Veľkomoravské obdobie
Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. a zveľadil knieža Rastislav. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali šírením kresťanstva franskí kňazi. Omše boli slávené po latinsky a boli nezrozumitľné našmu ľudu. Preto Rastislav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestov Konštantína a Metoda. Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna. Zostavili prvé slovanské písmo Hlaholiku (malé písmená gr. abecedy) a priniesli prvý slovanský bohoslužobný jazyk Staoroslovienčinu. Hlaholika vznikla na základe cirkevnej symboliky (kruh – nekonečná múdrosť - trojuholník – trojjedinosť). Mala 37 písmen. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore. Konštantín a Metod museli prísť obrániť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka, ktorý podporoval franských kňazov. Metoda uväznili, pápež Ján VIII. ho prepustil. Po Metodovej smrti jeho žiaci zostavili Cyriliku (veľké písmená gr. abecedy)
Slovenská stredoveká literatúra
Delila sa na dve obdobia: 1. Pokus o formovanie stredovekej literatúry (8020 – 1000) 2. Literatúra písaná po latinsky (1000-1500) a po česky slovakizovanou češtinou (od druhej polovice 14. stor.)
1. Prekladová literatúra
Vznikla na území VM. Konštantín a Metod preložili evanjeliá, breviár – modlitebná kniha pre kňazov, misál – omšová kniha, spevníky, Súdny zákonník, žaltár – kniha žalmov. Preložili takmer celú Bibliu – celý Starý zákon (okrem kníh makabejských), celý Nový zákon.
Pôvodná literatúra
Proglas – útvar: hymnus kompozícia: 110 veršov, nemá členeni na strofy forma: 12 – slabičné verše bez rýmu, zreteľný synkretizmus - 1. slovanská baseň - napísal ju Konštantín - veršovaný predslov k prekladu sv. Evanjelia - oslavuje slovanský preklad písma a vyzdvihuje domáci jazyk - obsahuje biblické citáty
K veľkomoravským pamiatkam patria: - oslavné basne – Pochvala Cyrilovi filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda Moravsko – panónske legendy – tvoria ich Život sv. Konštantína – autor je Kliment (detstvo, štúdiá, múdrosť, pôsobenie na VM) a Život sv. Metoda – autor je Gorazd (pôsobenie na VM, vymenovanie za arcibiskupa. Metodovi následníci v Bulharsku vytvorili diela: O písmenách (vznik hlaholiky, cyriliky), Život Naumov (pôsobenie Metodovych žiakov na iných územiach).
2. Začiatkom 10. storočia sa rozpadla VM, Slovensko sa začlenilo do Uhorska, kultúra mala cirkevný charakter, obmedzovala sa na úzky okruh vzdelancov – kňazi , stradiskami vzdelania boli kláštory a latinské školy, v 14. st. Mešťania zakladajú mestské školy. V roku 1456 bola založená Akadémia Istropolitana. Latinský jazyk bol administratívnym, liturgickým a literárnym jazykom. Z tohto obdobia sa zachovali: Legenda o sv Svoradovi a sv Benediktovi, Legendy o sv. Štefanovi Kroniky písane po latinsky – Anonymova kronika, Kronika Šimona z Kézy, Uhorská kronika Jána z Turca Od 15. st. používali slovakizovanú češtinu. Týmto jazykom sa písaliv cirkevnej lit. Náboženské piesne a kázne. Zachovali sa - Vitaj , milí spasitelu!, Spišské modlitby
Ukážky:
Konštantín – Predslov k sv. Evanjeliu
Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi uzrieť, a všetci po radosti túžiaci, túžiaci temno hriechu navždy zapudiť a sveta tohto hniloby sa pozbaviť a rajský život pre seba zas objaviť i horiacemu ohňu navždy uniknúť, počujte, čo vám vlastný rozum hovorí, počujte všetci, celý narod sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslabé, Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví. Tak ako radosť nezasvitne bez svetla, by oko celý Boží svet v ňom uzrelo, bo všetko nie je krásne a zreteľné, tak ani duša, žiadna duša bez písmen. vedomia nemá o tom božom zákone, zákone knižnom, o zákone duchovnom, zákone cezeň Boží raj sa zjavuje.
Moravsko – panónske legendy Život sv. Konštantína
„Keď bol v Benátkach, zhromaždili sa proti nemu latinský biskupi a kňazi i mnísi ako havrany proti sokolovia vyzdvihli trojjazyčný blud hovoriac: „Človeče povedz nám , prečo si učinil teraz Slovienom knihy a učíš ich, ktoré nikto predtým nevynašiel, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín? My, len tri jazyky poznáme, ktorými sa sluší v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky, latinský.“
Odpovedal im Filozof: „Či neprichádza dažď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? “
Život sv. Metoda
Po tomto však starý nepriateľ, závistlivý dobra a protivník pravdy, vzbudil srdce nepriateľovi moravského kráľa proti nemu so všetkými biskupmi, hovoriacimi: „V našej oblasti učíš!“ a on odpovedal: „ Áno, ja, keby som vedel, že vaša je, odstúpil by som, no svätého Petra je. A zaiste , ak vy pre renivosť a lakomstvo prestupujete dávne hranice v protive s kánonom, prekážejúc učenie božie, vystríhajte sa, aby stesi, chtiac horu železnú temenom, ktoré je len z kostí, prebiť, mozog svoj nevyliali“ povedali mu henvlivo: „Zle obídeš!“ Odpovedal on“ „Pravdu hovorím pre cisármi a nehanbím sa, ale vy činíte vôľu vašu na mne, lebo nie som lepší ako tí, ktorí pravdu hovoriac, mnohými mukami i života tohto boli zbavení.
|