referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomíra
Utorok, 19. januára 2021
Zemianstvo v slovenskej dramatickej tvorbe
Dátum pridania: 02.07.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Violin
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 806
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 
Hlavné postavy zemanov nie sú schopné veľkého činu, a preto tu nie je žiaden romantický hrdina.
Reštavrácia je obrazom zemanov, ktorých pokladá za prežitky spoločnosti, sú príťažou pre novú budúcnosť národa. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Jeho reprezentantom je najmä Matiáš Bešeňovský, najcelistvejšie vykreslená postava, ktorú charakterizujú slová: „Neukradnem, nemám, nezabijem, nebudem mať, a kde niet kostí, nieto sily.“

Svetozár Hurban Vajanský
- najstarší syn J. M. Hurbana sa vo svojej prozaickej tvorbe sústredil na zobrazovanie života vyšších spoločenských vrstiev.
- typickou postavou je zeman alebo statkár.
- zamýšľal sa nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora, nad jeho účasťou v národnom živote.
- v románe Suchá ratolesť sa orientuje na udalosti 70. rokov 19. storočia.

Dej je umiestnený na západné Slovensko. Hlavnou postavou je zeman Stanislav Rudopoľský – posledný potomok starej zemianskej rodiny. Žije v zahraničí bezstarostným životom. Po čase sa z potuliek po Európe vracia do Rudopolia, kde zdedil kaštieľ, ale nemá žiadny vzťah k slovenskému prostrediu. Zásluhou rodiny statkára Karola Vanovského, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa však zbližuje s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti. V rozhovore s Tichým síce uvažuje o úpadku zemianstva, ale potom prichádza k záveru, že najlepší jedinci môžu zohrať pozitívnu úlohu v tomto boji.
„Nikto nezastaví hynutie zavinené vlastným hriechom...“ „Ale prečo by neprišli jednotlivci, takí ako ja?“ Takéto myšlienky neboli reálnou skutočnosťou. Nimi si spisovateľ zatarasoval cestu poznania ďalšej diferenciácie spoločnosti.

Autor reagoval na mnohé stránky národného života.
- kriticky sa staval k politickej pasivite na Slovensku.
- zamýšľal sa nad problematikou národného umenia a nad jeho funkciou v živote.
- z deja vidíme, že Vajanského pohľad na zemianstvo je nereálny. Dúfa, že zemianstvo nezanikne a že len ono môže priniesť národu obnovu v spojení s inteligenciou. Opisuje kladných hrdinov – predstaviteľov hynúceho zemianstva ako ľudí budúcnosti. Ľud považoval len za nevedomú masu, ktorú treba viesť.

Pavol Országh – Hviezdoslav
Tento rodák z Vyšného Kubína pochádzal zo zemianskeho rodu a taktiež sa venoval téme zemianstva. Najvýznamnejšie diela zo zemianskou tematikou sú dva rozsiahle tzv. vlkolínske eposy Ežo Vlkolínsky a Gábor Vlkolínsky.

Ežo Vlkolínsky je epická báseň, v ktorej je najviac vidieť jeho odsudzovanie zemianstva, poukazuje tu na jeho splývanie s ľudom a jeho preraďovanie do novoutvárajúcich sa vzťahov – buržoáznych. Táto demokratickosť zasahuje vzťahy ľudí, najmä vzťah zemianstva k sedliakom.
- dejiskom diela je Vlkolín
- skladba končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa a súčasne definitívnym víťazstvom roľníctva nad zemianstvom. Hviezdoslav tu zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom, ako zákonitý jav spoločenského vývinu

Gábor Vlkolinský - je tragickejší ako Ežo Vlkolínsky. Cítiť smútok, že zemianstvo ako vrstva upadá. Zemianska rodina Šimona Vlkolínskeho je v rozklade morálnom i hmotnom. Obaja rodičia Gábora pijú, prišli o majetok. Vzťah Gábora a Marky Tomášovie sa rozpadol. Hlavný ideový zámer bol ten istý ako v Ežovi, ale je rozdielny v umeleckom stvárnení i v kompozícii.

- Ežo je históriou jednej zemianskej rodiny, je obrazom ústupu zemianstva ako spoločenskej sily. Gábor sa nesústredí na jedného hrdinu, ale na celý dedinský kolektív.
- zobrazuje hynutie slovenského zemianstva, jeho morálny a mravný úpadok.
- v oboch eposoch sa stretávajú rovnaké postavy, veď Ežo je bratranec Gábora, ale v druhom epose sú už len vedľajšími postavami. Na koniec zemianstvo má a musí dohrať svoju úlohu ako spoločenská sila v národnom živote. Musí sa prispôsobiť novým podmienkam. 
- najdôležitejším motívom je pohreb, ten vyvoláva atmosféru hynutia a rozkladu zemianskej rodiny a samozrejme aj zemianstva.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.