referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Denisa, Denis
Nedeľa, 1. novembra 2020
Ľudovít Štúr životopis
Dátum pridania: 03.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Eset
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 696
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Ľudovít Štúr bol vedúcou osobnosťou slovenského života v období vrcholiaceho národného obrodenia. Vystupoval proti národnému útlaku, proti pomaďarčovaniu Slovákov, presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Bol jazykovedcom, publicistom, politikom, básnikom, literárnym teoretikom.
Pochádzal z učiteľskej rodiny. Študoval v Nemecku (v Rábe). Po štúdiách na nemeckom gymnáziu prišiel na lýceum do Bratislavy na lýceum, kde sa stal členom Spoločnosti česko-slovanskej. Spoločnosť česko-slovanská vznikla v roku 1829 na bratislavskom lýceu. Jej zakladateľmi boli Karol Štúr a Samo Chalupka. Zo začiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, ktorý sa po príchode Ľudovíta Štúra na lýceum v roku 1835 začína zaoberať národnými, politickými a vlasteneckými otázkami. 24. Apríla 1836 Štúr podnikol výpravu na Devín, kde účastníci prijali k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno (Ľudovít Velislav Štúr, Hurban a Hodža – Miloslav). Uhorská vláda zakázala všetky študentské spolky, a tak aj Spoločnosť česko-slovanská v roku 1837 zanikla. Štúr preniesol jej činnosť na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej, kde pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča.
Odišiel do Nemecka (do Hallu) na dvojročný študijný pobyt. Po návrate prednášal o slovanských literatúrach. Tu hlásal svoje politické názory. Pre vlasteneckú činnosť a za svoje názory ho v roku 1843 z katedry odvolali. Zdvihla sa vlna odporu. Študenti na protest odišli študovať do Levoče a vtedy Janko Maňuška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska. Štúr nerezignoval a venoval sa politickej a publicistickej činnosti.
Z hľadiska existencie národa bolo v tomto období dôležité uzákonenie spisovnej slovenčiny, ktorá by zjednotila katolíkov i evanjelikov. V roku 1843 sa Štúr, Hurban a Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom dohodli na novej kodifikácii spisovného jazyka. Básnik Ján Hollý ich reformu schválil. Za základ si vzali stredoslovenské nárečie a uzniesli na fonetickom pravopise (píš ako počuješ). Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bol druhý ročník almanachu Nitra.

Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí (1846) – vysvetľuje dôvody, prečo sa spoločne s Hurbanom a Hodžom rozhodli uzákoniť nový spisovný jazyk. Nadišiel čas národného prebudenia, nového života, ktorý si vyžiadal i tento krok. Dokazoval v ňom, že za samostatný národ možno považovať iba ten celok, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ľudovít Štúr životopis SOŠ 2.9305 700 slov
Ľudovíť Štúr životopis SOŠ 2.9693 902 slov
Ľudovít Štúr životopis SOŠ 2.9074 700 slov
Ľudovíť Štúr životopis SOŠ 2.9509 2884 slov
Ľudovíť Štúr životopis SOŠ 2.9667 499 slov
Ľudovít Štúr životopis SOŠ 2.9526 419 slov
Ľudovít Štúr životopis SOŠ 2.9295 945 slov
Ľudovít Štúr životopis SOŠ 2.9531 592 slov
Ľudovít Štúr životopis SOŠ 2.9547 2868 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.