Všeobecnými parlamentnými voľbami 2. Priamou voľbou hlavy štátu
- vláda rozhoduje kolektívne a individuálne
- vláda je zložená z odborníkov, ktorý spravujú svoj rezort

ŠTRUKTÚRA VLÁDY
- počet členov vlády určuje premiér, alebo parlament. Členovia sú zodpovedný za svoju prácu predsedovi, či politickej strane
- najdôležitejšie posty sú – premiér, minister zahraničných vecí, hospodárstva, financií
- časť výkonnej moci prenáša vláda na nižšie úrovne – orgány samosprávy

SÚDNA MOC
- jej úlohou je kontrolovať legislatívu a exekutívu, vykladať zákony a ústavu
- jej najdôležitejšou súčasťou je najvyšší súd, alebo ústavný súd. Tie môžu posudzovať zákony a rozhodnutia vlády z hľadiska ústavnosti

NEZÁVISLOSŤ SÚDNICTVA
- vyplýva z funkčného postavenia súdov
- súdnictvo musí pôsobiť nezávisle od politiky – členovia najvyššieho súdu sú menovaní na obdobie presahujúce volebné obdobie a odvolať ich možno iba vo výnimočných prípadoch. Členovia nemôžu byť spojený s politickými stranami. Rozhodujú nezávisle, no riadi sa podľa kľúčov konzervativizmu, liberalizmu, alebo sociálneho humanizmu. Dôležitú úlohu zohrávajú procesy na nižších súdoch, ktoré môžu slúžiť ako porovnanie pri riešení podobného prípadu

VERTIKÁLNA DEĽBA ŠTÁTNEJ MOCI
- jej podstatou je určenie kompetencii štátnych orgánov vo vertikálnej štruktúre, t.j., kto je komu podriadený
- existujú viaceré modely vertikálnej deľby štátnej moci – centralizovaný model (unitárny štát), federalizmus a konfederácia

CENTRALIZOVANÝ ŠTÁT
- rozhodovacie právomoci majú centrálne štátne orgány, čo však nemusí ovplyvniť horizontálne rozdelenie moci
- v praxi sa prejavuje, tým ,že parlament rozhoduje o všetkých aspektoch života
- vo výkonnej moci sa prejavuje personálnym obsadzovaním nižších orgánov, ktoré je ovplyvnené vyššími orgánmi /Francúzsko/

FEDERALIZMUS
- prejavuje sa
1. rozdelením štátu na členské jednotky, ktoré majú vlastnú štátnu moc, čím je obmedzená moc centrálna /federácia/ 2.