prenesením rozhodovacích právomoci na úroveň obcí
- federácia je spoločný štát, v ktorom základnú štátnu subjektivitu má
centrum s vládou a parlamentom, no členské jednotky majú vlastné orgány štátnej
moci (parlamenty, vlády, ústavy, súdnictvo), ktoré však musia byť podriadené vyššiemu celku

SPOLOČNÝ ZÁUJEM VO FEDERÁCIÍ
- členské jednotky musia mať záujem v oblasti základnej legislatívy, zahraničných aktivít, obranyschopnosti, vnútornej bezpečnosti, hospodárskeho priestoru, financií, energetiky a dopravy. Tieto všetky činnosti by však mali byť kontrolované centrom. Členské jednotky federácie sú však ekonomicky
autonómne – majú vlastnú daňovú, investičnú i obchodnú politiku

ŠPECIÁLNE ZÁUJMY VO FEDERÁCIÍ
- prejavujú sa v oblasti vlastnej školskej, zdravotníckej, kultúrnej a
ekonomickej politiky, vlastným právnym systémom, ktorý však nemôže odporovaťústave
- usporiadanie federácie majú USA a Nemecko. V oboch štátoch federácia
vznikla z vôle jednotlivých častí

ÚPLNÝ SÚHLAS VO FEDERÁCII
- základom federácie je štátny konsenzus – jednotlivé celky sa musia
dohodnúť na centre, ktorého rozhodnutia majú prioritu pred rozhodnutiami
členských jednotiek

FEDERALIZÁCIA ŠTÁTNEJ SPRÁVY
- k základným princípom federalizmu je prenášanie rozhodnutí centra na
regionálnu až miestnu úroveň. Obce môžu rozhodovať o základných otázkach,
bezprostredne sa ich týkajúcich


OBČIANSKA SAMOSPRÁVA
- do politiky obce a regiónu musí prenikať vplyv občianskych združení a
aktivít. Obec musí tolerovať petície, ak je potrebné, musí vypísať miestne
referendum, ktorého výsledky sú pre miestnu samosprávu záväzné

KONFEDERÁCIA
- zväzok suverénnych štátov
- vzniká deklaráciou o súžití a vytvorení spoločných orgánov štátnejmoci
- základné legislatívne, exekutívne a súdne právomoci majú jednotlivé štáty a centrum má iba tie, na ktorých sa štáty dohodli
- jej typom je Švajčiarsko, Austrália

FORMY ŠTÁTU
- určujeme ich podľa troch rôznych kritérií
1. Podľa vertikálneho delenia moci
2. Podľa hlavy štátu a jej vplyvu
3. Podľa stupňa vplyvu občanov na politický život

MONARCHIA A REPUBLIKA
- rozdelenie podľa hlavy štátu
- monarchiu poznáme konštitučnú a dedičnú
- v Európe je najčastejší konštitučný variant – monarcha je oficiálnou hlavou štátu, no jeho vplyv na politický život je podmienený volenou časťou štátnej štruktúry. V štáte je ústava, platná pre všetkých
- menej časté sú konštitučné monarchie, kde monarcha stojí nad politickými stranami a je integrujúcim faktorom spoločnosti. Časti sú tieto typy v Ázii a Afrike, kde monarchovia formujú vládu, určujú termíny volieb – štát je ich dedičným majetkom
- republika – najčastejšia forma štátu, má prezidenta, ktorá je volený občanmi, parlamentom, alebo voliteľmi. Prezident je symbolom štátnosti. Nie je však takým integrujúcim prvkom ako monarcha, keďže sa do politiky presadil cez nejakú stranu.