Laboratórna diagnostika rodu stafylokokov
Stafylokoky – jedny z najčastejších pôvodcov pyogénnych /hnisavých / ochorení. Vyvolávajú hnisavé zápaly oka, ucha, kože, rán, prsnej žľazy, okostice, septické stavy, meningitídy atď. Dve veľké skupiny: Stafylococcus aureus a iné stafylokoky.

Mikroskopicky
G+ koky, v preparáte usporiadané v strapcoch (skupinkách)

Kultivačne
Dobre rastú na KA. SA rastie v okrúhlych, stredne veľkých kolóniách s výraznou zónou hemolýzy. Kolónie sú pigmentované od žltej po oranžovú. Koaguláza negat. stafylokoky rastú na KA ako menšie porcelánovo biele ploché kolónie bez zóny hemolýzy.

Biochemické vlastnosti
SA sa od ostatných stafylokokov líši testami na dôkaz plazmakoagulázy. SA má pozitívnu voľnú aj viazanú plazmakoagulázu.

Test viazanej plazmakoagulázy – na sklíčku do kvapky králičej plazmy pridáme kľučkou testovaný kmeň. Pozit. reakcia sa prejaví vyčírením plazmy a vznikom zhlukov. Pri negat. reakcii ostane kvapka mliečne zakalená.

Dôkaz voľnej plazmakoagulázy – do skúmavky, v ktorej je cca 1 ml králičej plazmy, kľučkou pridáme testovaný kmeň a inkubujeme v termostate. Reakciu hodnotíme po 6-12 hod. Pozit. reakcia sa prejaví stuhnutím obsahu skúmavky. Negat. reakcia je ak plazma ostane tekutá.
Test produkcie DN-ázy – rozklad DNA, robíme ho na pôde, ktorá obsahuje DBA. Na pôdu naočkujeme testované kmene, inkubujeme 24 hod. a potom povrch pôdy prelejeme zriedenou HCl. Ak kmeň štiepi DNA celá pôda sa mliečne zakalí a zóna okolo kmeňa je číra (vyprodukoval DN-ázu). Ak kmeň DN-ázu neprodukuje, pôda ostane bez zóny, mliečne zakalená, matná bude celá pôda. Jednotlivé druhy stafylokokov identifikujeme pomocou STAPHYTESTU.

Farbenie na spóry
Diagnostika klostrídiových infekcií
Najčastejšie zachyteným kmeňom je Cl. perfringens. Rastie na VL-agare za anaeróbnych podmienok, ako veľké nepravidelné kolónie s dvojitou zónou hemolýzy.

Mikroskopicky
Veľké G+ paličky s tupými koncami. Cl. tvorí spóry, ktoré prežívajú vo vonkajšom prostredí. Ak sa dostanú na vhodné miesto, napr. do rany bez prístupu O2, spóra vyklíči a začnú rásť tzv. vegetatívne
b.  Na dôkaz tvorby spór používame farbenie podľa Scheffera a Fultona: testovanú kultúru pridáme do kvapky fyziologického roztoku na podložnom sklíčku. Suspenziu necháme vyschnúť a fixujeme teplom. Farbíme za tepla 5% malachitovou zeleňou asi 5 min. Farbivo opláchneme vodou a dofarbíme 1 min. eozínom. Výsledok farbenia: spóry budú zelené /malachitová zeleň/ a telo bude ružové /eozín/.


5. Spracujte a vyšetrite výter z hrdla pri diagnóze reumatická horúčka.
Vykonajte laboratórnu diagnostiku hemolytického streptokoka najmä skupiny A a B.

Odber materiálu
Pri výteroch z HCD odoberáme tampón z tonzíl tak, aby sme otreli povrch oboch mandlí. Podľa možnosti sa nedotýkame jazyka. Pri abscesoch v mandliach je potrebné mandľu stlačiť a odobrať hnis vytekajúci z dutín. Výtery z nosa je vhodné robiť po navlhčení tampóna sterilným fyziologickým roztokom.

Kultivačné vyšetrenie
Odobraté výtery očkujeme na 3 pôdy /polovice pôd/ - KA, ČA, SA. Očkujeme z každej vzorky na pol platne.
KA – streptokoky, stafylokoky, bežná flóra HCD
ČA – hemofily
SA – kvasinky

Diagnostika hemolytických streptokokov
Streptokoky – G+ koky v mikroskopickom obraze usporiadené vo dvojiciach, resp. v retiazkach. Sú podobne ako stafylokoky jedny z najčastejších pôvodcov hnisavých /pyogénnych/ infekcií. Vyvolávajú angíny, respiračné infekcie, infekcie rán a kože, infekcie močových ciest, septické stavy, meningitídy, nešpecifické infekcie urogenitálneho traktu.