Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Tachymetrické meranie

Dátum: 21.4.2004

Pomôcky: teodolit, meračská lata, poľný náčrt, tachymetrický zápisník

Počasie: jasno až polojasno

Pri tomto meraní môžeme naraz získať údaje pre polohopis aj výškopis.
Meranie je treba nadviazať na body polohového a výškového bodového poľa (polygónové body a body nivelačnej siete).
Pri tachymetrickom meraní používame teodolity, ktoré sú vybavené vodorovným a výškovým kruhom.

Postup:Merač urobí obhliadku terénu (rekognoskáciu), nakreslí poľný náčrt, vhodne zvolí stanovisko a tachymetrické body. Tie sa volia najmä na bodoch a čiarach terénnej kostry (na vrcholoch kót, v sedlách, na chrbátniciach a v údoliach). ďalej treba zamerať všetky body na hranách a miestach, na ktorých sa mení sklon terénu. Tachymetrický náčrt vychádza z náčrtu pre polárnu metódu. Sú tu dopredu zakreslené všetky body bodových polí, stanovište, polohopisné údaje, a všetky tachymetricky zamerané body sú označené číslom. Merač postaví teodolit na prvé stanovisko a pripraví prístroj na meranie (centrácia, hrubá a presná horizontácia), zmeria výšku prístroja i. Na horizontálnom kruhu nastaví nulový smer, zaistí alidádu a nasmeruje ho na bod, ktorého výšku poznáme, potom alidádu uvoľní. Vedúci skupiny navádza figuranta s meračskou latou, ktorú drží vo zvislej polohe, na tachymetrické body (sú zakreslené v polohopisnom pláne). Merač zacieli smer na tento bod a odčíta päť údajov (čítanie na strednom, dolnom a hornom vlákne, horizontálny a vertikálny uhol). Číselné hodnoty zapisuje zapisovateľ do tachymetrického zápisníka.
Veličiny namerané v teréne sa z pravidla vyhodnocujú v kancelárií. Najskôr sa počíta poloha a výška stanovíšť, potom počítame výšku a polohu tachymetrických bodov. Na základe vyhodnotenie tachymetrického zápisníka zhotovíme polohopisný a výškopisný plán, to je výsledkom merania.

Chyby pri meraní:Väčšinu chýb môžeme vylúčiť meraním v dvoch polohách ďalekohľadu (rektifikáciou teodolitu). Príčiny- výrobnej nedokonalosti prístroja, vylučujeme ich meraním v dvoch polohách ďalekohľadu (okrem nesprávnej polohy osy libely)
-nepresné postavenie prístroja (zlá horizontácia a centrácia)
-nedokonalosť meračských úkonov (znížená pozornosť pri meraní)
-zmena atmosferických podmienok (osvetlenie, refrakcia, slnko, sneh, dážď)

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk