II. Meranie hmotnosti
Postup práce:
- Merané teleso položíme na ľavú misku váh.
- Na pravú misku postupne pridávame závažia, pričom začneme od najväčšieho závažia v sade, až kým sa jazýček neustáli na strednej čiarke stupnice, alebo okolo nej mierne nekmitá. Závažia neberieme priamo do ruky, ale ich prenášame pinzetou.
- Po ustálení jazýčka na strednej čiarke stupnice váhy aretujeme a sčítame hmotnosti všetkých závaží na pravej miske. Tento súčet sa rovná hmotnosti m meraného telesa.
Vypracovanie:
= 48,65 g m = (48,65 ± 0,1) g
Δm = 0,1 g δm = 0,002 = 0,2%
III. Určenie hustoty látky
Postup práce:
- Použitím vzťahu vypočítame hustotu meranej látky.
- Vypočítame relatívnu odchýlku meranej hustoty a potom odchýlku meranej hustoty.
- Výslednú hodnotu vyjadríme pomocou intervalu.
Vypracovanie:
= 7,766 g.cm-3
δρ = δm + δV
δρ = 0,0035 = 0,35%
Δρ = δρ.
Δρ = 0,027 g.cm-3
ρ = ± Δρ
ρ = (7,766 ± 0,027) g.cm-3 = (7766 ± 27) kg.m-3
Záver: Objem telesa som zisťoval dvoma spôsobmi: odmerným valcom s využitím Archimedovho zákona a výpočtom. Za presnejší považujem výpočet, pretože výšku a priemer valčeka som meral posuvným meradlom s nóniom so stupnicu v mm, pričom odmerný valec mal stupnicu v ml (= cm3).
Výsledok:
Hustota valčeka ρ = (7766 ± 27) kg. m-3, čo sa približne rovná hustote železa uvedenej v tabuľkách (7860 kg.m-3). Vzniknuté rozdiely medzi nameranou hodnotou a hodnotou uvedenou v tabuľkách ovplyvňujú viaceré faktory. Jednotlivé chyby sa mohli vyvinúť kvôli malému množstvu železa, ktoré bolo dané k dispozícii, samozrejme sčasti by sa to dalo vylepšiť presnejšími meradlami (napr. digitálnymi váhami), ale podľa môjho názoru by aj tak vznikali rozdiely medzi takto vzniknutou hodnotou a hodnotou v tabuľke. Stále by bolo dané malé množstvo látky s mikroskopickou špinou a zárezmi, prípadne hrboľmi na telese. Chyby by sa preto dali čiastočne odstrániť aj použitím väčšieho a presnejšieho valca železa.
