Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
06/07
Protokol č.1
Téma: Stanovenie pHKCl
Pracovný postup:
-do 100ml polyetylénových nádobiek sa naváži 10 g jemnozeme (naša vzorka č. 10) a zalejeme 25 ml 0,2 mol roztokom KCl;
-nádobku dáme do trepačky na 10 min.;
-elektródu ponoríme do suspenzie, hodnota pH sa odpočíta priamo na pH metri;
Podstata stanovenia:
Výsledky:
Použili sme vzorku č. 10, namerané pH KCl bolo 7 (neutrálne pH).
Protokol č.2
Téma: Stanovenie amoniakálneho dusíka N-NH+4 kolorimetricky pri použití Nesslerovho
činidla.
Pracovný postup:
- do 250 ml plastovej fľaše vsypeme 20g zhomogenizovanej pôdnej vzorky + pridáme 100 ml
1% K2 SO4; Na 30min. vložíme do trepačky. Po 30 min. získanú suspenziu prefiltrujeme.
Z číreho filtrátu napipetujeme 20 ml do 100ml odmernej banky obsahujúcej 60-80 ml destilovanej vody.
- pridáme 2 ml 10% síranu sodného a 5 ml Nesslerovho činidla;
- obsah doplníme destilovanou vodou po značku a pretrepeme.
Po 20 min. vyfarbovanie zmeriame svetelnú absorbanciu na spektrálnom kolorimetri pri vlnovej dĺžke 410 nm. Nameranú hodnotu dáme do grafu zostrojeného podľa zistených absorbancíí štandardných roztokov.
Príprava štandardných roztokov:
- do odmernej banky dáme 60-80 ml destilovanej vody,
+ 7 ml štandardného roztoku NH4Cl
+ 2 ml 10% síranu sodno-draselného
+ 5 ml Nesslerovho činidla
+ po risku doplníme destilovanou vodou, premiešame.
- po 10 min.. meriame intenzitu žltohnedého zafarbenia;
Podstata stanovenia je, že Nesslerovo činidlo spôsobuje v alkalickom prostredí s amoniakom žlté zafarbenie, ktorého intenzita je úmerná s množstvom amoniaku.
mg N-NH+4 / 100 mlEx
0,00,03
0,010,06
0,030,09
0,050,14
0,070,18
0,090,21
Výsledky:
20g pôdy..................100 ml
x g pôdy................... 20 ml
x =20 x 20
100
x = 4 g pôdy
0,09 mg N-NH+4 (vlastná vzorka)............4g pôdy
x..... mg N-NH+4.................................1000g pôdy
x = 0,09 x 1000 = 22,5 mg N-NH+4
4
Záver:
Stanovovali sme obsah amoniakálneho dusíka v pôde. Analyzovaná vzorka č. 3 obsahovala 22,5 mg N-NH+4.
Protokol č.5
Téma: Stanovenie obsahu dusíka Kjehdalovou metódou
Podstata: Pôsobením tepla, kyseliny sírovej a katalyzátora dochádza k oxidácii organickej látky na vodu a oxid uhličitý a k pretransformovaniu organ. dusíka na anorganický – amoniakálny. V procese destilácie sa oddestiluje do predlohy obsahujúcej vhodný farebný indikátor. Množstvo takto sa chyteného dusíka sa zistí titračne, za použitia kyseliny.
Stanovenie N Kjeldahlovou metódou má 3 etapy:
katalyzátor
- mineralizácia – org. látka + H2SO4–––––––– H2O + CO2 + (NH4 )2 SO4
- katalizátor: K2SO4 a Cu SO4 = 10:1 teplo
- vzniká síran amónny
-opt. teplota 338°C; - destilácia - (NH4 )2 SO4 + 2 NaOH ––––––––– Na2SO4 + 2NH4OH
- NH4OH + H3BO3 –––––––––––– (NH4 )2 SO4 + 3H2O
- pôsobením vodnej pary a hydroxidu sodného sa zo vzniknutého (NH4 )2 SO4, vytesní amoniak, kt. sa zachytí v predlohe, v kyseline;
- amoniak mení pH predlohy, na čo prítomný Tashirov indikátor reaguje zmenou farby z višňovo-červenej na zelenú;
3. titrácia - 3H2 SO4 + 2(NH4 )3 BO3 ––––––––––– 3 (NH4 )2 SO4 + 2 H3BO3
- používame 0,05 M H2SO4, kt. okysľuje predlohu v dôsledku čoho Tashirov indikátor mení farbu;
- zo spotreby 0,05 M H2SO4 vypočítame množstvo zachyteného dusíka;
Pracovný postup:
Navážime 1g rastlinného materiálu do Kjehdalovej banky, pridáme 10g katalyzátora K2SO4, Cu SO4 = 10:1. Pridáme 20 ml koncentrovanej H2SO4 96%-tnej, Kjehdalovu banku necháme pozvoľne, neskôr intenzívne zahrievať. Zahrievame asi hodinu až do tyrkysovomodrého zafarbenia. Vzorku necháme vychladnúť. Celý obsah prenesieme kvalitatívne pomocou destil. H2O do 250 ml banky.
Z takto pripravenej vzorky odpipetujeme 25 ml. Vzorku dáme do varného kotlíka destil. prístroja + pridáme 25-50 ml 33% -tného lúhu NaOH – destilácia, aby nám čpavok neunikal do ovzdušia, predlohu dáme do 250ml kadičky pridáme 25 ml 2%-tnej kyseliny boritej (H3BO3), do kt. sa zachytí unikajúci čpavok, pridáme 2-3 kvapky Tachirovho indikátora.
Kadičku s predlohou umiestnime pod ústie chladiča tak, aby bol vývod chladiča ponorený v predlohe. Potrebujeme nadestilovať zhruba 100-120ml vzorky. Kadičku odoberieme spod destil. prístroja a titrujeme 0,05 M H2SO4, do trvalého sloboružového zafarbenia.
-výpočet : prepočítame obsah N z mg na kg sušiny a % N;
1g RM.............................250 ml
xg RM...............................25 ml
x = 0,1g RM
a (spotreba = 3,34) ml 0,05 M H2SO4 . f (faktor = 1,015) . 1,4 = b mg N = 4,75
0,1g RM...........................4,75
1000g...............................x
x = 4,75 x 1000 = 4750 = 47500 mg.kg-1N (/1000 = 47,5% v sušine)
0,10,1
PšenicaJačmeň
mg.kg-1 %mg.kg-1 %
odnož47500 4,7523870 2,387
kvitnutie17190 1,71913000 1,3
slama39780 3,978
zrno19200 1,920
Záver:
Na cvičení sme stanovovali obsah N Kjehdalovou metódou. Skúmaná vzorka rastlinného materiálu (odnož) obsahovala 47500 mg.kg-1N.
Protokol č. 6Téma: Stanovenie P & K v rastlinnom materiály
Princíp stanovenia:
Rastlinu spaľujeme mokrou cestou za použitia koncentrovanej kyseliny dusičnej ako oxidačného činidla. Nadbytok kys. dusičnej sa odstráni odparovaním kys. chloristou, dobre sa vylúči oxid kremičitý.
Pracovný postup:
- 1g suchého rastlinného materiálu navážime do 150ml kadičky, pridávame 10ml koncentrov. kys. dusičnej + 5ml koncentrovanej kys. chloristej, prikryjeme sklíčkom, dame na pieskový kúpeľ – spaľujeme až do odfarbenia;
- po ochladení pridáme 25ml prevarenej destilovanej vody, opláchneme hodinové sklíčko – filtrácia pomocou vody;
- po premití filtra, doplníme roztok po značku, na filtri nám zostáva oxid kremičitý;
- z tohto roztoku stanovuje jednotlivé prvky;
Stanovenie P kolorimetricky
- z pripraveného roztoku odpipetujeme 1-5ml (1ml pri odnož, 5ml pri slame);
- do 100ml banky pridáme do ¾ destil. vodu + 1ml molybdénu amónneho – premiešame + 0,5ml chloridu cínnatého – premiešame a doplníme destilovanou vodou po značku;
- meriame pri vlnovej dĺžke - 660 nm;
- zmeriame si štandardné roztoky – zo štandardných roztokov zhotovíme graf;
naša vzorka: 0,23 (zrno pšenice)
štandardné roztoky
0 - 0
0,1 – 0,065
0,3 – 0,21
0,5 – 0,29
0,7 – 0,47
0,9 – 0,48
1g RM.......................................250ml
x g RM......................................... 2ml
x = 0,008g RM
odčítaná hodnota z grafu = mg ..........................0,008g
x mg ..........................1000g
x = 5250 mg.kg-1.P v zrne pšenice
Stanovenie K
- stanovíme zo zmineralizovanej vzorky – výluh zmeriame na plameňometri;
K
0,5- 3
1-7
2-16
3-26
5-47
7-68
10-100
15-148
20-193
40-410
mgVg
1g...............250mla 37 z grafu......................1g
xg...............250mlx mg...........................1000g
x = 1gx = 37000 mg.kg-1.K
Záver:
Pri stanovení P kolorimetricky sme zistili, že vzorka obsahuje 5250 mg.kg-1.P v zrne pšenice.
Pri stanovení K pomocou plameňového fotometra sme zistili, že vzorka obsahovala 37000 mg.kg-1.K.
Protokol č. 7Téma: Stanovenie Mg v rastlinnom materially
Horčík stanovujeme metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie.
Pracovný postup:
Z pripraveného mineralizátu podľa očakávaného obsahu horčíka do 50 ml odmernej banky odpipetujeme 1 – 5ml, doplníme destilovanou vodou po rysku. Dôkladne premiešame a na atómovou absorpčnom spektrofotometri zmeriame absorpciu.
1 g RM..................................250 ml1 g.................................100%
x g Rm.......................................5 ml0,11 g..............................x%
x = 0,02 gx = 11 g
z grafu 0,027mg Mg............... 0,02g
z...............................1000g
z = 1350 mg Mg. kg-1 sušiny
0,01 - 0,05
0,02 - 0,1
0,03 - 0,12
0,05 - 0,2
0,07 - 0,25
0,09 - 0,32
odnož jačmeňa - 0,55%
zrno pšenice - 0,135%
slama pšenice - 0,2%
- 0,10%
odnož pšenice - 20,15%
zrno pšenice - 0,185%
Záver:
Pri stanovení Mg pomocou atómovou absorpčnom spektrofotometri sme zistili, že vzorka obsahovala (zrno pšenice) 1350 mg.kg-1.Mg.
