referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Zaujímavosti o referátoch
Agrochémia a výživa rastlín (protokoly)
Dátum pridania: 15.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zajacka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 157
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 

Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra


06/07


Protokol č.1

Téma: Stanovenie pHKCl

Pracovný postup:

-do 100ml polyetylénových nádobiek sa naváži 10 g jemnozeme (naša vzorka č. 10) a zalejeme 25 ml 0,2 mol roztokom KCl;
-nádobku dáme do trepačky na 10 min.;
-elektródu ponoríme do suspenzie, hodnota pH sa odpočíta priamo na pH metri;

Podstata stanovenia:

Výsledky:
Použili sme vzorku č. 10, namerané pH KCl bolo 7 (neutrálne pH).

Protokol č.2

Téma: Stanovenie amoniakálneho dusíka N-NH+4 kolorimetricky pri použití Nesslerovho
činidla.

Pracovný postup:
- do 250 ml plastovej fľaše vsypeme 20g zhomogenizovanej pôdnej vzorky + pridáme 100 ml
1% K2 SO4; Na 30min. vložíme do trepačky. Po 30 min. získanú suspenziu prefiltrujeme.
Z číreho filtrátu napipetujeme 20 ml do 100ml odmernej banky obsahujúcej 60-80 ml destilovanej vody.
- pridáme 2 ml 10% síranu sodného a 5 ml Nesslerovho činidla;
- obsah doplníme destilovanou vodou po značku a pretrepeme.
Po 20 min. vyfarbovanie zmeriame svetelnú absorbanciu na spektrálnom kolorimetri pri vlnovej dĺžke 410 nm. Nameranú hodnotu dáme do grafu zostrojeného podľa zistených absorbancíí štandardných roztokov.

Príprava štandardných roztokov:
- do odmernej banky dáme 60-80 ml destilovanej vody,
+ 7 ml štandardného roztoku NH4Cl
+ 2 ml 10% síranu sodno-draselného
+ 5 ml Nesslerovho činidla
+ po risku doplníme destilovanou vodou, premiešame.
- po 10 min.. meriame intenzitu žltohnedého zafarbenia;

Podstata stanovenia je, že Nesslerovo činidlo spôsobuje v alkalickom prostredí s amoniakom žlté zafarbenie, ktorého intenzita je úmerná s množstvom amoniaku.

mg N-NH+4 / 100 mlEx
0,00,03
0,010,06
0,030,09
0,050,14
0,070,18
0,090,21

Výsledky:

20g pôdy..................100 ml
x g pôdy................... 20 ml

x =20 x 20
100

x = 4 g pôdy

0,09 mg N-NH+4 (vlastná vzorka)............4g pôdy
x..... mg N-NH+4.................................1000g pôdy


x = 0,09 x 1000 = 22,5 mg N-NH+4
4


Záver:
Stanovovali sme obsah amoniakálneho dusíka v pôde. Analyzovaná vzorka č. 3 obsahovala 22,5 mg N-NH+4.

Protokol č.5

Téma: Stanovenie obsahu dusíka Kjehdalovou metódou

Podstata: Pôsobením tepla, kyseliny sírovej a katalyzátora dochádza k oxidácii organickej látky na vodu a oxid uhličitý a k pretransformovaniu organ. dusíka na anorganický – amoniakálny. V procese destilácie sa oddestiluje do predlohy obsahujúcej vhodný farebný indikátor. Množstvo takto sa chyteného dusíka sa zistí titračne, za použitia kyseliny.

Stanovenie N Kjeldahlovou metódou má 3 etapy:
katalyzátor

  1. mineralizácia – org. látka + H2SO4–––––––– H2O + CO2 + (NH4 )2 SO4
    - katalizátor: K2SO4 a Cu SO4 = 10:1 teplo
    - vzniká síran amónny
    -opt. teplota 338°C;
  2. destilácia - (NH4 )2 SO4 + 2 NaOH ––––––––– Na2SO4 + 2NH4OH
  3. NH4OH + H3BO3 –––––––––––– (NH4 )2 SO4 + 3H2O
    - pôsobením vodnej pary a hydroxidu sodného sa zo vzniknutého (NH4 )2 SO4, vytesní amoniak, kt. sa zachytí v predlohe, v kyseline;
    - amoniak mení pH predlohy, na čo prítomný Tashirov indikátor reaguje zmenou farby z višňovo-červenej na zelenú;
    3. titrácia - 3H2 SO4 + 2(NH4 )3 BO3 ––––––––––– 3 (NH4 )2 SO4 + 2 H3BO3
    - používame 0,05 M H2SO4, kt. okysľuje predlohu v dôsledku čoho Tashirov indikátor mení farbu;
    - zo spotreby 0,05 M H2SO4 vypočítame množstvo zachyteného dusíka;

Pracovný postup:
Navážime 1g rastlinného materiálu do Kjehdalovej banky, pridáme 10g katalyzátora K2SO4, Cu SO4 = 10:1. Pridáme 20 ml koncentrovanej H2SO4 96%-tnej, Kjehdalovu banku necháme pozvoľne, neskôr intenzívne zahrievať. Zahrievame asi hodinu až do tyrkysovomodrého zafarbenia. Vzorku necháme vychladnúť. Celý obsah prenesieme kvalitatívne pomocou destil. H2O do 250 ml banky.

Z takto pripravenej vzorky odpipetujeme 25 ml. Vzorku dáme do varného kotlíka destil. prístroja + pridáme 25-50 ml 33% -tného lúhu NaOH – destilácia, aby nám čpavok neunikal do ovzdušia, predlohu dáme do 250ml kadičky pridáme 25 ml 2%-tnej kyseliny boritej (H3BO3), do kt. sa zachytí unikajúci čpavok, pridáme 2-3 kvapky Tachirovho indikátora.
Kadičku s predlohou umiestnime pod ústie chladiča tak, aby bol vývod chladiča ponorený v predlohe. Potrebujeme nadestilovať zhruba 100-120ml vzorky. Kadičku odoberieme spod destil. prístroja a titrujeme 0,05 M H2SO4, do trvalého sloboružového zafarbenia.
-výpočet : prepočítame obsah N z mg na kg sušiny a % N;

1g RM.............................250 ml
xg RM...............................25 ml
x = 0,1g RM

a (spotreba = 3,34) ml 0,05 M H2SO4 . f (faktor = 1,015) . 1,4 = b mg N = 4,75

0,1g RM...........................4,75
1000g...............................x
x = 4,75 x 1000 = 4750 = 47500 mg.kg-1N (/1000 = 47,5% v sušine)
0,10,1

PšenicaJačmeň
mg.kg-1 %mg.kg-1 %
odnož47500 4,7523870 2,387
kvitnutie17190 1,71913000 1,3
slama39780 3,978
zrno19200 1,920

Záver:
Na cvičení sme stanovovali obsah N Kjehdalovou metódou. Skúmaná vzorka rastlinného materiálu (odnož) obsahovala 47500 mg.kg-1N.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.