Šľachtenie na úrodnosť
Úrodnosť jačmeňa je komplexná, geneticky podmienená vlastnosť a značne modifikovaná vonkajšími fatormi.
Pri intenzívnych odrodách zvyšujeme ich produkčný potenciál, zvyšujeme pomer zrna k slame, usilujeme o odolnosť proti poliehaniu a o iné vlastnosti vhodné z hľadiska mechanizovaného zberu (nelámavosť klasového vretena, nevypadavosť zrna pri plnej zrelosti), vyžadujeme efektívnu reakciu na vyššiu hladinu živín, agrotechniku, ako aj dostatočnú adaptabilitu, odolnosť proti múčnatke a jačmennej hrdzi.
Podľa švédskych autorov produktívne odrody budúcnosti majú mať produkčnú schopnosť nad 10 t zrna z 1 ha. Ich eroktoidné ert-mutanty zmenili niektoré názory na túto plodinu, na jej vlastnosti a vzťahy medzi nimi. Zistili pozitívne transgresie po ich krížení so šesťradovým jačmeňom. Zdajú sa výhodnejšie z hľadiska plodnosti oproti nutans – typom (počet zŕn na klas). Pomohli porušiť vzťahy medzi úrodnosťou a výškou rastlín, medzi ozimnosťou a šesťradovosťou.

V niektorých kombináciách dominuje vyššia, v iných nižšia úrodnosť. Odnoživosť v F1 generácií sa obyčajne nachádza v priemernom stave oproti rodičovským odrodám. Z hľadiska počtu zŕn v klase dominuje vo väčšine kombinácií veľký klas. To isté sa vzťahuje na veľké zrno. Z toho vyplýva nebezpečie, že skoré pozitívne výbery nedajú konštantných potomstiev. Menej produktívne recesívy, ktoré sa v potomstvách vyštiepia, znížia priemerné hodnoty uvedených znakov. Preto pri šľachtení na produktívnosť najracionálnejšou schémou výberu sa javí 4-5 x presiaty hybridný materiál pri negatívnom výbere rastlín s malým klasom, malým zrnom a rastlín neskorých, a následným pozitívnym výberom produktívnych rastlín.
Pri ozimnom jačmeni je aktuálne šľachtenie na odolnosť proti vyzimovaniu. Ide o jačmeň kŕmny, ktorý je potencionálne úrodnejší ako jarný. Dobre využije jesennú a zimnú vlahu. Má i ďalšie výhody napr. v tom, že je o 10 – 12 dní skorší ako jarný, čím obyčajne uniká zahoreniu a rozširuje obdobie zberu pri hustosiatych obilninách. V miernych zimách prezimuje dobre, v drsnejších často vyzimuje pre nízku zimovzdornosť. Zvýšenie odolnosti proti mrazu by túto kultúru urobilo istou. Je to ale úloha šľachtiteľsky náročná, lebo zatiaľ nie sú k dispozícii mrazuvzdorné formy jačmeňa, ktoré by sa dali použiť ako zdroje pre kríženie. Použitie takého zdroja ako je ozimná raž, sa zatiaľ nedarí. Ozimný jačmeň znesie dlhší čas holomrazy do -10 až -12 °C (raž do -20 alebo -30°C) a viac. Nižšia odolnosť ozimného jačmeňa proti mrazu sa často vysvetľuje zvláštnosťami jeho vývoja, ako i okolnosťou, že pri ňom môže prebiehať intenzívny metabolizmus i pri nižších teplotách, čo znižuje jeho odolnosť.
Dobrým zdrojom odolnosti ozimného jačmeňa sa javí odroda Orion, kanadská odroda Doner a švédske odrody ozimného jačmeňa.

Zvýšenie zimovzdornosti ozimného jačmeňa má priaznivý vplyv na zvýšenie jeho úrodnosti. Pri ozimnom jačmeni možno pozorovať 2 typy: ozimný a presievkový. Prvý je náročný na nižšie teploty na začiatku vývoja, normálne sa vyvíja len pri jesennom výseve. Druhý, presievkový nie je náročný na nižšie teploty na začiatku vývoja a vyvíja sa normálne i pri jarnom výseve. Pri jesennom výseve prezimuje. Pomaly sa vyvíja v podmienkach krátkého a rýchlo v podmienkach dlhého dňa. Čím je táto reakcia väčšia, tým je odroda zimovzdornejšia.

Pre šľachtenie jačmeňa na menšiu citlivosť na sucho sú výhodné domáce krajové alebo šľachtené odrody.
Sladovnícky jačmeň v suchých podmienkach znižuje úrodu a kvalitu zrna. V zrne sa zvyšuje obsah celkového proteínu, znižuje sa jeho vyrovnanosť a extraktívnosť. Je tomu najmä v roku, kedy sa dostaví sucho v prvej polovici vegetácie a použili sa vysoké dávky dusíka.

Suchom obyčajne netrpia odrody, ktoré majú kratšiu vegetačnú dobu. Suchovzdornejšie xeromorfné formy sa vyznačujú úzkými, hrubšími svetlozelenými listami. Majú väčší počet krátkych klasov. Hygromorfné formy majú listy väčšie, širšie a tmavšie a veľké, dlhé klasy.

Jačmeň má ochranné mechanizmy proti suchu. suchovzdorné odrody tvoria krátke steblo, opadávajú im spodné listy, zakrúcajú horné listy, tvoria xeromorfnú listovú plochu, v suchu nezastavujú rastové pochody úplne, pri obnovení závlach ale slabo reagujú na vlahu, tvoria menej biomasy a nízku úrodu.