Pri hnojení dusíkom klesá zaburinenosť plodín v porovnaní s nehnojenými parcelami. Uvedený vzťah je zložitejší ako sa zdá a platí za určitých predpokladov, napríklad dobre zapojeného porastu. Keď je porast riedky, zvýšené hnojenie dusíkom posilňuje konkurenčnú schopnosť burín. V zmysle zásady, že vyššia pokryvnosť pôdy plodinou má za následok menšiu pokryvnosť burín, sme zistili zníženie konkurenčnej schopnosti porastov s klesajúcou intenzitou výživy. Zároveň je zreteľná konkurenčná schopnosť burín, ktorá preukazne ovplyvňuje úrody pšenice ozimnej, napriek súčasnému zvyšovaniu úrod pšenice v podmienkach zvyšovaných dávok dusíka. Podľa našich meraní konkurenčná schopnosť burín preukazne ovplyvňuje úrody hustosiatych obilnín, napriek rastu úrod po zvyšovaných dávkach dusíka. Kým v porastoch jačmeňa jarného pri štandardnom výsevku a hnojení spravidla akumulujú 5% z celkového množstva dusíka prijatého porastom buriny, v rovnakých podmienkach v poraste pšenice je to až 10-15%. Láskavec ohnutý je schopný akumulovať až 44% z aplikovanej dávky v závislosti od populačnej hustoty pestovanej plodiny. Aplikácia dusíka zvyšuje rast burín na jar, podmieňuje však konkurenčnú schopnosť burín aj v období blízko pred zberom. V konkurencii s pšenicou ozimnou majú hviezdica, hluchavky a veroniky nižšie optimum dusíka, v rade burín je to práve naopak.

Dusíkatá výživa výrazne zvyšuje výskyt ovsa hluchého a lipkavca obyčajného, zatiaľ čo na výskyt hluchavky purpurovej, druhy veroník, maku vlčieho a fialky roľnej nemala preukazný vplyv. V porastoch pšenice sa zistila pritom zvýšená konkurenčná schopnosť niektorých jednoklíčnolistových burín, ako je stoklas. Všeobecne sa eviduje rozdielna zaburinenosť v závislosti od ročníka. Jedným z významných faktorov určujúcich rozdiely v zaburinenosti pšenice ozimnej ako oziminy, ale v širších súvislostiach aj jarín sú odlišnosti v nástupe jari. Väčšia zaburinenosť jarín sa predpokladá v ročníkoch so skorším nástupom jari, kedy spravidla po sejbe ešte prichádza obdobie nízkych teplôt. Porasty vzchádzajú pomaly, neskoršie kompletne pokrývajú pôdu a vzchádzajúce buriny sa v nich ďaleko lepšie uplatnia. Vo vzťahu k zaburinenosti pšenice ozimnej je jednou z najdôležitejších úloh nástup fázy odnožovania.

Ak dochádza k odnožovaniu až na jar, výrazne sa znižuje jej konkurencie schopnosť voči burinám. Burinami, ktoré sú najväčšou hrozbou pre porasty pšenice u nás sú rumany (vrátane parumančeka), lipkavec a pichliač. Metlička, ale aj lipkavec sú špecifickým problémom, ktorý stále poukazuje na rezervy vo včasnosti prijímaných ochranárskych opatrení. Pýr skôr poukazuje na úroveň agrotechniky a vhodnosť osevných postupov. Fialky sú u nás podceňovanou burinou. Vo vyspelejších krajinách je im v súčasnosti venovaná neporovnateľne vyššia miera pozornosti. Ovsu hluchému sa v pšenici darí najmä v ročníkoch s roztiahnutým nástupom jari. Zvýšené zastúpenie repky ozimnej v osevných postupoch sa zákonite prejavuje v podobe výmrvu repky. V skupine menej a málo významných sa črtá niekoľko druhov burín, ktorých zvládnutie môže byť čoraz problematickejšie, ako príklad uvedieme ambróziu a durman. Na druhej strane ustupujú druhy burín, ktoré dlho dominovali. Za zmienku stoja horčica, praslička, pupenec, pohánkovec, ale aj horčiaky, čakanka, nevädza a, samozrejme, kúkoľ. Staronovou stálicou pšeničných polí je mrlík.