Mechanická regulácia burín v hustosiatych plodinách
Často používaným prvým mechanickým zásahom proti burinám je bránenie na slepo. Ideálny termín je 24 hod. pred objavením sa plodiny na povrchu pôdy. Správny termín je zároveň vtedy, keď semená burín začali klíčiť, sú viditeľné tenké biele korienky (nitkovanie). Ak nie, potom bránenie môže vyprovokovať buriny ku klíčeniu v čase, keď mechanický zásah proti burinám z dôvodu nevhodnej rastovej fázy plodiny nie je možné uskutočniť. V tomto prípade môže mechanický zásah viesť k vyššej zaburinenosti. Všeobecne bránenie na slepo je efektívnejšie pri jarných obilninách ako pri ozimných.
Vhodným typom brán pre tento účel sú prútové brány, ale aj klasický typ klincových brán môže byť efektívny (na ťažkých pôdach).
Po vzídení plodiny je bránenie efektívne až vo fáze 2-3 listov (začiatok odnožovania). V skoršej fáze môže bránenie vážne poškodiť plodinu. Ak sú buriny už dobre zakorenené, má bránenie nízku efektívnosť.
Pri zaburinení metličkou obyčajnou je okrem bránenia vhodné aj plečkovanie pri upravenej medziriadkovej vzdialenosti (min.0,17 m).
Po veľkých mrazoch alebo pri vytvorení pôdneho prísušku je vhodné najskôr povalcovať, čím sa zlepší účinok bránenia.
Vysoká pracovná rýchlosť zlepšuje zahrňovací účinok brán. Nastavenie tlaku prútov závisí od citlivosti plodiny, rastovej fázy a pôdneho druhu.
Účinok rôzneho náradia používaného k regulácii zaburinenosti ozimnej pšenice je vyjadrený v tabuľke.
Účinok rôzneho spôsobu regulácie zaburinenosti ozimnej pšenice pri včasnom, jednorazovom použití a vo vhodnom termíne na jar (Schmid, Steiner, 1987)
BurinyPrútové brányPlečka + sieť. brányŠtetinová plečkaPlameňová plečka
Celková zaburinenosť - ľahké pôdy1-21-211
Celková zaburinenosť - ťažké pôdy433n
Konopnica napuchnutá11-211
Lipkavec obyčajný2-41-22-31
Hluchavka purpurová5231
Rumanček pravý422n
Nezábudka roľná322-32-3
Pohánkovec ovíjavý2-31-221
Hviezdica prostredná3-42-32-31-2
Veronika brečtanolistá2-32-32n
Vika chlpatá422n
Psiarka roľná311n
Metlička obyčajná3211
Poznámka:
1 - veľmi dobrý účinok (redukcia nad 80 %)
2 - dobrý účinok (60-80 %)
3 - stredný účinok (40 - 60 %)
4 - slabý účinok (20 - 40 %)
5 - zlý účinok (do 20 %)
n - nezistené
Buriny v porastoch pšenice ozimnej
Ing. Štefan Tóth, PhD.,
Oblastný výskumný ústav agroekológie, Michalovce
Buriny sú jedným z faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú úspešnosť pestovania poľných plodín. Spôsobujú straty aj po odburiňovacích zákrokoch. Zníženie úrod pšenice ozimnej pri strednej a silnej zaburinenosti môže dosiahnuť viac než 30%. Pri totálnej zaburinenosti môžu byť straty až 90 %. Zberom, spracovaním a vyhodnocovaním informácií o burinách sa dlhodobo zaoberá Oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach. Cieľom predkladaného príspevku je poskytnúť údaje o zaburinenosti porastov pšenice ozimnej, predstaviť zoznam, poradie a členenie burín podľa ich aktuálnej hospodárskej významnosti. Porasty pšenice ozimnej sa vyznačujú relatívne nízkou zaburinenosťou. Výskyt nezaburinených k mierne, stredne, silno až úplne zaburineným porastom vystihuje pomer 100:20:14:7:2. To svedčí o dobrej pestovateľskej úrovni. Príčiny dobrej konkurenčnej schopnosti a odolávania tlaku burín hustosiatymi obilninami spočívajú v kompletnosti porastov, rýchlom raste, mohutnosti, a popr. i v allelopatii.
Pred pšenicu ozimnú a jačmeň jarný v rebríčku konkurenčnej schopnosti a odolávaniu tlaku burín hustosiatymi obilninami sa zaraďuje raž ozimná a triticale, ale tiež aj ovos siaty. Druhová pestrosť burín vyskytujúcich sa v pšenici ozimnej je najbohatšia v južných oblastiach, kde sa zaznamenala tretina všetkých druhov burín prítomných v agrofytocenózach Slovenska. Naopak najchudobnejšie sú z tohto hľadiska porasty pšenice ozimnej v stredných polohách. Opačná je ale situácia, ak sa porasty hodnotia podľa intenzity výskytu burín. Najväčší podiel nezaburinených porastov je práve v južných oblastiach. V severnejších častiach Slovenska je najmenší podiel čistých porastov. Najvyšší podiel totálne zaburinených porastov sa nachádza v stredných polohách. V súčasnosti je zjavné, že narušením zásad striedania plodín, nadmernou špecializáciou rastlinnej výroby na pestovanie trhových plodín sa premnožujú druhy prispôsobiteľné dlhodobo používaným rovnakým agrotechnickým zásahom a herbicídom. Zúžené striedanie plodín, alebo dlhoročné pestovanie akejkoľvek plodiny, či skupiny plodín biologicky málo sa líšiacich na jednom pozemku, vedie k zvýšenej zaburinenosti pôdy a porastov takými druhmi burín, ktoré sa lepšie prispôsobujú spoločnému rastu s nimi. Vyvážený osevný postup musí umožniť striedanie plodín s malou konkurenčnou schopnosťou proti problematickým burinám s plodinami, ktoré týmto burinám lepšie konkurujú. Základom konkurenčnej schopnosti pšenice ozimnej je správna výživa. Z hľadiska ochrany životného prostredia sa v súčasnosti uprednostňujú postupy s nižšími dávkami dusíka, a to i z pohľadu ovplyvnenia zmien v populácii burín.
Pri hnojení dusíkom klesá zaburinenosť plodín v porovnaní s nehnojenými parcelami. Uvedený vzťah je zložitejší ako sa zdá a platí za určitých predpokladov, napríklad dobre zapojeného porastu. Keď je porast riedky, zvýšené hnojenie dusíkom posilňuje konkurenčnú schopnosť burín. V zmysle zásady, že vyššia pokryvnosť pôdy plodinou má za následok menšiu pokryvnosť burín, sme zistili zníženie konkurenčnej schopnosti porastov s klesajúcou intenzitou výživy. Zároveň je zreteľná konkurenčná schopnosť burín, ktorá preukazne ovplyvňuje úrody pšenice ozimnej, napriek súčasnému zvyšovaniu úrod pšenice v podmienkach zvyšovaných dávok dusíka. Podľa našich meraní konkurenčná schopnosť burín preukazne ovplyvňuje úrody hustosiatych obilnín, napriek rastu úrod po zvyšovaných dávkach dusíka. Kým v porastoch jačmeňa jarného pri štandardnom výsevku a hnojení spravidla akumulujú 5% z celkového množstva dusíka prijatého porastom buriny, v rovnakých podmienkach v poraste pšenice je to až 10-15%. Láskavec ohnutý je schopný akumulovať až 44% z aplikovanej dávky v závislosti od populačnej hustoty pestovanej plodiny. Aplikácia dusíka zvyšuje rast burín na jar, podmieňuje však konkurenčnú schopnosť burín aj v období blízko pred zberom. V konkurencii s pšenicou ozimnou majú hviezdica, hluchavky a veroniky nižšie optimum dusíka, v rade burín je to práve naopak.
Dusíkatá výživa výrazne zvyšuje výskyt ovsa hluchého a lipkavca obyčajného, zatiaľ čo na výskyt hluchavky purpurovej, druhy veroník, maku vlčieho a fialky roľnej nemala preukazný vplyv. V porastoch pšenice sa zistila pritom zvýšená konkurenčná schopnosť niektorých jednoklíčnolistových burín, ako je stoklas. Všeobecne sa eviduje rozdielna zaburinenosť v závislosti od ročníka. Jedným z významných faktorov určujúcich rozdiely v zaburinenosti pšenice ozimnej ako oziminy, ale v širších súvislostiach aj jarín sú odlišnosti v nástupe jari. Väčšia zaburinenosť jarín sa predpokladá v ročníkoch so skorším nástupom jari, kedy spravidla po sejbe ešte prichádza obdobie nízkych teplôt. Porasty vzchádzajú pomaly, neskoršie kompletne pokrývajú pôdu a vzchádzajúce buriny sa v nich ďaleko lepšie uplatnia. Vo vzťahu k zaburinenosti pšenice ozimnej je jednou z najdôležitejších úloh nástup fázy odnožovania.
Ak dochádza k odnožovaniu až na jar, výrazne sa znižuje jej konkurencie schopnosť voči burinám. Burinami, ktoré sú najväčšou hrozbou pre porasty pšenice u nás sú rumany (vrátane parumančeka), lipkavec a pichliač. Metlička, ale aj lipkavec sú špecifickým problémom, ktorý stále poukazuje na rezervy vo včasnosti prijímaných ochranárskych opatrení. Pýr skôr poukazuje na úroveň agrotechniky a vhodnosť osevných postupov. Fialky sú u nás podceňovanou burinou. Vo vyspelejších krajinách je im v súčasnosti venovaná neporovnateľne vyššia miera pozornosti. Ovsu hluchému sa v pšenici darí najmä v ročníkoch s roztiahnutým nástupom jari. Zvýšené zastúpenie repky ozimnej v osevných postupoch sa zákonite prejavuje v podobe výmrvu repky. V skupine menej a málo významných sa črtá niekoľko druhov burín, ktorých zvládnutie môže byť čoraz problematickejšie, ako príklad uvedieme ambróziu a durman. Na druhej strane ustupujú druhy burín, ktoré dlho dominovali. Za zmienku stoja horčica, praslička, pupenec, pohánkovec, ale aj horčiaky, čakanka, nevädza a, samozrejme, kúkoľ. Staronovou stálicou pšeničných polí je mrlík.
Recenzoval: P. Jamriška
Naše pole 7/2004
Buriny v obilninách
Nevädza roľná
Mrlík biely
Fialka roľná
Hluchavka objímavá
Parumanček nevoňavý
Metlička obyčajná
Mak vlčí
Pohánkovec ovíjavý
Hviezdica prostredná
Ničenie problematických burín
Pichliač roľný
aplikácia vo fáze príznaku ružice : Cliophar 300 SL 0,25-0,4 l/ha, Lontrel 300 0,25-0,4 l/ha
aplikácia pri výške 15-20 cm :Agritox 50 SL 1,5 l/ha, Aminex 500 KMW 1,5 l/ha, Aminex 500 SL 1,5 l/ha, Aminex Pur 2,3 l/ha, Aminex 400 2 l/ha, Dicopur M 750 1 l/ha, Duplosan DP 1,5 l/ha, Desormone Liquid 1 l/ha, Esteron 0,8 l/ha
Herboxone 1,5 l/ha, Factor 1,5 l/ha, Mustang 0,6 l/ha, U 46 D Fluid 1,5 l/ha, U 46 M Fluid 1,5 l/ha
aplikácia vo fáze prízemnej ružice až 15 cm: Granstar 75 WG 20-25 g/ha, Husar od 175 g/ha, Sekator 250-300 g/ha
TM kombinácie: : Cliophar/Lontrel + MCPA, Cliophar/Lontrel + Granstar, Cliophar/Lontrel + 2,4 D
Lipkavec obyčajný
- do 5 praslenov : Cobra 24 EC 0,2 l/ha, Aurora 50 WG 40 g/ha
- do 8 praslenov : Husar 200 g/ha, Mustang 0,6 l/ha
- do 10 praslenov : Sekator 300 g/ha, Grodyl Plus 2 kg/ha, Kantor 0,1 l/ha
- nad 10 praslenov : Grodyl 75 WG 30 g/ha, Starane 250 EC 0,6 l/ha, Tomigan 250 EC 0,6 l/ha
Veroniky
Aurora 50 WG 30-40 g/ha, Cobra 24 EC 0,2 l/ha, Solar 0,25 l/ha
Pýr plazivý
Attribut 60 g/ha ,Monitor 75 WDG 26 g/ha
pred zberom: Glyfogan 480 SL 3 l/ha, Roundup 3 l/ha, Dominator 3 l/ha, Kaput 3 l/ha
Horčiaky
Assert 250 EC 2,5-3 l/ha, Bromotril 25 SC 1-1,5 l/ha, Pardner 22,5 EC 1-1,5 l/ha, Duplosan DP 1,5 l/ha, Mustang 0,6 l/ha, Sekator 300 g/ha, Starane 250 EC 0,4-0,6 l/ha, Tomigan 250 EC 0,4-0,6 l/ha
Vplyv N hnojenia na citlivosť burín voči herbicídom
Vo vegetačnej komore skúmali účinok 5 herbicídov (nicosulfuron, atrazin, glufosinat, glyphosat a mesotrion) a dvoch úrovní N hnojenia (0,7 mM N a 7,7 mM N) na mohár zelený, láskavec ohnutý a podslnečník Theofrastov. Skúmané herbicídy boli aplikované v normovaných dávkach v závislosti od druhu vo fáze dvoch až piatich listov. Skúšané buriny sa zberali dva týždne po ošetrení, kritériom herbicídneho účinku bola 50% redukcia fytomasy (GR50). Citlivosť skúmaných druhov na herbicídy bola ovplyvnená úrovňou N hnojenia.
Pri mohári zelenom, rastúcom na nízkej úrovni N výživy, bolo treba na dosiahnutie 50 % redukcie fytomasy približne šesťkrát vyššiu dávku nicosulfuronu ako na rastliny pestované pri vysokej úrovni N hnojenia. Podobne, pri láskavci ohnutom, rastúcom pri nízkej úrovni N hnojenia, bolo treba na rovnaký herbicídny účinok vyššie dávky nicosulfuronu, glufosinatu, mesotrionu a glyphosatu ako na rastliny s vysokou úrovňou N hnojenia. Naopak, pri podslnečníku Thesofrastovom nemala úroveň N hnojenia vplyv na účinnosť mesotrionu, glufosinatu alebo atrazinu. Uvedené odlišnosti druhov burín v reakcii na herbicídy v závislosti od úrovne N výživy môžu pomôcť vysvetliť viaceré chyby, ktorých sa dopúšťajú farmári v praxi.
(podľa Cathcart R. J. et al., Weed Science,52, 2004, 291-296, P. Jamriška)
Slovenská poľnohospodárska univerzita
Nitra
Výskyt najdôležitejších burín v súčasnosti, v porastoch
pšenice a spôsob ich regulácie
