referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zita
Štvrtok, 2. apríla 2020
Zaujímavosti o referátoch
Výskyt najdôležitejších burín v súčasnosti, v porastoch
Dátum pridania: 15.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zajacka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 102
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 

Mechanická regulácia burín v hustosiatych plodinách

Často používaným prvým mechanickým zásahom proti burinám je bránenie na slepo. Ideálny termín je 24 hod. pred objavením sa plodiny na povrchu pôdy. Správny termín je zároveň vtedy, keď semená burín začali klíčiť, sú viditeľné tenké biele korienky (nitkovanie). Ak nie, potom bránenie môže vyprovokovať buriny ku klíčeniu v čase, keď mechanický zásah proti burinám z dôvodu nevhodnej rastovej fázy plodiny nie je možné uskutočniť. V tomto prípade môže mechanický zásah viesť k vyššej zaburinenosti. Všeobecne bránenie na slepo je efektívnejšie pri jarných obilninách ako pri ozimných.

Vhodným typom brán pre tento účel sú prútové brány, ale aj klasický typ klincových brán môže byť efektívny (na ťažkých pôdach).

Po vzídení plodiny je bránenie efektívne až vo fáze 2-3 listov (začiatok odnožovania). V skoršej fáze môže bránenie vážne poškodiť plodinu. Ak sú buriny už dobre zakorenené, má bránenie nízku efektívnosť.

Pri zaburinení metličkou obyčajnou je okrem bránenia vhodné aj plečkovanie pri upravenej medziriadkovej vzdialenosti (min.0,17 m).

Po veľkých mrazoch alebo pri vytvorení pôdneho prísušku je vhodné najskôr povalcovať, čím sa zlepší účinok bránenia.
Vysoká pracovná rýchlosť zlepšuje zahrňovací účinok brán. Nastavenie tlaku prútov závisí od citlivosti plodiny, rastovej fázy a pôdneho druhu.

Účinok rôzneho náradia používaného k regulácii zaburinenosti ozimnej pšenice je vyjadrený v tabuľke.

Účinok rôzneho spôsobu regulácie zaburinenosti ozimnej pšenice pri včasnom, jednorazovom použití a vo vhodnom termíne na jar (Schmid, Steiner, 1987)
BurinyPrútové brányPlečka + sieť. brányŠtetinová plečkaPlameňová plečka
Celková zaburinenosť - ľahké pôdy1-21-211
Celková zaburinenosť - ťažké pôdy433n
Konopnica napuchnutá11-211
Lipkavec obyčajný2-41-22-31
Hluchavka purpurová5231
Rumanček pravý422n
Nezábudka roľná322-32-3
Pohánkovec ovíjavý2-31-221
Hviezdica prostredná3-42-32-31-2
Veronika brečtanolistá2-32-32n
Vika chlpatá422n
Psiarka roľná311n
Metlička obyčajná3211

Poznámka:
1 - veľmi dobrý účinok (redukcia nad 80 %)
2 - dobrý účinok (60-80 %)
3 - stredný účinok (40 - 60 %)
4 - slabý účinok (20 - 40 %)
5 - zlý účinok (do 20 %)
n - nezistené
Buriny v porastoch pšenice ozimnej

Ing. Štefan Tóth, PhD.,
Oblastný výskumný ústav agroekológie, Michalovce

Buriny sú jedným z faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú úspešnosť pestovania poľných plodín. Spôsobujú straty aj po odburiňovacích zákrokoch. Zníženie úrod pšenice ozimnej pri strednej a silnej zaburinenosti môže dosiahnuť viac než 30%. Pri totálnej zaburinenosti môžu byť straty až 90 %. Zberom, spracovaním a vyhodnocovaním informácií o burinách sa dlhodobo zaoberá Oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach. Cieľom predkladaného príspevku je poskytnúť údaje o zaburinenosti porastov pšenice ozimnej, predstaviť zoznam, poradie a členenie burín podľa ich aktuálnej hospodárskej významnosti. Porasty pšenice ozimnej sa vyznačujú relatívne nízkou zaburinenosťou. Výskyt nezaburinených k mierne, stredne, silno až úplne zaburineným porastom vystihuje pomer 100:20:14:7:2. To svedčí o dobrej pestovateľskej úrovni. Príčiny dobrej konkurenčnej schopnosti a odolávania tlaku burín hustosiatymi obilninami spočívajú v kompletnosti porastov, rýchlom raste, mohutnosti, a popr. i v allelopatii.

Pred pšenicu ozimnú a jačmeň jarný v rebríčku konkurenčnej schopnosti a odolávaniu tlaku burín hustosiatymi obilninami sa zaraďuje raž ozimná a triticale, ale tiež aj ovos siaty. Druhová pestrosť burín vyskytujúcich sa v pšenici ozimnej je najbohatšia v južných oblastiach, kde sa zaznamenala tretina všetkých druhov burín prítomných v agrofytocenózach Slovenska. Naopak najchudobnejšie sú z tohto hľadiska porasty pšenice ozimnej v stredných polohách. Opačná je ale situácia, ak sa porasty hodnotia podľa intenzity výskytu burín. Najväčší podiel nezaburinených porastov je práve v južných oblastiach. V severnejších častiach Slovenska je najmenší podiel čistých porastov. Najvyšší podiel totálne zaburinených porastov sa nachádza v stredných polohách. V súčasnosti je zjavné, že narušením zásad striedania plodín, nadmernou špecializáciou rastlinnej výroby na pestovanie trhových plodín sa premnožujú druhy prispôsobiteľné dlhodobo používaným rovnakým agrotechnickým zásahom a herbicídom. Zúžené striedanie plodín, alebo dlhoročné pestovanie akejkoľvek plodiny, či skupiny plodín biologicky málo sa líšiacich na jednom pozemku, vedie k zvýšenej zaburinenosti pôdy a porastov takými druhmi burín, ktoré sa lepšie prispôsobujú spoločnému rastu s nimi. Vyvážený osevný postup musí umožniť striedanie plodín s malou konkurenčnou schopnosťou proti problematickým burinám s plodinami, ktoré týmto burinám lepšie konkurujú. Základom konkurenčnej schopnosti pšenice ozimnej je správna výživa. Z hľadiska ochrany životného prostredia sa v súčasnosti uprednostňujú postupy s nižšími dávkami dusíka, a to i z pohľadu ovplyvnenia zmien v populácii burín.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Naše pole 7/2004, svssr
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.