Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Chémia Chemická väzba
Dátum pridania: | 10.03.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | cabik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 702 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 4m 20s |
Pomalé čítanie: | 6m 30s |
Tieto vlastnosti vyplývajú
z ich zloženia a ich štruktúry.
Úloha.1: Vlastnosti kovu olova a nekovu jódu.
Pomôcky: skúmavky, držiak na skúmavky
Chemikálie: olovo, jód, voda, benzén, kyselina chlorovodíková
Postup: 1) Pozorovanie vzhľadu olova a jódu.
2) Do dvoch skúmaviek vložíme kryštáliky jódu a do ďalších dvoch kúsky olova.
3) Do dvoch skúmaviek s jódom pridáme 2cm3 organického rozpúšťadla /benzén/.
4) Do zvyšných dvoch pridáme 2cm3 zriedenej kyseliny chlorovodíkovej.
5) Do skúmaviek s jódom a nepolárnym rozpúšťadlom pridáme vodu.
Rovnice: 2HCl + Pb PbCl2 +H2
Pozorovanie: olovo » tuhá kovová látka tmavej farby, bez lesku, jedovatá, bez zápachu,
má veľkú hustotu preto je veľmi ťažká. jód » tmavá kryštalická látka so zápachom, pri dotyku zanecháva stopy.
V skúmavke, v ktorej je jód a kyselina chlorovodíková, sa jód nerozpustil,
ale v skúmavke jódu s benzénom sa jód rozpustil. Po pridaní vody
do skúmavky s jódom a benzénom nedošlo k premiešaniu, pretože benzén
je ľahší ako voda. Olovo reagovalo s kyselinou chlorovodíkovou veľmi slabo,
čo vyplýva z jeho postavenia v Beketovom rade napätí kovov. Po zohriati
skúmavky by reakcia zosilnela. Olovo s benzénom nereagovalo vôbec.
Záver: Iónové a spolu s nimi, aj nepolárne látky sú dobre rozpustné v polárnych
rozpúšťadlách, nepolárne látky zasa v nepolárnych. Dôkazom toho je
nerozpustnosť jódu (nepolárnej látky) v kyseline chlorovodíkovej (polárnom
rozpúšťadle). Týmto pokusom sme tiež potvrdili, že kovy sú v zlúčeninách
rozpustne. Úloha.2:Zohrievanie olova a sublimácia jódu. Pomôcky: porcelánový téglik, odparovacia miska, lievik /na konci uzavretý/, kahan, triangel
Chemikálie: olovo, jód
Postup: a) Kúsok olova vložíme do porcelánového téglika a v triangli zohrievame.
Pozorovanie: Tým, že sme olovo zohrievali až dosiahlo teplotu varu, sme spôsobili, že
sa skvapalnilo. Ak by sme pridali ešte väčšie množstvo energie tak by prešlo
do kvapalného stavu.
Záver: Olovo je zložené s atómov, ktoré tvoria kryštalickú mriežku. Po zohriati sa atómy
od seba vzdialili a olovo sa skvapalnilo.
Postup: b) Do odparovacej misky dáme kúsok jódu a zakryjeme lievikom. Celú aparatúru
zohrievame.
Nákres:
Pozorovanie: Zohrievaním jódu nám prešiel jód s tuhého skupenstva do plynného, takýto
jav sa nazýva sublimácia. Keďže v aparatúre nedošlo k výmene energie,
tak sa nám na lieviku začali spätne vytvárať kryštáliky jódu.