Chémia Chemická väzba

Laboratórna práca č.7

Dátum:
Meno:
Téma: Chemická väzba a vlastnosti látok
Teória: Všetky atómy v molekulách sú viazane rozličnými väzbami, ktoré majú vplyv
na ich vlastnosti. Z toho vyplýva, že vlastnosti látok závisia od zloženia a štruktúry.
Tieto poznatky sa využívajú pri príprave rôznych prvkov a zlúčením v chemickom
laboratóriu a pri výrobe látok v priemysle.

Pr.1: V ktorých z uvedených látok je väzba nepolárna, polárna alebo iónová:
NaCl,H2,C2H4,HCl.V ktorých z látok je násobná väzba?
Riešenie: NaCl: x/Na/ = 0,9
x/Cl/ = 3
EpΔ = 3-0,9 = 2,1 » iónová väzba » Na+ + Cl-  Na+Cl-
H2: x/H/ = 2,1
EpΔ = 2,1-2,1 = 0 » nepolárna jednoduchá kovalentná sigma väzba
H––H
C2H4: x/C/ = 2,5
x/H/ = 2,1
EpΔ = 2,5-2,1 = 0,4 » nepolárna kovalentná väzba dvojitá
C==C
HCl: x/H/ = 2,1
x/Cl/ = 3
EpΔ = 3-2,1 = 0,9 » polárna kovalentná väzba
H––Cl
Pr.2: Uveďte najdôležitejšie vlastnosti kovov a nekovov.
Riešenie: Najväčším rozdielom medzi kovmi a nekovmi je, že kovy nevedú
elektrický prúd, naopak nekovy ho nevedú.

Tieto vlastnosti vyplývajú
z ich zloženia a ich štruktúry.
Úloha.1: Vlastnosti kovu olova a nekovu jódu.
Pomôcky: skúmavky, držiak na skúmavky
Chemikálie: olovo, jód, voda, benzén, kyselina chlorovodíková
Postup: 1) Pozorovanie vzhľadu olova a jódu.
2) Do dvoch skúmaviek vložíme kryštáliky jódu a do ďalších dvoch kúsky olova.
3) Do dvoch skúmaviek s jódom pridáme 2cm3 organického rozpúšťadla /benzén/.
4) Do zvyšných dvoch pridáme 2cm3 zriedenej kyseliny chlorovodíkovej.
5) Do skúmaviek s jódom a nepolárnym rozpúšťadlom pridáme vodu.
Rovnice: 2HCl + Pb  PbCl2 +H2
Pozorovanie: olovo » tuhá kovová látka tmavej farby, bez lesku, jedovatá, bez zápachu,
má veľkú hustotu preto je veľmi ťažká. jód » tmavá kryštalická látka so zápachom, pri dotyku zanecháva stopy.
V skúmavke, v ktorej je jód a kyselina chlorovodíková, sa jód nerozpustil,
ale v skúmavke jódu s benzénom sa jód rozpustil. Po pridaní vody
do skúmavky s jódom a benzénom nedošlo k premiešaniu, pretože benzén
je ľahší ako voda. Olovo reagovalo s kyselinou chlorovodíkovou veľmi slabo,
čo vyplýva z jeho postavenia v Beketovom rade napätí kovov. Po zohriati
skúmavky by reakcia zosilnela. Olovo s benzénom nereagovalo vôbec.


Záver: Iónové a spolu s nimi, aj nepolárne látky sú dobre rozpustné v polárnych
rozpúšťadlách, nepolárne látky zasa v nepolárnych. Dôkazom toho je
nerozpustnosť jódu (nepolárnej látky) v kyseline chlorovodíkovej (polárnom
rozpúšťadle). Týmto pokusom sme tiež potvrdili, že kovy sú v zlúčeninách
rozpustne. Úloha.2:Zohrievanie olova a sublimácia jódu. Pomôcky: porcelánový téglik, odparovacia miska, lievik /na konci uzavretý/, kahan, triangel
Chemikálie: olovo, jód
Postup: a) Kúsok olova vložíme do porcelánového téglika a v triangli zohrievame.
Pozorovanie: Tým, že sme olovo zohrievali až dosiahlo teplotu varu, sme spôsobili, že
sa skvapalnilo. Ak by sme pridali ešte väčšie množstvo energie tak by prešlo
do kvapalného stavu.
Záver: Olovo je zložené s atómov, ktoré tvoria kryštalickú mriežku. Po zohriati sa atómy
od seba vzdialili a olovo sa skvapalnilo.
Postup: b) Do odparovacej misky dáme kúsok jódu a zakryjeme lievikom. Celú aparatúru
zohrievame.
Nákres:

Pozorovanie: Zohrievaním jódu nám prešiel jód s tuhého skupenstva do plynného, takýto
jav sa nazýva sublimácia. Keďže v aparatúre nedošlo k výmene energie,
tak sa nám na lieviku začali spätne vytvárať kryštáliky jódu.

Došlo k
sfarbeniu prostredia uprostred lievika na fialovo.
Záver: Nie všetky látky majú schopnosť sublimovať, jednou s nich je aj jód.
Jeho základnou stavebnou jednotkou je molekula, ktorá tvorí kryštalickú mriežku.
Táto mriežka bola pri zohrievaní narušená a nastal prechod do plynného stavu.
Úloha.3: Príprava jodidu olovnatého rušenou kryštalizáciou a jeho vlastnosti.
Pomôcky: kadička, kahan, kužeľovitá banka.
Chemikálie: dusičnan olovnatý, jodid draselný, kyselina dusičná, voda
Postup: 1) Do kadičky nalejeme 100cm3 vody a rozpustíme v nej 0,33g dusičnanu
olovnatého, po čase pridáme niekoľko kvapiek kyseliny dusičnej.
2) V druhej kadičke rozpustíme v 100cm3 vody 0,33g jodidu draselného.
3) Obidva roztoky zahrievame do varu a potom ich prelejeme do kužeľovitej
banky.
4) Banku ochladzujeme.
Reakcia: Pb(NO3)2 + 2KI  PbI2 + 2KNO3
Pozorovanie: Dusičnan olovnatý spôsobil v kadičke s vodou biely zákal. Neskôr sme
do banky pridali kvapky kyseliny dusičnej. Zákal sa rozpustil.
Preliali sme roztoky do banky a začali sme banku ochladzovať pod
tečúcou vodou. Vytvorili sa nám kryštáliky jodidu olovnatého.
Záver: Dusičnan olovnatý – polárna látka » rozpustný v H2O – polárne rozpúšťadlo
Jodid draselný – iónová zlúčenina » rozpustná v H2O
Zliatím týchto látok vznikajú kryštáliky jodid olovnatý » rušená kryštalizácia
Vlastnosti jodidu olovnatého: tuhá látka, vysoká teplota topenia a varu,
rozpustný v polárnych rozpúšťadlách, nevedie
elektrický prúd (v tomto stave).