referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eliška
Piatok, 7. októbra 2022
Vznik poľnohospodárstva a jeho vplyv na prvotnopospolnú spoločnosť (SOČ)
Dátum pridania: 12.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 046
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 15.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 26m 10s
Pomalé čítanie: 39m 15s
 

Príslušníci kmeňa Bororo nečakali, kým siatiny dozrú, z nedočkavosti ich vykopali a s chuťou zjedli, potom sa vybrali do džungle, aby sekerami, čo dostali na klčovanie nových pozemkov, rýchlejšie dosiahli vysoko rastúce plody. V tejto súvislosti ruský historik I. Ziber napísal : „Vďaka neschopnosti či nesvedomitosti prisťahovalcov prvotnopospolnej spoločnosti sa pripisujú ekonomické formy života, ktoré jej boli úplne cudzie a ktoré jej pristanú ako krave sedlo. Je nútená nosiť ich bez akéhokoľvek významu a pochopenia, iba navonok, podobne ako domorodí Novozélanďania nosili spočiatku európsky odev: je známe, že ich ženy si okrúcali mužské nohavice namiesto šálu a muži, s klobúkmi v ruke, nasadili si na hlavu škatule od klobúkov."
No ak si historici tak ľahko poradili s problémom prechodu k poľnohospodárskej výrobe, vyrovnať sa s problémom pôvodu kultúrnych plodín už bolo horšie. Koľko času treba na to, aby sa zmenil dajaký z druhov Aegilops (hypotetická divá predchodkyňa pšenice) na dnešný Triticum durum?
Starí Egypťania boli poverčiví, verili v posmrtný život a naivne sa nazdávali, že „tam" aj tu človek musí jesť. Do hrobiek faraónov i do hrobov chudobných roľníkov spolu s nebožtíkmi ukladali i to , čo bolo ich stálou obživou. Predovšetkým zrno pestovaných plodín. Keď naši súčasníci skúmali hroby, s údivom zistili, že nejestvujú dajaké zásadné rozdiely medzi staroegyptským druhom Triticum spelta (špadlová pšenica) a pred jeho divými predkami ukázal sa rovnako veľký ako rozdiel medzi poslednými a dnešnou Triticum durum (pšenica tvrdá). Kedy sa človek stal poľnohospodárom? Kedy vlastne vzniklo poľnohospodárstvo? A aký má vplyv na vznik ľudskej civilizácie?
Cieľom tejto práce je objasniť vznik poľnohospodárstva a jeho vplyv na ľudskú spoločnosť. Dôvod prečo som sa rozhodol danú tému spracovať je, že Slovensko bolo vždy zväčša poľnohospodárskou krajinou, a tak i ja mám k tejto téme pomerne blízko. A tiež preto, že v poslednom čase sa na poľnohospodárstvo akosi zabúda, ľudia akoby pozabudli, čo ich vlastne živí.

2.1. Pokrok vyvolaný obrábaním pôdy

Charakteristickým znakom prevratných zmien ľudského vývoja v období r. 10 000 (8000) - 3000 pred Kr. , ktoré označujeme ako neolit, bolo obrábanie pôdy. Obrábanie pôdy tak významne zasiahlo do vývoja, že sa hovorí o „neolitickej revolúcii" v dejinách ľudstva. Cieľavedomé pestovanie rastlín vytvorilo základné podmienky komplexného vývoja spoločenských foriem až v období prvých vyspelých civilizácií, ktoré vznikali okolo r. 3000 pred Kr., a umožnilo aj pokračovanie vývoja človeka v duševnej oblasti.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Augusta, Pavel a kol. autorov: Ako sa žilo v staroveku, Obzor, Bratislava 1993, Prof. dr. Cambel, Samuel DrSc. a kol. autorov: Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava 1978, Caselli, Giovanni: Život v stáročiach, Osveta, Martin 1992, Ciepielewski, J. a kol. autorov: Hospodárske dejiny sveta, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1970, Deloucha, Frédérica a kol. autorov: Dejiny Európy, Mladé Letá, Bratislava 1995, Jungk, Robert a kol. autorov: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992, Neustupný, Jiří a kol. autorov: Pravěk Československa, Orbis, Praha 1960, Novikov, Jurij Fiodorovič: Pozor: ZEM!, Smena, Liptovský Mikuláš 1980, Nový, Luboš a kol. autorov: Dejiny techniky v Československu, ACADEMIA, Praha 1974, Varleyová, Carol a kol. autorov: Zemepisná Encyklopédia, Mladé Letá, Bratislava 1996
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.