Príslušníci kmeňa Bororo nečakali, kým siatiny dozrú, z nedočkavosti ich vykopali a s chuťou zjedli, potom sa vybrali do džungle, aby sekerami, čo dostali na klčovanie nových pozemkov, rýchlejšie dosiahli vysoko rastúce plody. V tejto súvislosti ruský historik I. Ziber napísal : „Vďaka neschopnosti či nesvedomitosti prisťahovalcov prvotnopospolnej spoločnosti sa pripisujú ekonomické formy života, ktoré jej boli úplne cudzie a ktoré jej pristanú ako krave sedlo. Je nútená nosiť ich bez akéhokoľvek významu a pochopenia, iba navonok, podobne ako domorodí Novozélanďania nosili spočiatku európsky odev: je známe, že ich ženy si okrúcali mužské nohavice namiesto šálu a muži, s klobúkmi v ruke, nasadili si na hlavu škatule od klobúkov."
No ak si historici tak ľahko poradili s problémom prechodu k poľnohospodárskej výrobe, vyrovnať sa s problémom pôvodu kultúrnych plodín už bolo horšie. Koľko času treba na to, aby sa zmenil dajaký z druhov Aegilops (hypotetická divá predchodkyňa pšenice) na dnešný Triticum durum?
Starí Egypťania boli poverčiví, verili v posmrtný život a naivne sa nazdávali, že „tam" aj tu človek musí jesť. Do hrobiek faraónov i do hrobov chudobných roľníkov spolu s nebožtíkmi ukladali i to , čo bolo ich stálou obživou. Predovšetkým zrno pestovaných plodín. Keď naši súčasníci skúmali hroby, s údivom zistili, že nejestvujú dajaké zásadné rozdiely medzi staroegyptským druhom Triticum spelta (špadlová pšenica) a pred jeho divými predkami ukázal sa rovnako veľký ako rozdiel medzi poslednými a dnešnou Triticum durum (pšenica tvrdá). Kedy sa človek stal poľnohospodárom? Kedy vlastne vzniklo poľnohospodárstvo? A aký má vplyv na vznik ľudskej civilizácie?
Cieľom tejto práce je objasniť vznik poľnohospodárstva a jeho vplyv na ľudskú spoločnosť. Dôvod prečo som sa rozhodol danú tému spracovať je, že Slovensko bolo vždy zväčša poľnohospodárskou krajinou, a tak i ja mám k tejto téme pomerne blízko. A tiež preto, že v poslednom čase sa na poľnohospodárstvo akosi zabúda, ľudia akoby pozabudli, čo ich vlastne živí.

2.1. Pokrok vyvolaný obrábaním pôdy

Charakteristickým znakom prevratných zmien ľudského vývoja v období r. 10 000 (8000) - 3000 pred Kr. , ktoré označujeme ako neolit, bolo obrábanie pôdy. Obrábanie pôdy tak významne zasiahlo do vývoja, že sa hovorí o „neolitickej revolúcii" v dejinách ľudstva. Cieľavedomé pestovanie rastlín vytvorilo základné podmienky komplexného vývoja spoločenských foriem až v období prvých vyspelých civilizácií, ktoré vznikali okolo r. 3000 pred Kr., a umožnilo aj pokračovanie vývoja človeka v duševnej oblasti.