Z obilnín bolo známych niekoľko druhov pšenice, jačmeň, proso, zo strukovín bôb, hrach a šošovica. K už skôr domestikovanému psovi a ovci pribudla koza, ošípaná a tur. Nový spôsob hospodárenia spôsobil aj iný spôsob osídlenia. Roľníci stavali trvanlivejšie obydlia, pretože sídlili dlhšiu dobu na tom istom mieste; tak vznikali prvé trvalejšie osady. Iný spoločenský význam poľnohospodárstva bol v tom, že mohlo uživiť omnoho väčšie zoskupenie ľudí a zaistiť ich rovnomernejšiu a výdatnejšiu výživu. Tým boli dané predpoklady k ďalšiemu spoločenskému vývoju. Chov oviec dával vlnu, tak sa začal rozvoj textilnej výroby a kožušiny už neboli jediným materiálom na zhotovenie odevov. Poľnohospodárstvo potrebovalo iné zariadenia a nástroje než skôr prevládajúce zberanie a lov. Roľníci sa neobišli bez trvanlivých nádob na uloženie obilia, na spracovanie mlieka a na prípravu pokrmov. Významný vynález, spracovanie kovu, ponúkol nové možnosti. Technické vynálezy podnietili ďalší rozvoj poľnohospodárstva, ktorého prebytky zasa umožnili výživu mnohých remeselníkov. Hlboké zmeny v neolite sa netýkali len foriem hospodárstva, ale aj náboženských predstáv a ich vyjadrenia v umení. Bohovia často priamo stáli pri zrode poľnohospodárstva. Zakladateľkou roľníctva a vôbec usadlého spôsobu života bola bohyňa - Gréci ju nazvali Demeter, Rimania Ceres. V priebehu tohto materiálneho a duševného vzostupu na konci neolitu sa začal vývoj písma. Najvýraznejšiu zmenu sociálneho správania oproti skupinám zo staršej doby kamennej vnášala do života sídiel vojna. Trvalé vlastníctvo prispelo k rozšíreniu vojenského zmýšľania. Okolo roku 3000 pred Kr. sa začala hlboká premena sociálneho života, a to vývoj inštitúcie vládnej moci. Spoločnosť sa pomerne skoro začala deliť na aristokraciu, slobodných a otrokov. Tieto zmeny boli jednoznačne dôsledkom vzniku a rozvoja poľnohospodárstva.

6. Záver

V okamihu, keď si človek uvedomil (približne v 9. tisícročí pred Kr. ), že nemusí byť závislý iba od toho , čo v prírode nájde alebo uloví, urobil obrovský skok vo vývoji svojho rodu. Skrotil si dovtedy divé zvieratá a naučil sa o ne starať. Začal obrábať pôdu a pestovať rastliny, ktoré mu poskytovali potravu a odev. Stal sa pastierom a roľníkom, vykročil na cestu, ktorá ho priviedla na prah civilizácie. Pre svoj význam sa tento proces zvyčajne označuje ako neolitická revolúcia. V tom istom okamihu sa však súčasne zrodil tisícročný spor medzi usadlým poľnohospodárom, v pote tváre obrábajúcim svoje polia, a pastierom, ženúcim mnohohlavé stáda po šírych priestranstvách panenskej prírody.