Tieto schopnosti sa uplatnili pri zmene zdroja obživy a zmene techniky lovu. Namiesto veľkých zvierat, mamutov a sobov, sa začali loviť menšie druhy ako tury, divé svine, jelene, srnce a losy. Lovci museli dôkladne spoznať správanie zveri, pretože lovené druhy boli rozmanité a premiestňovali sa, zatiaľ čo ľudia sa zdržiavali stále na jednom mieste. Museli si zároveň nachádzať nové prostriedky obživy, čo lovcov a zberačov učilo lepšie spoznávať blízke okolie svojich sídiel. Mali k dispozícii čoraz väčšiu ponuku rastlinnej a živočíšnej potravy. Takto špecializovaní zberači sa mohli aspoň načas usadiť v oblastiach s dostatočnými zdrojmi obživy. Uskladňovanie zásob, teda potravín na momentálnu spotrebu, si totiž vyžadovalo väčšie nádoby, ktoré sa dali len ťažko premiesťovať. V oblasti „úrodného polmesiaca" rástla travina s veľmi veľkými a ľahko zberateľnými semenami. Boli to divá pšenica, ktorá sa stala najdôležitejšou kultúrnou plodinou západného sveta. Odohral sa proces domestikácie, teda premeny divorastúcej plodiny na kultúrnu formu, prispôsobenú potrebám ľudí, a to tam, kde táto výdatná travina rástla husto a na veľkých ucelených plochách. Pokusy poľnohospodárskeho výskumníka Jacka R. Harlana ukázali, že toto divo rastúce obilie bolo také husté, že za tri týždne zberu si mohla rodina pravekého zberača holými rukami, prípadne s nástrojmi kamennej doby nazbierať viac zŕn, než mohla za rok spotrebovať.

2.3. Neuvedomený proces domestikácie

Medzi prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi patrili rozličné druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa natoľko zmenili oproti divým formám, že napríklad v prípade pšenice by kultivovaná forma bez pomoci ľudského zásahu nemohla existovať. Táto zmena zdroja obživy sa neuskutočňovala ako cieľavedomý zásah, ale skôr ako proces prispôsobovania sa a neuvedomený výber. Tak to robili neolitickí zberači.
Divá pšenica sa rozmnožuje tak, že zrelé klasy sa rozpadnú a zrná z nich povypadávajú. Dlhá a drsná osť im umožní odletieť s vetrom pomerne ďaleko od materskej rastliny a po dopade sa zachytiť pevne v pôde. Tento spôsob, v prírode odôvodnený, bol pre pravekého zberača nevýhodný. Buď musel zberať obilie nezrelé, alebo boli veľké straty, ale v každom prípade to úrodu znižovalo. Práve táto nevýhoda zrejme podnietila proces domestifikácie rastlín. Zakladal sa na netypických odchýlkach od stavby tela a fyziológie normálnej rastliny. Mnohé rastliny pšenice nemohli pre genetické defekty vytrúsiť zrno z klasov a nemohli sa takto rozmnožiť.