Preto sa pri zbere získalo viac práve takýchto zŕn (zostávali v klasoch) a postupne sa ich zastúpenie v celkovom zbere zvyšovalo. Pri znášaní úrody do ľudského sídla sa pravdepodobne veľa zrna potratilo. Mohlo sa stať, že zrná padli do úrodnej pôdy, pretože takého sídla bývali z pravidla blízko vodných zdrojov a zároveň to bolo istej vzdialenosti od divej pšenice, rastúcej skôr v hornatých krajoch. Rastliny, ktoré vyhnali v ďalšom roku , boli teda zväčša z druhu, ktorý nevysieval semená a pritom rástli bližšie k dedine, takže ich zberali najskôr. Stálym opakovaním tohto nevedomého výberu vznikli nakoniec väčšie a výdatnejšie polia pšenice blízko dediny. Taká istá zmena bez prirodzeného rozmnožovania nastala aj pri všetkých rastlinách, ktoré človek zbieral. Rozhodujúci krok ku skutočnému obrábaniu pôdy sa odohral vtedy, keď neolitickí ľudia začali uskladňovať a plánovito vysievať drahocenné zrno. 2.3.1. Domestikácia v Ázii

Prvá rastlina, ktorú sa okolo r. 4000 pred Kr. podarilo domestikovať v Číne, bolo proso. Jeho divá forma rástla na strednom toku Chuang-che v oblasti bez lesov, ale s úrodnou náplavovou pôdou. Už okolo r. 4000 pred Kr. sa v dedinách severnej Číny pestovalo proso. Tieto dediny boli pomerne veľké (žilo v nich niekedy aj okolo šesťsto obyvateľov). Jednoduché chatrče z pospletaného prútia vymazaného blatom boli obohnané ochranou priekopou. Množstvo nájdených zásobovacích komôr v takýchto sídlach svedčí o vyvinutom poľnohospodárstve.
Dnešná najdôležitejšia kultúrna plodina Číny ryža bola domestikovaná okolo r. 3000 pred Kr. Jej divá forma rástla v subtropickom podnebí južnej Číny. Kultúrna odroda Oryza sativa pochádza asi z južnej Indie alebo juhovýchodnej Ázie. Ešte skoršie obrábanie pôdy je potvrdené v juhovýchodnej Ázii. V Thajsku sa našla domestikovaná fazuľa a druh hrachu asi spred r. 7000 pred Kr. Ryža sa tam pestovala pravdepodobne niekoľko tisícročí pred tým, než sa začala pestovať v Číne. 2.3.2. Domestikácia v Amerike

Súčasne sa začalo pestovanie plodín v Mexiku a Peru. Mexiko malo na to mimoriadne dobré predpoklady, pretože sú tu rôznorodé podmienky na pestovanie rastlín aj rozmanité druhy pôdy. Veľká rozmanitosť tu bola teda aj v jedlých divo rastúcich plodinách. V Mexiku nerástli však plošne, ako to bolo na Blízkom východe , takže tu sa prechod na usadlý spôsob života začal až neskôr. Prvé vyspelé kultúry v tejto oblasti vznikli takmer o dvetisíc rokov neskôr ako v Mezopotámii (okolo r. 1000 pred Kr.). V Strednej Amerike bola najdôležitejším článkom potravy kukurica. Táto plodina sa stala základom mayskej a aztéckej civilizácie.