Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vznik poľnohospodárstva a jeho vplyv na prvotnopospolnú spoločnosť (SOČ)
Dátum pridania: | 12.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Jozefr | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 046 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15.7 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 26m 10s |
Pomalé čítanie: | 39m 15s |
Najstaršie stopy po nej pochádzajú z r. 5200 až 3400 pred Kr. Ešte skôr však bola domestikovaná tekvica a bôb. Najstaršie nálezy dokladov o neolitickom roľníctve v Amerike pochádzajú z jaskýň pri Mexickom zálive južne od Rio Grande (okolo r. 7000 pred Kr.).
Vysoko položené oblasti Peru bohaté na vodu a zver boli osídlené pravdepodobne už okolo r. 15 000 pred Kr. lovcami a zberačmi. Najstaršie nálezy svedčiace o pestovaní plodín sa datujú do r. 5600 pred Kr. Osobité klimatické pomery pobrežných oblastí Pacifiku nedávali vhodné predpoklady poľnohospodárstva. Darilo sa jedine tekvici. Systematicky sa tu plodiny pestovali až okolo r. 2500 pred Kr., keď na tichomorské pobrežie prenikla z vnútrozemia aj pestovateľská technika a plodiny. 2.3.3. Domestikácia vo svete
Tak sa skoro vo všetkých častiach starého sveta pestovala pšenica, jačmeň, ovos, šošovica, a hrach; v Amerike to bola tekvica, avokádo, fazuľa, bôb a kukurica; vo východnej Ázii mandle, bôb, betelové orechy, uhorky, hrach, pšenica a proso, ktoré bolo až do druhého tisícročia pred Kr. v Číne dôležitejšie ako ryža. Tým, že bol dostatok potravy, bolo aj menej úrazov pri love a nebolo treba zabíjať toľko novorodencov (čo bolo na prežitie nomádskych lovcov nevyhnutné), podstatne stúpol počet obyvateľov. Často dokonca prekročil možnosti obživy v jednom regióne, takže sa jednotlivé skupiny odtŕhali od kmeňového celku, keď si našli vhodné miesto na založenie nového sídla. Pestovanie rastlín a obrábanie pôdy jednoznačne podporovalo vývoj ľudských schopností a stalo sa základom civilizácie. 2.4. Chov zvierat
Podobne prebiehala aj domestikácia zvierat. Tu však prevládalo vedomé usmerňovanie človekom. Isté základné zákony chovu museli poznať už aj ľudia v staršej dobe kamennej, pretože najlepšie zvieratá nezabíjali, ale nechávali ich nažive na udržanie druhu. Zlepšená technika lovu, napr. vháňanie celých čried do košiarov, kde sa dali zvieratá ľahšie zabíjať, prispela nakoniec k chovu domácich zvierat. Prvé druhy domácich zvierat , teda kozy a ovce v Perzii a Anatólii okolo r. 7000 pred Kr. , mali ešte
aj tú východu, že žili v čriedach, takže boli zvyknuté nasledovať vodcu čriedy. Prirodzený výber rýchlo nahradil ľudský výber ; človek uprednostňoval zvieratá, z ktorých mal viac obživy a ktoré boli poslušnejšie. Nálezy v oblasti Ali Koš, v dnešnom Iráne na severe Perzského zálivu, dokazujú prítomnosť domestikovaných kôz a oviec asi z r. 6500 pred Kr. Obidva druhy sa chovali nielen na mäso, ale aj na mlieko a vlnu.
Zdroje: Augusta, Pavel a kol. autorov: Ako sa žilo v staroveku, Obzor, Bratislava 1993, Prof. dr. Cambel, Samuel DrSc. a kol. autorov: Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava 1978, Caselli, Giovanni: Život v stáročiach, Osveta, Martin 1992, Ciepielewski, J. a kol. autorov: Hospodárske dejiny sveta, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1970, Deloucha, Frédérica a kol. autorov: Dejiny Európy, Mladé Letá, Bratislava 1995, Jungk, Robert a kol. autorov: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992, Neustupný, Jiří a kol. autorov: Pravěk Československa, Orbis, Praha 1960, Novikov, Jurij Fiodorovič: Pozor: ZEM!, Smena, Liptovský Mikuláš 1980, Nový, Luboš a kol. autorov: Dejiny techniky v Československu, ACADEMIA, Praha 1974, Varleyová, Carol a kol. autorov: Zemepisná Encyklopédia, Mladé Letá, Bratislava 1996