Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vznik poľnohospodárstva a jeho vplyv na prvotnopospolnú spoločnosť (SOČ)
Dátum pridania: | 12.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Jozefr | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 046 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 15.7 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 26m 10s |
Pomalé čítanie: | 39m 15s |
Ošípané, domestikované okolo r. 6000 pred Kr., neboli v týchto oblastiach takmer vôbec zaujímavé, lebo potrebovali veľa potravy a prenášali choroby. Tury sa v oblasti Blízkeho východu pokladali za zvieratá s kultovým významom, za symbol mužnosti a sily. Pes sa stal domácim zvieraťom zrejme okolo r. 15 000 pred Kr., pravdaže nie ako potenciálna potrava, ale ako strážca a pomocník pri love. V procese domestikácie človek prispôsoboval rastliny a zvieratá svojim potrebám, ale zároveň sa aj on sám prispôsoboval vlastným produktom. Po období lovcov a zberačov nasledovalo teda pestovanie plodín. S obdobím chovu zvierat sa začalo obdobie zmiešaného poľnohospodárstva, ktoré rozdelilo spoločenstvá roľníkov a chovateľov dobytka s rozdielnymi kultúrnymi charakteristikami. V roľníckych kultúrach sa vyvíjala technika a spoločenský život smerom k raným vyspelým civilizáciám. Nadbytok roľníckej produkcie umožňoval, aby sa jednotlivé činnosti špecializovali, a tým umožňoval deľbu práce nevyhnutnú pri vykonávaní rozsiahlych prác, ktoré by jednotlivé rodiny nezvládli. Tak sa napr. intenzifikovalo poľnohospodárstvo zakladaním zavlažovacích zariadení, budovali sa obranné zariadenia a udržiavali skupiny kňazov a bojovníkov. 2.5. Dom - dedina - mesto
Z pôvodných loveckých a táborových spoločenstiev staršej doby kamennej sa vyvíjali roľnícke dediny, tvoriace nové sídelné jednotky, a to navzájom nezávisle v najrôznejších častiach sveta. Ich začiatky sa viažu na Blízky východ a na obdobie r. 7000 pred Kr. V naplno rozvinutých neolitických kultúrach boli dediny a mestá dosť veľké, s niekoľkými stovkami až tisíckami obyvateľov
2.6. Sociálne pomery - vlastníctvo a vojna
Lovecké spoločenstvá staršej kamennej doby, pozostávajúce z jednotlivých rodín a len zriedkakedy zahŕňajúce viac ako niekoľko tuctov členov, nahradili roľnícke dediny s diferencovaným sociálnym systémom. Milodary v hroboch zo starších období svedčia o rovnosti vnútri sídla a medzi pohlaviami, ba plnohodnotnými členmi boli aj deti. Kolektivizmus tohto spôsobu života sa jasne prejavoval pri spoločných a nediferencovaných prácach na poli a pri zavlažovaní. Zároveň sa však začala prvá pracovná špecializácia. Remeselníci obrábali kameň, vyrábali keramiku a spracúvali kov, ostatní sa starali o obživu. Najvýraznejšiu zmenu sociálneho správania oproti skupinám zo staršej doby kamennej vnášala do života sídiel vojna.
Zdroje: Augusta, Pavel a kol. autorov: Ako sa žilo v staroveku, Obzor, Bratislava 1993, Prof. dr. Cambel, Samuel DrSc. a kol. autorov: Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava 1978, Caselli, Giovanni: Život v stáročiach, Osveta, Martin 1992, Ciepielewski, J. a kol. autorov: Hospodárske dejiny sveta, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1970, Deloucha, Frédérica a kol. autorov: Dejiny Európy, Mladé Letá, Bratislava 1995, Jungk, Robert a kol. autorov: Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992, Neustupný, Jiří a kol. autorov: Pravěk Československa, Orbis, Praha 1960, Novikov, Jurij Fiodorovič: Pozor: ZEM!, Smena, Liptovský Mikuláš 1980, Nový, Luboš a kol. autorov: Dejiny techniky v Československu, ACADEMIA, Praha 1974, Varleyová, Carol a kol. autorov: Zemepisná Encyklopédia, Mladé Letá, Bratislava 1996