Násilnosti sa síce vyskytovali aj pri lovcoch a zberačoch, ale až trvalé vlastníctvo, jeho získavanie, rozmnožovanie a obrana prispeli k rozšíreniu špecificky vojenského zmýšľania. Po prvýkrát začali zhotovovať remeselníci zbrane a ďalšie technické novinky na boj človeka s človekom. Okolo r. 3000 pred Kr. sa začala hlboká premena sociálneho života, a to vývoj inštitúcie vládnej moci (kráľovstva). V Egypte sa zväčšil odstup medzi vládcom a ostatnou spoločnosťou: kráľ, doteraz len bohatý a mocný muž vo významnom spoločenskom postavení, sa posunul do polohy božstva. Zo štruktúry niekdajšej rovnoprávnej spoločnosti tak vznikol splynutím náboženskej a politickej moci absolutistický kráľovský a úradnícky štát. Na začiatku kráľovstva bola závislosť obyvateľstva od kráľa odstupňovaná. Záplavy veľkých riek znamenali bohatstvo, ale aj nevyhnutnosť spoločnej práce, ktorá bola prirodzeným predpokladom spoločenského zriadenia. Obrábaním pôdy vznikli väčšie spoločenstvá, rastúce bohatstvo si vyžadovalo ochranu a základňu rozvoja, a tou boli veľké mestá. Z funkčných jednotiek rôznych špecialistov vznikla skupina kňazov, remeselníkov, obchodníkov, námezdných pracovníkov a roľníkov. Spoločnosť sa pomerne skoro začala deliť na aristokraciu, slobodných a otrokov. 2.7. Náboženské predstavy a abstraktné umenie

Hlboké zmeny v neolite sa netýkali len foriem hospodárstva, ale aj náboženských predstáv a ich vyjadrenia v umení. Namiesto jednotnej monoteistickej predstavy lovcov a zberačov zo staršej kamennej doby nastúpili na základe nového spôsobu života dve úplne odlišné náboženstvá. V prostredí pastierskych nomádov, ktorí nemali stále bydlisko, prežíval mužský boh staršej kamennej doby ; stelesňoval silu zvieracieho samca, najčastejšie býka. Jediným stálym miestom sveta pastierov boli pohrebiská, ktoré sa viditeľne označovali. Obrovské balvany (menhiry) označovali miesta kultového uctievania predkov. Roľníci naproti tomu mali stále bydlisko a ich majetok bol v pôde a dobytku. Dom, krb, semená a úrodná pôda sa vzťahovali na ženské božstvo. Hlavným symbolom ženy ako nositeľky života bola geometria rozčlenenia priestoru na štyri svetové strany, cyklus Mesiaca a voda. Namiesto mužského boha existovala predstava veľkej matky, napríklad Inui-Ištar v Mezopotámii, Izis v Egypte, alebo v maske démona v Číne. V poľnohospodárskej oblasti Mexika to bola Teteoinnan, matka bohov, bohyňa kukurice. Jej symbolom bol Mesiac, voda, slimák, sova a had. Sošky veľkej matky, ktorú chovatelia dobytka nepoznali , stáli v každom príbytku roľníka.