Z bronzu sa dalo ľahšie odlievať a mohol sa spracúvať na tvrdšie predmety. Technické vynálezy podnietili ďalší rozvoj poľnohospodárstva, ktorého prebytky zasa umožnili výživu mnohých remeselníkov. Hľadanie stále nových materiálov zintenzívnilo obchod v Stredomorí a rozšírilo trh o výrobky mestských štátov. 2.8.1. Vynález písma

V priebehu tohto materiálneho a duševného vzostupu na konci neolitu sa začal vývoj písma. Centrom tohto vývoja boli vysoko vyvinuté sumerské mestské štáty, ktorých kňazi museli kontrolovať celkový verejný život. Pri organizácii spoločného zavlažovania, odovzdávania potravín a zaznamenávania ich zásob používali kňazi značky tak, že vtláčali jednotlivé obrázky predmetov do vlhkých hlinených tabuliek. Zoradením naturalistických značiek a skratiek rýchlo vzniklo písmo, ktorého znaky predstavovali už nie vlastný predmet, ale jeho pojem. V najstarších písomnostiach nenachádzame oslavu niečích činov, ako neskôr v Egypte, ale rýdzo hospodárske motívy, napr. zaznamenávanie tovaru alebo pracovných výkonov pre chrám. Postupom času sa značky stávali čoraz abstraktnejšími. 2.8.2. Prvé veľké ríše

Kolonizáciu starého sveta, ktorá sa začala v západnej časti Orientu, vyvolala populačná explózia a začínajúci sa obchod. Okolo r. 5000 pred Kr. sa obrábanie pôdy a príslušná duchovná kultúra rozšírili cez Grécko do strednej Európy. Tu vznikla postupne kultúra podľa spôsobu zdobenia nádob nazývaná kultúrou s lineárnou keramikou. Poznatky európskych roľníkov sa rozšírili až na pobrežie Severného mora (okolo r. 4000 pred Kr.). Približne v tom istom čase sa preplavili iné skupiny ľudí cez Stredozemné more a osídlili Taliansko, Sicíliu, Maltu a severnú Afriku. Okolo r. 3500 pred Kr. preniklo obrábanie pôdy aj na severonemeckú nížinu a do južnej Škandinávie. Len v neúrodných oblastiach severnej Škandinávie žili ešte lovci a zberači. V období kolonizácie severnej Európy jestvovali v Mezopotámii už vysoko organizované mestské štáty so spoločným zavlažovaním a poľnohospodárstvom, rozvrstvenou spoločnosťou roľníkov, remeselníkov, obchodníkov, kňazov a kráľov. Tieto spoločenské útvary sa zakrátko vyvinuli na prvé veľké ríše. 5. Diskusia

Neolitická civilizácia sa mnohými pokrokovými hospodárskymi, spoločenskými a kultúrnymi znakmi jasne odlišuje od predchádzajúcej civilizácie. Hlavnou hospodárskou zmenou bolo poľnohospodárstvo. V neolite už boli pestované takmer všetky plodiny známe z neskorších dejinných období.