1. Úvod

„SVET SPOČÍVA NA RUKE ROĽNÍKA" vraví francúzske príslovie. Lenže človek jestvuje na našej planéte niekoľko státisícročí, zatiaľ čo poľnohospodárstvo iba niekoľko- jednu - dve desiatky tisícročí. Čo slúžilo ľudstvu ako opora v priebehu väčšej časti jeho dejín?
Ako bolo objavené poľnohospodárstvo - a bolo vôbec „objavené"?
Pred poľnohospodárstvom sa ľudia venovali lovu, rybárstvu a zberu plodín. J. J. Rousseau nazval túto dobu „zlatou": príroda dávala človeku všetko, čo potreboval pre život, v hotovej podobe; i keď jeho životné podmienky neboli nijako pohodlné. Stovky tisícročí sa človek potuloval po planéte a jeho jedinou námahou bolo zohnúť sa, zdvihnúť zo zeme jej chutné dary, pre čosi sa náhle rozhodne rozlúčiť s týmto pohodlným stavom. Skončila sa éra prisvojovania, začala sa epocha pretvárania. Mnohým historikom skúmajúcim prvotnopospolnú spoločnosť sa prechod človeka k poľnohospodárstvu nezdal až takým veľkým. Jeden z nich, E. Taylor, napísal: „Poľnohospodárstvo netreba pokladať za akýsi priveľmi zložitý objav. Lebo aj najprimitívnejší divoch pri svojich poznatkoch o vlastnostiach jedlých rastlín, ktoré zbiera, musí dobre vedieť, že ak sa semená a korene zasadia do pôdy na náležitom mieste, začnú určite rásť."
Zdá sa, že takýto malý rozdiel medzi zberom plodín a pestovaním možno ľahko prekonať: veď divoch vie, že rastlina , ktorú zasadil, vyrastie a zarodí; príroda mu už pošepkala do ucha svoje tajomstvo; treba už len ísť a obrábať zem. „Poľnohospodárstvo sa vyvíjalo veľmi ľahko," nazdáva sa iný známy bádateľ prvotnopospolnej spoločnosti, „takmer hravo, zo zábavky či jednoduchej náhody sa rýchlo prešlo na povrchové využívanie pôdy, ktoré dnes nazývame okopávaním."
Podľa citovaných historikov zaoberajúcich sa prvotnopospolnou spoločnosťou musíme si predstaviť nášho pravekého predchodcu ako človeka síce dosť nemotorného, ale so sklonmi k vedeckej konfrontácii, analýze, ba i žartom. Všetko by tak mohlo byť, ibaže skúsenosti pri skúmaní poľnohospodárstva zaostalých národov hovoria o čomsi úplne inom. Svojho času sa brazílska vláda pokúsila vštepiť poľnohospodárske návyky indiánskemu kmeňu Bororo, pridelila mu pôdu , dostatok osiva, pracovné náradie, ba i inštruktorov. Inštruktori pred zrakmi svojich ľahostajne mlčiacich „žiakov" skyprili a osiali pôdu. . .